Does Gold Belong in My Portfolio? (Patrí zlato do portfólia?)

GoldPo vyše mesačnej odmlke prispeli profesori Fama z University of Chicago a French z Dartmouth College na svoj blog odporúčaním pre investorov ohladne zlata. Podľa rady oboch profesorov by zlato nemalo tvoriť súčasť portfólií bežných investorov, keďže riziko s ním spojené nevyváži výnos očakávaný investormi. Zmysel by malo v portfóliu napr. pre zberateľov, ktorí z neho tým pádom poberajú aj tzv. consumption dividendu.

English summary (taken from the original article): ”To summarize, gold makes sense as a portfolio asset only for investors who also get the consumption dividend from gold, since this “dividend” lower gold’s expected capital gain. Thus, for investors who do not value the consumption dividend, the expected return on gold does not cover its risk as a portfolio asset, (which takes account of its value for portfolio diversification).”


pošli na vybrali.sme.sk

Tags: , , , , , , ,

This article has 6 comments so far!

  1. Karol says —

    Zaujimava strategia. Tak zlato ktore rastie a bude rast este par rokov vdaka lajdackej monetarnej politike centralnych bank nepatri do portfolia pasivneho investora ? A co takto ETF na fyzicke zlato ? Naproti tomu odporucate vo vasom vzorovom portfoliu zastupenie ETF-ka na Europske statne dlhopisy ..dost zvlastna strategia drzat nieco co klesa a moze krachnut a stranit sa niecoho co ma hodnotu a hodnota toho bude rast vid zlato.

  2. Martin Kollár says —

    Karol, zlato je neporovnatelne rizikovejsie (volatilnejsie) ako statne dlhopisy. Je to len poslednych par rokov, co zlato nadmerne rastie a ozyva sa vela hlasov, ze tato bublina musi raz prasknut. Vacsinu dopytu po zlate tvoria investori, nie priemysel, ci vyrobcovia sperkov a vieme ake su nalady investorov – dnes hossana, zajtra ukrizuj.

    Pozrite si napr tento graf (http://www.sharelynx.com/chartsfixed/GC1970.gif) zlata (1970-2002). Beruc v roku 2002 do uvahy data za minulych 42 rokov(!), odporucili by ste niekomu zlato do portfolia v tom case (2002)?

    Urcite viete, ci ste poculi, ze ani dnesna cena zlata (po ocisteni o inflaciu) sa este stale nerovna maximu zo zaciatku 80 rokov 20. storocia. Investor, ktory by vtedy vlozil peniaze do zlata, by dnes asi nemal vela dovodov na optimizmus.

    Naopak, statne dlhopisy aj svojou volatilitou, aj svojou korelaciou s akciami su nepostradatelnou castou portfolia. Je dobre mat pokryty cely svet a teda co najviac statov vydavajucich eurove dlhopisy, aby sa obmedzilo riziko krachu niektoreho zo statov. V clanku som ale takisto spominal aj pasivne fondy investujuce do dlhopisov sukromnych podnikov ako vhodnu sucast portfolia.

  3. Vratko Michálik says —

    Martin, nechápem jednu vec. Ako je možné, že je nejaký nástroj podľa Vás pomerne rizikový ale má nízky potenciál výnosu (zlato) a preto by Ste sa mu vyhol. Navyše spomínate, že na zlate môže byť bublina, ktorá musí raz prasknúť.
    V inom článku venovanom čisto ETF fondom ale spomínate, že dosiahovať vyšší výnos pri rovnakej miere rizika je nemožné a teda investor nemá časovať investíciu, ale len široko diverzifikovat. Neodporujú si tieto dve tvrdenia ?
    Veď podľa teórie by každý investičný inštrument mal mať rovnaký risk/reward pomer. Ak existuje asymetria na zlate ako to, že nemôže existovať aj na akciách ?

  4. Martin Kollár says —

    Vratko, odpoved je v clanku od profesorov Famu a Frencha. Je treba definovat si, co presne je reward a risk. Zlato ma cosi, co oni nazyvaju “consumption” dividendu. Teda okrem ocakavaneho narastu ceny (kapitalovy zisk) je v zlate nieco, co konzumujeme a mame z toho uzitok (zlato ako sperky, vyuzitie v priemysle, alebo ochrana pred padom ekonomik a hyperinflaciou…). Toto dodatocne vyuzitie, tento dalsi uzitok sa tiez da oznacit ako reward, no tazko sa da kvantifikovat peniazmi, a tak sa da tazsie matematicky potvrdit, ze risk/reward je rovnaky pri zlate aj pri akciach. Treba tiez povedat, ze “consumption” dividenda znizuje ocakavany narast ceny.

    Na druhej strane, akcie nemaju ziadny iny reward ako je ich zhodnotenie a dividenda. Nic ine sa s nimi robit neda, nic ine od nich ludia neocakavaju. Predstavte si ale napr spolocnost, ktora by dividendy vyplacala v tovaroch, ktore produkuje. Ak by ste brali do uvahy, len priamy penazny reward (narast ceny – kapitalovy vynos), nebolo by to celkom korektne a mohlo by sa zdat, ze risk/reward pomer je pri takejto akcii mensi ako u inych investicii a trh je neefektivny. Rozumne vsak je, brat do uvahy aj tovarovu dividendu do ukazovatela ‘reward’.

    Zaujimava by bola tiez debata o tom, co je vlastne investicia. Je zlato investicia? Alebo su komodity len spekulaciou? Komodity nemaju predsa dlhodobo rastuci trend ako akcie. Clovek sa pri nich musi spoliehat, ze najde niekoho, kto to od nich kupi za vyssiu cenu. Komodity sami o sebe nie su produktivne, len sluzia ludom (a teda firmam) na vyrobu uzitocnych statkov. Su to ale ludia (firmy), nie komodity, ktore prinasaju inovacie, rast produktivity, co je v konecnom dosledku hnacim motorom ekonomiky, ziskov. No a rastuce zisky znamenaju v dlhodobom horizonte rast akcioveho trhu. Kupou komodit vlastne spekulujete proti ludskemu rozumu, proti inovaciam, ktore prinasaju efektivnejsie vyuzivanie komodit a teda pokles ich ceny. Z dlhodobeho hladiska clovek invesiciou do komodit investuje vlastne proti sebe. To nevylucuje kratkodobe narasty cien v dosledku docasneho nedostatku ponuky na trhu, no odhadnut tieto relativne kratkodobe pohyby komoditnych trhov asi nik z nas nedokaze. (Odporucam aj tento clanok: http://pragcap.com/commodities-the-year-bear-market)

  5. Vratko Michálik says —

    Martin vďaka za odpoveď. Výborne sa s Tebou diskutuje :)
    K tým komoditám – na zlato mám v podstate rovnaký názor. Môj názor na komodity všeobecne je ale ten, že pokiaľ bude rásť objem menovej zásoby, budú rásť aj ceny komodít (nominálne) – ak teda odhliadneme od ostatných faktorov. Navyše všetko závisí od toho, ako sa ľudstvo dokáže popasovať s obmedzenými zásobami komodít. Ak predpokladáme, že celosvetová spotreba bude neustále rásť, potom je otázkou či bude rovnako rásť aj efektivita hospodárenia s komoditami. Ak nie, tak ich cena bude rásť aj reálne, nie len nominálne.

    Ešte jedna vec ma zaujíma k tým pasívnym portfóliám. Ráta sa pri nich s automatickým zahŕňaním investícií do nových trhov tak ako budú postupne vznikať ? Napríklad aj v tých vzorových portfóliách je napr. Emerging Markets Index Stock Fund – ktory existuje od roku 1994. Ide mi o to, kedy by mal investor zahŕňať do portfólia takéto “novovznikajúce” indexové fondy.

  6. Martin Kollár says —

    Vdaka Vratko. Ja som zas rad, ze si mozme vymenit nazory:). Asi tak ako pisete – je pravdepodobne, ze nominalne ceny komodit porastu s rastom objemu penazi. Ale volatilita komodit je daleko vacsia ako volatilita inflacie. To je aj jeden z dovodov, preco sa skor nehodia ako hodia na hedgovanie inflacie. To by som skor volil inflacne indexovane dlhopisy, alebo velmi kratkodobe statne, ci kvalitne podnikove dlhopisy, alebo vlastne podnikanie, ci nehnutelnosti, ktore predsa len maju vacsie vyuzitie ako zlato, ci ine bezne obchodovane komodity. Ale tesi ma, ze sa v podstate zhodneme. Aky je Vas nazor na aktivne verzus pasivne riadene fondy?

    Co sa tyka akcii novovznikajucich trhov, som zastanca toho a pasivne investovanie je vlastne o tom, ze sa maju zahrnut do portfolia vsetky akciove trhy – najlepsie v pomere, aky maju na svetovej trhovej kapitalizacii. Cize akonahle sa da investovat rozumne (za nizke poplatky, s rozumnou likviditou a bezpecnostou) do novych trhov, treba ich do portfolia zakomponovat. Kto by vynechal Emerging Markets akcie, prisiel by napr za poslednych 10 rokov o skvelych vyse 15% p.a. a vyhody diverzifikacie. Co by bola velka skoda.

Ak Vás článok zaujal, rád si prečítam Váš názor.

*


PageRank ikona zdarma