Aswath Damodaran, profesor na New York University Stern School of Business zverejnil zaujímavú štúdiu o tom, či vlastne existuje bezriziková úroková miera, ktorá sa v ekonomickej teórii hojne používa. V tejto súvislosti rozoberá Damodaran históriu štátnych krachov a pôsobenie ratingových agentúr, či iných indikátorov investičného rizika v súvislosti so štátnymi dlhopismi, čo je samo o sebe zaujímavé čítanie.
Svetová banka zverejnila nedávno štúdiu o príčinách nevídaného nárastu cien komodít v poslednej dekáde a následnom spľasnutí bubliny. Príčinu neúmerného rastu cien vidia ekonómovia Svetovej banky v rôznych faktoroch – ekonomický rast, slabý dolár, expanzívna monetárna politika, fiškálna expanzia, štátne dotácie, podpora biopalív, činnosť investičných fondov atď.
The Wall Street Journal zverejnil pred pár dňami výborný článok (alebo tu) Johna Cochranea z University of Chicago o gréckej kríze a jej dosahu na euro. Vo svojom článku vidí ako možné scenáre vývoja buď ďalšie štátne krachy, alebo hyperinfláciu spôsobenú ECB, ktorá bude púšťať do obehu nové peniaze na kúpu bezcenných štátnych dlhopisov. Odporúčam každému prečítať si celý jeho článok, aj keď je v angličtine. Stojí to za to!
Cochrane sa zameriava najmä na tvrdenia, ktorými politici ospravedlňujú obrovskú pomoc Grécku:
V sobotňajšom vydaní denníka The Wall Street Journal sa objavil dobrý článok od Jasona Zweiga (tu je video s interview) vysvetlujúci, prečo podielové fondy minulý rok vo veľkej miere porážali indexy. Napr. v roku 2009 až 95% aktívne spravovaných fondov investujúcich do dlhopisov so stredne dlhou splatnostťou porazilo Barclays Capital U.S. Aggregate Index. Tento index je však z dvoch tretín tvorený štátnymi dlhopismi USA a len 18% tvoria podnikové dlhopisy narozdiel od spomínaných fondov, ktoré investujú 40% svojho majetku v správe do podnikových dlhopisov, 10% do zahraničných dlhopisov a 50% do štátnych dlhopisov USA.
Riziko krachu štátov kleslo rapídne za posledný mesiac podľa cien credit default swapov (CDS) – kvázi poistiek proti nesplateniu štátneho dlhu v tomto prípade. Poistiť sa napr. proti nesplateniu portugalského 5 ročného dlhopisu v hodnote 10 000 EUR stálo pred mesiacom 225 EUR. Dnes stojí 135 EUR. V prípade Slovenska kleslo poistenie z 89,4 EUR na 79 EUR za posledný mesiac.
Výborný obrázok, ktorý ukazuje priemernú dobu splatnosti štátnych dlhopisov viacerých krajín OECD. V súčasnom stave bude napr. Grécko musieť spaltiť svoje záväzky v priemere do 8 rokov.
Via FT Aplphaville.
