Pasívne investovanie

V posledných dňoch som dostal niekoľko otázok podobného znenia. A síce, neoplatia sa termínované vklady viac ako investícia do akciových indexových fondov? Nebolo by lepšie, keby ste akcie úplne vypustili zo svojho portfólia a stavili len na vkladové produkty, prípadne dlhopisy? Otázka je to samozrejme dobrá a v dnešnej dobe absolútne relevantná. Odpoveď je ale podľa mňa jasné Nie! A uvediem prečo…

Vzhľadom na to, že sa nachádzame už 4. rok vo veľmi vážnej finančnej a ekonomickej kríze, ktorej koniec je ešte v nedohľadne, úplne tieto otázky chápem. Navyše, za posledných vyše 10 rokov sa hlavné akciové indexy v podstate nikam nepohli. Ba čo viac, po nedávnych masívnych poklesoch sme sa prepadli ešte hlbšie. Ťažko je preto predikovať, kedy sa dostaneme aspoň na posledné maximum (pre US trhy je to jeseň 2007).

Keďže si teda mnohí nepamätajú, a ani nemajú možnosť pamätať minulé býčie trhy na svetových burzách (s výnimkou rokov 2003-2007), sú investori veľmi pesimistickí a obávajú sa budúcnosti. Je preto len samozrejmé, že akciám neveria.

Z dlhodobého hľadiska majú akcie vyšší výnos ako výnosy z vkladov, hoc aj termínovaných. Je to dané tým, že vlastníctvo akcií, či inými slovami podielov v súkromných firmách je oveľa rizikovejšie ako požičanie peňazí banke (vklad), či štátom (štátne dlhopisy). Prečo? Najmä preto, že výnos z akcií nie je dopredu stanovený, závisí najmä od výsledkov podniku (o ktorých nevieme aké budú) a v prípade krachu sú akcionári tí poslední, ktorí môžu zo zostatkov podniku niečo dostať.

Profesor Aswath Damodarajn z New York Stern School of Business, zrejme momentálne najväčšia kapacita v odbore valuácií (ohodnocovania) spoločností, uvádza na tejto stránke tzv. risk premiums. Je to rozdiel medzi očakávanými výnosmi akciového trhu a bezrizikovej investície (napr. štátny dlhopis). Tento rodziel, čiže risk premium je aktuálne napr. pre USA, Nemecko, Austráliu, či Rakúsko 5%. Priemerná riziková prirážka (rátaná z historických dát) v rozvinutých krajinách sa hýbe tiež okolo tejto úrovne.

Obrázok nižšie zobrazuje tento fakt aj graficky. Ide o rizikové prirážky akcií voči krátkodobým aj dlhodobým štátnym dlhopisom v danej krajine za 106 rokov (1900-2005).1 Údaje sú zo štúdie The World Equity Premium: A Smaller Puzzle. Čiže inými slovami, v posledných desaťročiach vynášali akcie cca o 5% viac ako relatívne bezpečné investície akými sú napr. termínované vklady. Samozrejme treba mať na pamäti, že ide o historické dáta a tie nie sú zárukou budúcich výnosov. Práve preto je dôležitá čo možno najväčšia diverzifikácia – pokryť čo možno najviac krajín, či regiónov.

Viem, že to práve v tejto chvíli vyzerá ako z ríše fantázie. Veď akciové trhy padajú už roky a na termiňáku môžete ročne dostať isté cca 3% p.a. Možno viac. No je si treba uvedomiť, že to čo ide dole (akcie), pôjde raz aj hore. Po každej búrke, vyjde slnko. Podobné krízy tu už boli a tí, ktorí pod vplyvom strachu stavili čisto na vkladové produkty bánk, ostali nemilo prekvapení, keď sa motory akciových trhov znova naštartovali. Napokon, index amerického trhu S&P500 narástol od svojho krízového dna v marci 2009 do apríla 2011 o takmer 100%!! Nasledujúci graf ukazuje jeho vývoj od januára 2008 po dnes.

Akcie začali rásť aj po kríze v 30. rokoch, po stagnácii v 70. rokoch, vyše 20% jednodňovom! prepade v 1987, krachu technologickej bubliny v roku 2001 a pokiaľ demokracia a kapitalizmus neprestanú fungovať, príde k rastu aj po aktuálnej kríze. Verím, že v každej z týchto finančných kríz padali otázky o tom, do akej miery a či vôbec sa oplatí investovať do akcií a či nie je najlepšou investičnou stratégiou vložiť všetko na termínovaný vklad.

Dôležité je však nepodľahnúť panike a držať sa svojho investičného plánu. Teda ak si sporíte na nejaký dlhodobý cieľ, ktorý má prísť napr. o 20 rokov, treba sa toho držať a neutekať z akcií.2 Spodný obrázok uvádzam pre názornú ukážku toho, ako poklesli US akcie počas spomínaných kríz a ako dlho tieto krízy trvali.

No a dlhý horizont je práve to, o čo v investovaní ide. Nie je cieľom zarobiť za 2, 3, či 5 rokov majland a dosahovať 2-3 ciferné výnosy. To je proste nereálne a rizikom totožné s kasínom. Investovanie je dlhodobý proces; jeho cieľom má byť najmä sporenie na dôchodok, prilepšenie si v neskorších fázach produktívneho veku, ochrana majetku, či sporenie  na štúdium a lepší život vašich detí. Toto sú všetko dlhodobé ciele, ktoré umožňujú využiť aj možnosti akciového trhu.

Pred unáhleným rozhodnutím vložiť všetky peniaze do termínovaného vkladu by som odporúčal zvážiť tieto fakty:

• Termínovaným vkladom sa vystavujete kreditnému riziku len jednej inštitúcie, konkrétne vašej banky. V prípade krachu banky (a nenahovárajme si, že naše banky nemôžu skrachovať) prídete v horšom prípade o peniaze, v lepšom ich dostanete do výšky 100.000,- EUR naspäť z Fondu na ochranu vkladov.
• Úrok z termínovaného vkladu je zdanený zrážkou pri jeho vyplatení. Čiže ak Vám sľubujú ročný úrok 3%, skutočne po zdanení dostanete 2,43%. Naopak, pri investícii do podielových fondov sa to nestane. Zdanení budete, až keď peniaze skutočne vyberiete.
• Trh sa nedá časovať. Ak vložíte všetko na termiňák, ako budete vedieť, kedy ich treba vybrať a zainvestovať do akcií? Ste si istý, že nepremeškáte podstatnú časť býčieho trhu po súčasnej kríze?
• Ak budete potrebovať peniaze pred skončením termínovaného vkladu, s najväčšou pravdepodobnosťou budete penalizovaný a nedostanete žiadny úrok. Naopak, pri podielových fondoch je dosiahnutý výnos vždy váš.
• Do termínovaného vkladu by som dal peniaze len v prípade, že ich budete potrebovať o rok, nanajvýš dva, keď si napr. sporíte na nový byt, auto a podobne. Teda ak ide o veľmi krátkodobé ciele. To ale samozrejme nie je investovanie.

Na záver by som chcel upozorniť, že mojím zámerom nebolo presvedčiť, aby ste mali vo svojom portfóliu len akcie. To určite nie. Je bez debaty vhodné mať zastúpené v portfóliu aj menej rizikové cenné papiere, akými sú napríklad dlhopisy (u mňa tvoria 40% portfólia). Koľko ich má byť, závisí od investičného horizontu, schopnosti niesť riziko, skúsenostiach s investovaním, veľkosťou portfólia atď.

Mojím cieľom bolo poukázať hlavne na to, že nie je dôvod obávať sa akcií a úplne ich vypustiť z portfólia. Investori by sa tak pripravili o zaujímavé výnosy, ktoré akcie v minulosti nesporne svojim majiteľom priniesli. Tiež by som pri zostavovaní investičnej stratégie namiesto termínovaných vkladov odporúčal skorej podielové fondy investujúce do širokodiverzifikovaného portfólia štátnych, podnikových dlhopisov, či hypotekárnych záložných listov. Ako inšpirácia môže slúžiť tento článok.

Otázka, či investovať do termínovaného vkladu je teda podľa mňa produktom tejto krízovej doby. Keby sme sa nachádzali v býčom trhu, ako tomu bolo napr. v 90. rokoch, nepísal by som tento článok a investori by sa chodili zrejme pýtať do bánk, prečo im ponúkajú termiňáky s úrokom 4%-5%, keď akcie vynášajú vyše 10%-15% p.a.

Foto: lbbw.cz

1. Skratky Wld a WxUS označujú globálnu akciovú rizikovú prirážku a globálnu prirážku vynímajúc USA. [↩]
2. Tu sa samozrejme predpokladá, že podiel akcií vo vašom portfóliu zodpovedá vašej schopnosti niesť riziko, dĺžke investičného horizontu atď.. [↩]