Pasívne investovanie

Pasívne investovanie je založené na tvrdení, že trhy sa hýbu náhodne. Preto nie je treba platiť drahých analytikov a investičných manažérov, ktorí by skúmali akciový, či dlhopisový trh a rozhodovali o tom, ktorú akciu, či dlhopis treba kúpiť, prípadne predať. Jednou z hlavných výhod pasívneho investovania oproti aktívne spravovaným investíciam sú týmto pádom nízke náklady. Najväčšie akciové trhy, čiže USA a Eurúpu, dnes môžete pokryť pasívnymi fondami so správcovským poplatkom aj menej ako 0,2% p.a. Ako sa táto nákladová výhoda premietne do vašej investície?

Na tomto blogu som spomenul viacero štúdií, ktoré ukazujú, že aktívne spravované fondy nedokážu dosiahnuť vyššie výnosy, ako je priemer trhu. Okrem faktu, že investiční manažéri nedokážu časovať trh, ani vyberať cenné papiere, ktoré by v blízkej budúcnosti mali rásť, pôsobia na horšiu výkonnosť aktívnych fondov práve vysoké poplatky.

Poplatky fondov na Slovensku

Priemerný akciový fond na Slovensku vás bude ročne stáť na správcovských poplatkoch cca 1,5% p.a. Podľa portálu openiazoch.sk zaplatíte za aktívne spravované akciové fondy od 1,2% p.a. až do neuveriteľných 3,34% p.a. v správcovských poplatkoch. K tomu treba samozrejme prirátať vstupný poplatok – bežne od 3% do 5%. Okrem toho existujú aj náklady, ktoré priamo nevidíme a nie sú ani bežne reportované – ide napríklad o transakčné náklady v rámci fondu, teda náklady za obchodovanie cenných papierov na burze.

Pri dlhopisových fondoch na Slovensku sa pravidelné správcovské poplatky hýbu od 0,5% p.a. až po 2,18% p.a. Okrem troch dlhopisových fondov, ktoré nemajú vstupný poplatok, som v databáze portálu openiazoch.sk našiel vstupné poplatky pre dlhopisové fondy v rozmedzí 0,5% až po neuveriteľných 5,25%. Dobre si prosím uvedomte absurditu tohto poplatku, a to najmä v dnešnej dobe nízkych úrokov. Ako dlho budete musieť čakať, keď pri minimálnych úrokoch na trhu musíte platiť v dlhopisovom fonde vysoké správcovské poplatky a napr. 5% vstupný poplatok?!

Čo sa týka pasívne spravovaných fondov, treba hneď na začiatku povedať, že pri nich neexistujú žiadne vstupné ani výstupné poplatky. Keďže európski pasívni investori sú zväčša odkázaní na tzv. ETFká (fondy obchodované na burze), je treba rátať s poplatkom pre brokera, ktorý vám ETF na burze zaobstará. Výška poplatkov tu ale do veľkej miery závisí od brokera, ktorého si vyberiete, od investovanej sumy a teda od vás. Je veľmi reálne dostať sa pod 0,2% z objemu pri nákupe pasívneho ETF. O výbere brokera sa dozviete viac napr. tu.

Čo sa týka správcovských poplatkov, ak nie všetky, tak 99% pasívne spravovaných ETF má poplatky pod 1% p.a. Tie na najpoužívanejšie indexy, dostanete väčšinou do 0,3% p.a. Deutsche Bank dokonca ponúka fond, ktorý kopíruje vývoj 50 najväčších európskych spoločností za nulový správcovský poplatok! Viac info o jej fondoch nájdete na www.dbxtrackers.de.

Analýza vplyvu poplatkov

Ako sa teda tieto rozdiely v poplatkoch prejavia pri investovaní? Vychádzal som z faktu, že pred zarátaním poplatkov dosahujú aktívne spravované fondy rovnaké výsledky ako pasívne spravované fondy. To zodpovedá aj argumentu od nositeľa Nobelovej ceny Williama Sharpa. Je tiež rozumné uvažovať, že priemerný aktívne spravovaný akciový fond má pravídelný ročný správcovský poplatok 1,5% a priemerný dlhopisový aktívne spravovaný fond má správcovský poplatok 0,75% p.a. Aktívne spravované fondy samozrejme aktívne obchodujú a špekulujú s cennými papiermi a majetkom v správe z čoho plynú ďalšie poplatky – transakčné – za predaj a nákup cenných papierov. Tieto samozrejme nie sú zahrnuté v správcovskom poplatku a veľmi optimistický odhad hovorí, že môžu predstavovať cca 0,6% p.a. z objemu majetku v správe. U pasívnych fondov sú tieto poplatky zanedbateľné – dochádza k nim len pri zmene v zložení sledovaného indexu.

Ďalej som pri pasívnom investorovi vychádzal z portfólia opísaného v tomto článku. Jeho vážený správcovský poplatok (priemer poplatkov jednotlivých ETF tvoriacich toto portfólio) je 0,235% p.a. Ročné náklady priemerného aktívneho investora som odhadol na 1,2%1+ 0,6%, čo spolu činí 1,8% p.a.

Na prvom obrázku nižšie je vidieť porovnanie aktívneho a pasívneho investovania (AI vs PI) pri jednorazovom vklade a 8% p.a. výnose pasívnej investície. Po zarátaní nákladov to znamená, že podobné aktívne spravované portfólio by malo ročný výnos cca 6,4% p.a. Na obrázku je vidieť rozdiel v hodnote majetku po 10 a 20 rokoch (kliknite pre zväčšenie).

Ako vidno z grafu, po 10 rokoch je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním takmer 3000 EUR v prospech pasívnej varianty. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 12 000 EUR. Inými slovami, 12 000 EUR odovzdáte na poplatkoch investičným manažérom vašich fondov. Na oplátku za to nedostanete vyššie výnosy ako ponúka trh. Práve naopak, dosiahnete výnosy znížené minimálne o tieto poplatky.

Mnoho ľudí ale neinvestuje jednorázovo, no sporia si pravidelne mesačne, alebo kvartálne nejakú sumu podľa svojich možností. V ďalšom grafe som uvažoval práve s touto možnosťou. Pravidelná investícia je v tomto prípade 300 EUR investovaná kvartálne. Pasívne portfólio dosahuje ročné zhodnotenie 8%, aktívne spravované portfólio dosahuje po zarátaní nákladov 6,4% p.a.

Pri pravidelnom sporení 300 EUR každý kvartál predstavuje rozdiel medzi PI a AI približne 1 500 EUR v prospech pasívneho investovania po 10 rokoch. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 10 500 EUR, ktoré si odnesú správcovia fondov za mizerné služby.

Keďže zložené úročenie má veľkú moc, náskok pasívneho investovania sa zväčšuje s dĺžkou investície. Do očí bije tento rozdiel tiež pri vyšších sumách.

Po 10 rokoch je rozdiel v majetku v prospech pasívneho investovania takmer 30 000 EUR, čiže skoro milión korún! Je to takmer tretina pôvodne investovanej sumy, ktorú zbytočne vynaložíte na krajší život finančných guruov a ich rodín:). Po 20 rokoch je tento rozdiel až vyše 120 000 EUR!

Záver

Poplatky sú len jednou časťou príbehu o tom, prečo aktívne investovanie neporazí pasívne. Ďalším faktorom sú samozrejme chybné investičné rozhodnutia vyplývajúca zo snahy poraziť náhodne sa hýbajúce trhy. Investori totiž nedokážu dlhodobo stabilne predvídať, ktorým cenným papierom sa bude dariť a ktorým nie. Čo sa teda týka poplatkov, platí zásada zistená z mnohých štúdií – fondy s vyššími poplatkami dosahujú naozaj horšie výsledky ako lacnejšie fondy. Neplatí teda, že drahšie je lepšie.

1. Správcovský poplatok pri zložení portfólia 60% akcie, 40% dlhopisy; čiže 1,5%*60% + 0,75%*40%. [↩]