Pasívne investovanie

V tomto článku o pasívnom investovaní chcem uviesť konkrétny príklad, ako by malo vyzerať portfólio pasívneho investora. Najprv vám predstavím tzv. Lazy portfolios (v slovenčine ide o niečo ako lenivé, pasívne portfóliá). Ide o veľmi jednoduché portfóliá zostavené známymi US investormi, ktoré sa hodia viac pre Američanov, no poslúžia ako vhodný príklad na začiatok. Potom by sme si ukázali portfólio pasívneho investora žijúceho v eurozóne.

Pravdou je, že drvivá väčšina ľudí nepotrebuje žiadneho finančného poradcu. Stačí niekoľko jednoduchých finančných produktov, dostatok času, jednoduchý plán, kvôli čomu vlastne sporíme a veľkú dávku odolnosti voči vábeniam finančného priemyslu. Osobne si myslím, že práve tá odolnosť je najťažšou časťou v investovaní a mnoho ľudí podľahne vidine rýchlych ziskov, či rečiam o nadpriemerných výnosoch (rozumej vyššie ako trhové) pri nezmenenom riziku. Paul Samuelson, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, zvykol vravieť: “Investovanie by malo byť úplne jednoduché. Malo by to byť ako pozerať sa na obraz ako schne, alebo na trávu ako rastie. Kto chce vzrušenie, nech si zoberie 800 dolárov a ide do Las Vegas, alebo na Wall Street.“

Investičný portál Marketwatch sa týmto nechal inšpirovať a pred niekoľkými rokmi začal sledovať výkonnosť tzv. Lazy portfolios. Ako som spomenul, ide o veľmi jednoduché portfólia známych US investorov pozostávajúce z 3 až 11 pasívne riadených indexových fondov. Bez aktívneho investovania, obchodovania, časovania trhu, či vysokých poplatkov. Dokopy je týchto portfólií 8 a každý začínajúci americký investor si môže niektoré vybrať a postupne ako investuje svoje ďalšie úspory, môže toto portfólio adaptovať podľa svojich potrieb a predstáv.

‘Lenivé portfólia’

 Za všetky spomeniem len dve. Ted Aronson spravuje vo svojej spoločnosti AJO Partners 25 miliárd USD pre inštitucionálnych klientov. To predstavuje takmer tretinu slovenského nominálneho HDP na základe dát z roku 2009 (podľa MMF). Úspory jeho rodiny sú investované vo veľmi jednoduchom portfóliu pozostávajúceho z 11 indexových fondov s veľmi nízkymi nákladmi.

Údaje k 29.10.2010.

Za posledných 10 rokov toto portfólio vynieslo Aronsonovej rodine 5,34% p.a. Veľmi  dobrý výsledok berúc do úvahy udalosti posledných 10ich rokov. 30% portfólia je v dlhopisoch a celkové náklady sú do cca 0,30% p.a. (správcovské poplatky fondovej spoločnosti Vanguard). Vstupné poplatky sú nulové. Všimnite si aj jednotlivé podiely. Sú to celé čísla (5%, 10%, 15%), žiadne optimalizované zázraky. Môj názor je, že vyrátavať šamansky rozloženie portfólia nemá zmysel. Aj tak ide o výpočty založené na minulých dátach. V budúcnosti sa trh bude vyvíjať úplne inak a optimálne rozloženie o 5, či 10 rokov bude celkom iné, ako je dnes. Okrem toho stojí za povšimnutie, že akciová časť portfólia pokrýva takmer celý svet a pozostáva z niekoľko stoviek spoločností.

Druhé ‘lenivé’ portfólio, ktoré by som chcel spomenúť, zložil David Swensen, správca investičného fondu univerzity v Yale. Swensen sa za posledné roky preslávil ako najlepší správca spomedzi investičných fondov amerických univerzít. Len v skratke uvediem, že jeho portfólio tvorí 6 pasívne spravovaných indexových fondov, tiež od spoločnosti Vanguard s rovnako jednoduchou alokáciou bez nejakých zázračných optimalizačných metód. Výnos za posledných 10 rokov predstavuje 6,06% p.a. Ostatné ‘lenivé‘ portfólia dosiahli podobné výsledky a zakaždým sú zložené z veľmi lacných pasívne spravovaných indexových fondov.

Obaja spomínaní páni sú vo finančnom svete uznávaní odborníci. Som presvedčený, že miestne finančné inštitúcie by boli nesmierne radi, keby pracovali pre nich. No ako vidíte, ich odporúčania pre investorov, či ich rodinné portfóliá neskrývajú žiadne tajomstvá, či sväté grály. Nič, čo by ste nemohli využiť aj vy pri investovaní, či sporení na dôchodok.

Európske pasívne portfólio

Napodobniť tieto portfólia v prostredí EU je o niečo ťažšie, no tiež to nie je žiadna veda. Keďže pre bežných investorov nie sú v Európe Vanguard podielové fondy dostupné a klasické podielové fondy, ktoré by investovali pasívne tiež nie sú kto vie čo, sme odkázaní na indexové ETF – fondy obchodované na burze.

Európske Lazy portfólio by mohlo vyzerať napríklad takto:

Je tvorené na 60% akciami a 40% tvoria dlhopisy. Portfólio pokrýva ako európsky, tak aj americký, japonský a aj trhy rozvíjajúcich sa krajín (Brazília, Rusko, Čína…). Zahrnuté sú ako veľké, tak aj malé spoločnosti, growth, či value akcie.Teda prakticky celý trh. Dlhopisová časť portfólia je tvorená dvomi pasívnymi dlhopisovými fondmi investujúcimi do dlhopisov krajín eurozóny so splatnosťou od 1 do 3 a od 3 do 5 rokov. Vyššie splatnosti sú vzhľadom na poskytované historické výnosy už príliš rizikové. Celkové ročné náklady takejto investície predstavujú 0,235% v podobe správcovských poplatkov. Dalo by sa ísť dokonca aj pod 0,20% p.a. Som presvedčený, že aktívni správcovia sa takýmto poplatkom nemôžu ani zďaleka rovnať.

Takto by teda pasívny investor mohol začať a postupom času ako budete investovať ďalšie úspory, môžete toto portfólio upravovať, prípadne čosi doplniť. Napríklad pasívne riadený indexový fond podnikových dlhopisov, alebo zdvihnúť podiel tzv. value indexových fondov, keďže výskum ukazuje, že zdrojom výnosov na akciovom trhu sú aj tzv. ‘value‘ akcie (akcie s nízkymi ukazovateľmi P/B, P/E atď.) a akcie s nízkou trhovou hodnotou (tzv. small caps).

Samozrejme, že sa dajú dosiahnuť aj vyššie výnosy, no vždy je treba brať do úvahy aj riziko, s ktorým sa to deje. Aktívnym investovaním nedosiahnete vyššie zhodnotenie pri porovnateľnej miere rizika. Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním tvoria vo väčšine prípadov práve vyššie poplatky, ktoré správcom aktívne spravovaných fondov treba platiť.

Investovanie nie je žiadna neurochirurgia

No naozaj nepotrebujete investičného poradcu? Som presvedčený a výskum ukazuje, že väčšina ľudí nepotrebuje profesionálnych poradcov. Ako som spomínal vyššie, všetko, čo treba, je niekoľko jednoduchých finančných produktov (indexových fondov), silu nepodľahnúť lákaniu brokerov, či bánk, odhodlanie držať sa jednoduchej investičnej stratégie, dostatočný časový horizont a odhodlanie držať náklady na minime.

Je to až zarážajúco jednoduché, no stačí, ak sa nebudete snažiť časovať trh, či inak aktívne obchodovať. Poplatky spojené s investovaním, dane, vaša psychika a náhodný charakter trhov vás pripravia o výnosy. Všimnite si aké nízke poplatky majú indexové fondy. Príkladom pre všetky fondy (aj ostatné pasívne fondy) môže byť spoločnosť Vanguard, ktorá je lídrom pasívneho investovania a snaží sa dlhodobo o najnižšie poplatky. Jej akciový fond v ‘lenivom’ európskom portfóliu si od vás zoberie ročne len 0,07%. Netreba ani pripomínať, že neplatíte žiadne vstupné ani výstupné poplatky (jedine transakčné náklady brokerovi za nákup, či predaj; čím lacnejšieho brokera si vyberiete, tým lepšie pre vás). Je to dané hlavne tým, že Vanguard je nezisková správcovská spoločnosť. Vyberá len také poplatky, aby pokryla svoje náklady. Pozrite sa teraz, koľko platíte slovenským, či zahraničným správcovským spoločnostiam za akciové fondy a čo za svoje poplatky dostávate.

Diverzifikujte! Väčšina investorov má poddiverzifikované portfólia. Držia fondy zamerané len na jeden, či dva regióny, či štáty, alebo len na niekoľko sektorov. V horšom prípade ich akciová časť pozostáva z niekoľkých jednotlivých akcií. V mojom príkladovom portfóliu len samotný fond Vanguard Total Market ETF drží 95% trhovej kapitalizácie amerického akciového trhu (čiže 95% hodnoty tohto trhu). Je to viac ako 3300 akcií len v jednom fonde!

Sporte aspoň 10% ročne zo svojho príjimu a nechajte pracovať pre vás silu zloženého úročenia. S počiatočným vkladom napríklad 5000 EUR, pravidelnými mesačnými vkladmi vo výške 100 EUR a predpokladaným ročným zhodnotením 7% p.a. by ste po 20 rokoch sporenia dosiahli sumu 74 700 EUR. Vaše pôvodné peniaze by boli 29 000 EUR. Zvyšok, čiže 50 700 EUR, je výsledkom zloženého úročenia.

Snažte sa, aby vaše investovanie bolo čo najjednoduchšie. Vyhýbajte sa zložitým produktom, analyzovaniu trhových, či ekonomických predikcií. Sú to stratené peniaze a čas, ktorý môžete využiť efektívnejšie. Napríklad pre vašu rodinu, vaše záľuby, či ďalšie vzdelávanie, prípadne na prípravu vlastného podnikania. Ak sa prestanete venovať špekulovaniu, kam sa trh vydá, aký bude budúcoročný rast HDP atď., získate množstvo času. Pochybujem, že bohatí ľudia trávia svoj čas čítaním rôznych predikcií, odporúčaní brokerov, štúdiom technickej analýzy, opčných stratégií a podobne. Legendárny americký investor Peter Lynch zvykol hovoriť: “Ak strávite do roka viac ako 13 minút analyzovaním trhov, či obavami o ich ďalší vývoj, premárnili ste 10 minút.”

Záver

Tak ako v reálnom živote platí, že jediné tajomstvo k úspechu je, že žiadne tajomstvo nie je, tak aj vo svete investovania neexistuje žiadny svätý grál, alebo stratégia, ktorá by vám priniesla hviezdne výsledky zadarmo, bez podstúpenia úmerne vysokého rizika. Keby to tak bolo, keby takýto svätý grál investovania existoval, alebo keby ho rôzni brokeri , bankári, fondoví manažéri, či poradcovia poznali, som presvedčený, že tlačené Hospodárske noviny by boli oveľa tenšie a na Finwebe by bolo o poznanie menej článkov o investovaní, akciách, alebo opčných stratégiach zo strany spomínaných ľudí, či inštitúcií. Keby totiž tento svätý grál mali a hlavne keby existoval, nemrhali by časom a neprispievali by denno-denne analýzami, predikciami trhového a ekonomického vývoja. Venovali by sa zarábaniu pomocou ich zázračnej stratégie, tak ako by to robil každý z nás. Ak by takáto stratégia existovala, v rebríčku najbohatších ľudí časopisu Forbes by sme mali vidieť ich mená hneď vedľa Warrena Buffeta a Georga Sorosa. No aj títo páni sa dajú len veľmi ťažko označiť za investorov, ktorí by z pokoja svojho domova obchodovali akcie, používali technickú analýzu, špekulovali nad opčnými stratégiami atď. Je vlastne argumentom proti aktívnemu investovaniu, že medzi najbohatšími ľuďmi sveta je tak málo burzových špekulantov.

V čase písania tohto článku som mal a aj budem mať vo svojom portfóliu niekoľko z ETF fondov spomínaných v článku. Tento článok bol písaný pre Finweb Hospodárskych novín.