Momentálne je aktivita private equity fondov na území Slovenska stále relatívne malá. Investormi do týchto fondov sú zvyčajne bohatí jednotlivci, banky, penzijné fondy, ale aj štátne organizácie. Nárast majetku v ich správe začal po krachu internetovej bubliny a do dnešných dní sú vnímané ako veľmi výhodná alternatívna trieda aktív, ktorá dokáže generovať zaujímavé ročné zhodnotenia. Nejde však len o chválenkárstvo z úst manažérov týchto fonov a ich strešných organizácií? Aká je realita?

Výnosy private equity fondov

Treba povedať, že výsledky existujúcich štúdií nie sú jednoznačné. Jedni potvrdzujú, že private equity (PE) fondy sú výhodnou investíciou, ktorá dokáže poraziť snáď najpoužívanejší benchmark – S&P 500. Iné štúdie zasa tvrdia opak – PE fondy trh nedokážu prekonať a investori by spravili lepšie, keby sa s ich správcami nikdy nedali do reči.

Mňa osobne presvedčil svojimi argumentami skôr druhý tábor, a teda sa primárne budem venovať ich argumentom. A to aj preto, že argumentov v prospech aktívneho investovania (teda aj do private equity) je všade naokolo dostatok, no informácií o pasívnej alternatíve je neporovnateľne menej – ako šafranu.

V tejto súvislosti ma zaujala štúdia The Performance of Private Equity Funds od Ludovic Phalippou (University of Amsterdam) a Maurizio Zollo (INSEAD) z roku 2005. Skúmali v nej výkonnosť vyše 2000 PE fondov v rokoch 1980 až 2003. Keďže dáta o týchto fondoch nie sú dostupné v takej kvalite a ich fungovanie sa odlišuje od bežných podielových fondov, bolo treba vykonať niektoré úpravy. Po ich zohľadnení (napr. sample selection bias, či tzv. living deads – nevydarené investície s pozitívnou hodnotou v účtovníctve) prišli autori k záveru, že PE fondy dosiahli v sledovanom období o 3% p.a. horší výnos ako jednoduchá investícia do indexu S&P 500.

Tento výnos ešte nie je upravený o riziko, ktoré investori podstupujú. PE fondy totiž napr. vo veľkej miere používajú pákový efekt. Podľa analýz Standard and Poors tvoril v poslednej dobe podiel bankových úverov na investíciach PE fondov až 50%. Tiež treba brať ohlad na to, že nie všetky prostriedky, ktoré investori týmto fondom vopred sľúbia, aj budú použité na investovanie. Investori dopredu nevedia, kedy príde tzv. cash call na doplnenie finančných prostriedkov do PE fondu.

Na čo pri private equity netreba zabudnúť

Dôležitým aspektom investovania do PE fondov je aj ich nízka likvidita. Ak na burze viete kúpiť, či predať cenné papiere v rádoch sekúnd, či milisekúnd, podielu v PE fonde sa len tak ľahko investori nezbavia. Navyše je potrebné často rátať s pokutou pri predčasnom výstupe.

Je tiež nutné porovnávať hrušky s hurškami, a teda neporovnávať S&P 500 s PE fondami, keďže tieto investujú do menších spoločností, neý sú obsiahnuté v spomenutom indexe veľkých US spoločností. Vhodným benchmarkom by mohol byť index stredne veľkých, či malých spoločností (tzv. small caps), či nejaká priemerná akcia na danom trhu. Keď teda niektoré štúdie uvadzajú, že PE fondy porazili napríklad v prvej dekáde 21. storočia index S&P 500 o cca 4% ročne, treba to brať s chladnou hlavou a pozrieť sa na výnos realistickejšieho benchmarku – napr. rovnako vážený index všetkých US akcií (každá akcia v ňom má rovnakú váhu nezávisle od trhovej hodnoty danej firmy).

Na obrázku nižšie vidieť porovnanie 10-ročných budúcich plávajúcich výnosov. Inými slovami každá hodnota na grafe predstavuje priemerný ročný výnos nasledujúcich desiatich rokov.

Ak teda zástancovia PE fondov tvrdia, že za posledných 10 rokov porazili S&P 500, je to celkom možné. V štúdií od Harrisa, Kaplana a Jenkinsona sa uvádza cca 3-4% p.a. nadvýnos oproti  S&P 500. Otázkou je ale, či porazili priemernú US akciu, čo je vhodnejší benchmark (červená krivka na obrázku vyššie). Za posledných 10 rokov by tak priemerný PE fond musel ročne dosiahnuť cca 15% zhodnotenie (zhodnotenie S&P 500 bolo v rovnakom období okolo nuly) a to neberiem ešte do úvahy problémy s likviditou (odhaduje sa, že znižuje očakávaný výnos PE fondov o cca 1% p.a.) a pod.

Záver

V momentálnej situácií s nekvalitnými databázami sa nedá s istotou povedať, ktorý tábor má pravdu. Avšak argumenty tých, ktorý tvrdia, že PE fondy trh neporazia, sú podľa mňa veľmi presvedčivé. Investori nespravia žiadnu chybu, ak ich pred stretnutím s manažérom akéhokoľvek private equity fondu dobre zvážia. V prípade pochybností sa treba držať rady správcu fondu univerzity v Yale Davida Swensena – “…v prípade, že nemáte naozaj výbornú schopnosť vyberať dobré fondy, prípadne obrovské šťastie, ostaňte na míle ďaleko od private equity investícií.”

Ďalšie odporúčané čitanie:

• Bain or blessing?
• A Comment on Recent Evidence on Private Equity Performance
• Why is the Evidence on Private Equity Performance So Confusing?

Súvisiace články :

1. Public vs. Private Equity
2. Private Equity
3. Prečo sú investori ochotní platiť hedge fondom 2/20? (Why are investors paying 2&20 for equity-like returns?)

Lack totiž zistil, že ak by investori vložili svoje úspory do obyčajných amerických štátnych dlhopisov, získali by dva krát! viac. Túto informáciu pokladám za veľmi dôležitú, keďže okrem zahraničných začínajú mámiť peniaze od investorov aj slovenské hedgeové fondy.

Od roku 1998 bol priemerný dolárovo vážený výnos hedgeových fondov v USA okolo 2%. Je síce pravda, že do roku 2003 zaznamenali tieto fondy pomerne pekné výnosy, no aj ich celkový majetok v správe bol nízky (v roku 2000 padla hranica 200 miliárd USD). Tieto výsledky im priniesli množstvo vkladov od penzijných fondov, bohatých jednotlivcov, či univerzitných fondov.

V nasledujúcich rokoch ich výnosy však už neboli také oslnivé. V roku 2008, keď majetok v správe prekročil 2 bilióny USD, prišla kríza a hedgeové fondy prerobili investorom v dolárovom vyjadrení väčšie množstvo peňazí, ako zarobili za predchádzajúcich 10 rokov.

Lack poukazuje aj na to, že indexy zobrazujúce priemerné historické zhodnotenie hedgeových fondov nemusia poskytovať verný obraz reality. Skreslujú ročne o 3%-5%. Dôvody, prečo to tak je, môžete nájsť napríklad v tomto článku.

Zaujímavé sú napriek slabej výkonnosti nadpriemerné zárobky manažérov týchto fondov. V rokoch 2008-2010 si rozdelili až 100 miliárd USD. Od roku 1998 to bolo vyše 370 miliárd.

Možno sa medzi nimi nájdu skutočne šikovní investori, no identifikovať ich vopred je takmer nemožné – akoby ste mali nájsť príslovečnú ihlu v kope sena. S najväčšou pravdepodobnosťou bude Váš hedge fond dosahovať podpriemerné výnosy, tento stav všemožne zakrývať a jeho manažéri budú kráľovsky žiť z Vašich poplatkov.

Ako vnímate hedgeové fondy Vy? Je podľa Vás možné nájsť spoľahlivo vopred tie, ktoré porazia dlhodobo trh?

Via: economist.com.

Súvisiace články :

1. Investovať do hedgeových fondov?
2. Hedge fondy v portfóliu? (Examination of the use of Hedge Funds in Portfolios)
3. Prečo neinvestovať do hedgeových fondov

Dokázala toto predvídať väčšina analytikov na začiatku roka 2011? Ak nie, môžeme im znova veriť? A ak áno, dokážu to aj tento rok?

Aký je však prínos takýchto analýz? Sú presnejšie ako hod mincou? Myslím si, že nik nemá krištáľovú guľu a nedokáže pravidelne predvídať, kam sa trhy vydajú. Tento názor zastáva aj 40 odborníkov z najprestížnejších univerzít a výskumných pracovísk v USA (ako napr. MIT, Berkley, Yale, Harvard, Princeton, Stanford…) oslovených v rámci iniciatívy IGM Forum na univerzite v Chicagu. S tvrdením “Pokiaľ nemajú insider informácie, veľmi málo investorov, ak vôbec niekto, dokáže konzistentne presne predvídať, či cena niektorej akcie v daný deň porastie, alebo klesne.” v podstate úplne súhlasili. Čo to ale znamená pre investorov v roku 2012?

Pokračovanie článku nájdete na Finwebe Hospodárskych novín…

Foto: topnews.net.nz.

Súvisiace články :

1. Ako predpovedali rok 2010?
2. Prednáška o pasívnom investovaní
3. Úspešný nový rok 2011

Allan Roth zo CBS News sa pozrel koncom minulého roka na predpovede vývoja akciového trhu, ktoré pre denník US Today dodali analytici top finančných inštitúcií – Barclays Capital, Bank of America, Deutsche Bank, UBS, Citigroup atď. Ich priemerná predikcia pre vývoj amerického trhu (S&P 500) v roku 2011 bola plus 9.4%. Najpesimistickejšia predpoveď bola 5%. No Goldman Sachs predpovedala dokonca 25 percentný nárast. V skutočnosti ale S&P 500 ukončil rok prakticky bezo zmeny! Ani jedna z najväčších svetových finančných korporácií sa nepriblížila k realite. Kto, ak nie ich analytici by mali vedieť predvídať, čo sa udeje?! Samozrejme pokiaľ sa trhy v skutočnosti nehýbu náhodne.

Na dlhopisovom trhu je to s predikciami podobne. Predpovedať vývoj úrokových mier je možno ešte ťažšie (napr. tu). Presvedčil sa o tom aj šéfanalytik veľkej americkej banky Wells Fargo John Silvia. V máji 2011 predpovedal, že výnosy 5 a 10 ročných vládnych dlhopisov USA budú do konca roka už len rásť (o 0,3 až 0,5 percenta). Realita je však iná. Ich výnosy poklesli o cca 1%.

V súvislosti s “úspešnosťou” predpovedania na finančných trhoch odporúčam aj niektoré staršie články. V tomto období, keď sa to len tak hemží ekonomickými predpoveďami, je opakovanie naozaj matkou múdrosti:

• Časovanie trhu opäť nevyšlo
• Aká je presnosť politických prognostikov?
• Ako predpovedali rok 2010?

V roku 2012 prajem len to najlepšie, veľa vnútorného pokoja a premyslené investičné rozhodnutia:). Určite sa pri nich nespoliehajte na finančných mágov.

Foto: esoftload.info.

Súvisiace články :

1. Prečo predpovede expertov nevychádzajú?
2. Aké presné sú predpovede ekonómov? (How accurate are the economic forecasts?)

S&P hodnotila v každom čase všetky dostupné fondy v USA používajúc rozsiahlu databázu univerzity v Chicagu (CRSP). Z analýzy boli vyradené len indexové a sektorové fondy. Výsledky  boli samozrejme horšie ako by sa dalo očakávať pri hode mincou. Len veľmi málo fondov dokázalo udržať svoj ranking z jedn0ho roku aj v rokoch nasledujúcich.

Konkrétne, za 5 posledných rokov (končiacich v septembri 2011) len 9,72% akciových fondov investujúcich do veľkých spoločností (large-cap funds) ,6,08% fondov investujúcich do stredne veľkých spoločností (mid-cap funds) a len 3,72% fondov investujúcich do malých spoločností (small-cap funds) dokázalo počas tohto obdobia ostať vl epšej polovici všetkých skúmaných fondov. Keby výnosy podielových fondov boli úplne náhodné, v prvej polovici by po piatich rokoch malo ostať 6,25% fondov.

Zaujímavý je pohľad na 5 ročné obdobia výkonnosti. Z large-cap fondov, ktoré sa dostali za 5 rokov končiacich v septembri 2006 do prvej štvrtiny fondov, ostalo v tomto elitnom klube na konci ďalšej päťročnice (2011) len 12,23%. Zo small-cap fondov to bolo 20,22% fondov. Vo svete riadenom len náhodou by sme očakávali úspešnosť 25%.

Viac detailov nájdete v samotnej správe. Platí teda, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Ak vám bude niekto ukazovať fondy, prípadne iné investície, ktoré za posledných niekoľko rokov excelovali, s veľkou pravdepodobnosťou ide o náhodu a skôr či neskôr sa ich výkonnosť vráti do priemeru, či podpriemeru.

Foto: emikojaffe.wordpress.com.

Súvisiace články :

1. Je minulá výkonnosť dôležitá? (Does Past Performance Matter?)
2. Je múdre spoliehať sa na finančných expertov?
3. Aktívne spravované fondy znova neuspeli

Jednou z otázok bola aj nasledovná: “Pokiaľ nemajú insider informácie, veľmi málo investorov, ak vôbec niekto, dokáže konzistentne presne predvídať, či cena niektorej akcie v daný deň porastie, alebo klesne.”

Opýtaní experti odpovedali veľmi jednoznačne. 55% odpovedalo, že absolútne súhlasí. 45% odpovedalo, že súhlasí. Nikto neodpovedal, že by si nebol istý, alebo by nesúhlasil. Dvaja profesori neodpovedali na otázku.

Tak jednoznačné odpovede popredných výskumníkov netreba brať na ľahkú váhu. Odporúčam si ich zobrať k srdcu, podľa toho investovať a nenechať sa nachytať predpoveďami ‘expertov’, ktorými sa to všade na svete len tak hemží.

Via: financeclippings.blogspot.com.

Foto: wikipedia.org.

Súvisiace články :

1. Dajú sa predpovedať pohyby trhov?
2. Na obranu efektívnych trhov (In defence of efficient markets)

Na obrázku vyššie je vidieť koreláciu indexu HFRI, ktorý kopíruje výkonnosť množstva hedgeových fondov, s americkým akciovým indexom S&P 500. Za sledovaných 15 rokov korelácia postupne narastala až na súčasných okolo 90%. Investícia do hedgeových fondov teda ponúka len veľmi minimálnu pomoc pri diverzifikácii portfólia.

Na ďalšom obrázku vidieť vývoj priemernej alfy indexu HFRI po zohľadnení bežných rizikových faktorov (trhové riziko,veľkosť spoločností atď.). Znova bije do očí zmenšovanie alfy v čase. Čím ďalej, tým je menšia až záporná. Opakovanie je matkou múdrosti – indexové fondy s tými najjednoduchšími stratégiami a minimálnymi poplatkami sú lepšou investíciou pre kohokoľvek z nás ako drahé hedgeové fondy, ktoré majú k dispozícii stratégie od výmyslu sveta a manažérov z najprestížnejších univerzít.

Zdroj: blogs.wsj.com/marketbeat/2011/11/21/hedge-funds-kiss-their-alpha-goodbye/

Foto: benzinga.com.

Súvisiace články :

1. Investovať do hedgeových fondov?
2. Hedge fondy v portfóliu? (Examination of the use of Hedge Funds in Portfolios)
3. Prečo sú investori ochotní platiť hedge fondom 2/20? (Why are investors paying 2&20 for equity-like returns?)