Pasívne investovanie

Úvod

„Šanca, že porazíte trh v aktívne spravovanom fonde je menej ako 1 ku 100.”

- David Swensen, správca portfólia Yale University

Táto stránka má prinášať informácie zo sveta investovania. Najmä z oblasti pasívneho investovania, alebo tzv. indexového investovania, ktoré je väčšine investorskej verejnosti neznáme. Je to však na škodu samotných investorov, keďže aktívne investovanie, ktoré ponúkajú bankové domy a obchodníci s cennými papiermi prínáša výhody len im. Investorom prináša vysoké náklady spojené s investovaním a podpriemerné výnosy.

Čo to vlastne pasívne investovanie je? Čím je odlišné od investovania, na ktoré ste boli zvyknutí doteraz? Ako sa odlišuje od toho, čo vám ponúkajú brokeri, banky, správcovské spoločnosti, druhý, alebo tretí pilier? A prečo by vás to malo vlastne zaujímať?

Určite vám v poslednej dobe tiež napadla otázka, ako je možné, že manažéri a analytici v podielových fondoch, či brokeri zarábajú rok čo rok a vaše portfólio je za posledných niekoľko rokov v červených číslach. Ako je možné, že kráľovsky platení ľudia (z peňazí sporiteľov, čiže našich peňazí), ktorí na nás denno-denne chrlia odborné analýzy a komentáre o budúcom vývoji trhov, nedokážu zhodnotiť naše portfólia lepšie ako je priemer trhu?

Pravda je veľmi jednoduchá a netreba si pred ňou zakrývať oči. Finančné trhy fungujú totiž veľmi efektívne a porážať trh dlhodobo, čiže dosahovať nadpriemerne dobré výsledky bez podstúpenia rizika, je takmer vylúčené. V mojich ďalších článkoch sa budem snažiť ukázať, že to tak naozaj je, aké sú dôvody a hlavne, čo treba spraviť, ak si chcete ušetriť nervy a najmä – vaše ťažko zarobené peniaze.

Pasívne investovanie je presným opakom aktívneho – teda investovania založeného na technickej, alebo fundamentálnej analýze, ktoré predvádzajú fondy ponúkané aj na našom trhu. Základ pasívneho investovania je veľmi jednoduchý, zvládne ho každý a nie je potrebné platiť vysoké poplatky za správu, vysoké vstupné poplatky a podobne. Investovanie totiž nie je žiadna raketová veda. V skratke stačí nakúpiť nízkonákladové široko diverzifikované indexové fondy podľa vášho rizikového profilu a tieto držať, čo možno najdlhšie. Napríklad (takmer) celý americký akciový trh môžete pokryť fondom spoločnosti Vanguard – Vanguard Total Stock Market ETF – za správcovský poplatok 0,07% p.a. s nulovým vstupným poplatkom. Aký správcovský a vstupný poplatok vyberajú vaše akciové fondy?

Výhody indexových fondov

Výhodou pasívnych, indexových fondov sú napríklad nízke správcovské, nulové vstupné poplatky, väčšia diverzifikácia ako pri aktívne spravovaných fondoch, jasne definovaný investičný zámer (napodobovanie toho-ktorého indexu čiže trhu), vylúčenie ľudského faktoru (stratégia je tak jednoduchá, že ju dokážu vykonávať aj počítače). Indexové fondy sa vlastne snažia napodobňovať výsledky daného trhu (napr. akcie veľkých európskych firiem, akcie amerických firiem s nízkou trhovou kapitalizáciou atď.) tým, že investujú do väčšiny, alebo všetkých akcií v indexe. Ich manažéri sa nesnažia hľadať podhodnotené, alebo nadhodnotené akcie, pretože zastávajú názor, že sa to jednoducho nedá. Na základe výskumov vychádzajú z toho, že predpovedať, ktorá akcia sa kam vydá, je ako snažiť sa predpovedať, ktoré číslo padne v rulete, alebo ako dopadnú zápasy našej futbalovej ligy.

Za všetko hovorí aj nedávna štúdia profesorov Eugena Famu z University of Chicago a Kennetha Frencha z Dartmouth College s názvom Luck Versus Skill in the Cross Section of Mutual Fund Returns. Skúmali v nej výkonnosť 3156 aktívne spravovaných akciových podielových fondov investujúcich v USA v rozmedzí rokov 1984-2006. Zistili, že priemerný výnos týchto fondov je o -0,81% p.a. nižší ako výnos trhu. Niekto by mohol namietať, že veď to sú len priemerné výnosy. Áno, no pravda je taká, že ani portfólio zložené z 3% najlepších fondov by nedosiahlo lepšie výsledky ako trh. Dosiahli by ste rovnaké výsledky ako portfólio nízkonákladových indexových fondov. A to by ste tie 3% fondov (95 fondov z 3156) museli vedieť vybrať vopred, čiže v roku 1984.

Na čom je pasívne investovanie založené?

Pasívne alebo indexové investovanie vychádza z teórie efektívnych trhov (TET), ktorú začali formulovať ekonómovia v prvej polovici 20. storočia (Louis Bachelier, Alfred Cowles). Úplne sformuloval túto teóriu profesor Eugene Fama vo svojej dizertačnej práci na University of Chicago v roku 1965 a vo svojej práci Efficient Capital Markets: A Review of Theory and Empirical Work z roku 1970.

Čo vlastne táto teória hovorí? Ak platí, potom je fundamentálna aj technická analýza zbytočná. Ak platí, vyhľadávanie akcií s najvyšším očakávaným zhodnotením, alebo tých „pravých“ fondov je stratou času. TET tvrdí, že trhová cena je najlepším možným odhadom skutočnej hodnoty cenného papiera, napríklad akcie. Prečo? Pretože na trhu je veľké množstvo aktérov, ktorí sa snažia nájsť podhodnotené, alebo nadhodnotené akcie. Vynakladajú na to veľké množstvo prostriedkov a snažia sa získať každú dostupnú informáciu o danej akcii, dlhopise atď. Svojim správaním tak každú informáciu zapracovávajú do jej ceny. V minulosti platilo a v dnešnej dobe vysokorýchlostného internetu platí ešte viac, že každá nová informácia je okamžite zakomponovaná do ceny akcie. Je teda mrhaním času a peňazí snažiť sa obchodovať na základe starých informácií (napr. minulé ceny pri technickej analýze, alebo firemné výkazy pri fundamentálnej analýze). O budúcich cenách akcií vám nič nepovedia, keďže zajtrajšie ceny akcií budú ovplyvňované zajtrajšími správami, o ktorých nevieme, aké budú.

TET nevyžaduje, aby bola trhová cena vždy rovná skutočnej vnútornej cene akcie. Čiže ak máte pocit, že sa na trhu tvorí bublina, nie je to vyvrátením TET. Jediné, čo tvrdí, je, že odklony od skutočnej hodnoty smerom nahor alebo nadol, sú náhodné. Inými slovami, TET iba tvrdí, že v každom čase je rovnaká pravdepodobnosť (50:50) toho, že tá-ktorá akcia je nadhodnotená, alebo podhodnotená.

Čiže napríklad akcie s veľkým ukazovateľom PE (podiel ceny a zisku na jednu akciu, ktorý je asi najčastejšie používaným pravidlom na určovanie nadhodnotenia, či podhodnotenia akcií) môžu byť rovnako podhodnotené ako aj nadhodnotené. Podľa TET neexistuje investičná stratégia, ktorá by dokázala dlhodobo porážať trh (dosahovať stabilne vyššie výnosy ako trhové pri nezmenenej miere rizika). Za týmto tvrdením stoja také esá ekonómie ako Paul Samuelson, William F. Sharpe, Merton Miller, Harry Markowitz (všetci štyria sú nositeľmi Nobelovej ceny) či Burton Malkiel, profesor ekonómie na Princeton University a bývaly dekan na Yale School of Management a samozrejme ďalší ekonómovia.

Záver

Nesnažte sa preto vyberať jednotlivé akcie, fondy, či odhadovať vrchol, alebo dno trhu. Garantujem vám, že ak to dlhodobo nedokážu profesionáli s tými najlepšími univerzitami, kontaktmi a praxou, bežný človek, ktorý sa po návrate z práce snaží hltať finančné správy a obchodovať na burze po večeroch, nemá šancu uspieť. Naozaj ešte nik nezbohatol aktívnym investovaním, jedine ak tak inkasovaním vysokých poplatkov za správu majetku. Vedel to aj Fred Schwed, keď už v roku 1940 napísal knihu Where are the Customers’ Yachts? (Kde sú jachty klientov?). Názov knihy vychádza zo starej historky, v ktorej návštevník New Yorku obdivoval jachty, ktoré mali bankári a brokeri odparkované v prístave. Naivne sa potom opýtal, kde sú jachty ich klientov. Samozrejme, tam žiadne neboli.

Čo ďalej?

Prečítajte si, ako by malo vyzerať portfólio, ktoré porazí väčšinu aktívnych investorov. Vyhýbajte sa pri tom akýmkoľvek finančným prognózam a investícii do komodít.