Argumenty a dôkazy v prospech pasívneho investovania. Tiež zaujímavosti podporujúce teóriu efektívnych trhov.
Po čase vyšlo ďalšie, ostro sledované, hodnotenie úspešnosti aktívne spravovaných podielových fondov v USA – SPIVA Scorecard. Ide o vydanie ku koncu roku 2011. Správa vychádza každý pol rok a porovnáva aktívnych manažérov s pasívnym indexom. SPIVA vychádza už desiatym rokom.
Už dlhšiu dobu sa v investovaní skloňujú tzv. alternatívne investície. Ide napríklad o hedge fondy, realitné investície, private equity a podobne. V dobe, keď akcie veľmi nevynášajú a výnosy dlhopisov sa znižujú, prichádzajú investiční poradcovia so spomenutými alternatívami. Pre menej majetných sú to najmä realitné fondy, pre majetnejších aj nejaký ten hedgeový fond a pre najmajetnejších sa nájde aj “výhodný” private equity fond.
Warren Buffet uzavrel pred štyrmi rokmi zaujímavú stávku. Stavil sa v nej, že o 10 rokov dosiahne indexový fond spoločnosti Vanguard kopírujúci index S&P 500 vyššie zhodnotenie ako priemerný výnos piatich fondov hedge fondov, ktoré vyberie jeho protivník.
Týmto článkom by som chcel nadviazať na ten predošlý o náhode a štatistickej významnosti. Index Funds Advisors sa nedávno pozreli na 16 manažérov fondov, ktorým spoločnosť Morningstar počas posledných cca 20 rokov udelila ocenenie Manažér roka. Cieľom bolo zistiť, či sa ich výsledky dajú naozaj považovať za dôsledok ich schopností časovať trh, prípadne vyberať podhodnotené akcie, alebo mali títo manažéri len šťastie. Otázka je to relevantná; veď z tých tisícov manažérov fondov musí niekto dosiahnuť nadpriemerné výsledky len vplyvom náhody (podobne ako výherca Lotta má len šťastie).
Finanční poradcovia, či správcovia tzv. fondov fondov sa snažia vyberať vhodné podielové fondy pre investorov často na základe tzv. kvantitatívnej analýzy. Pri tom ide samozrejme o to, aby vybrali tie fondy, ktoré v budúcnosti prekonajú trh a vylúčili fondy, ktoré dosiahli podpriemerný výnos. Opierajú sa o minulú výkonnosť, keďže nič lepšie k dispozícii nemáme. No minulú výkonnosť už nik nedosiahne, tá je nenávratne preč. Preto je potrebné nájsť fondy, ktorých manažéri nemali len šťastie, ale majú naozaj schopnosť, alebo stratégiu porážať trh viac-menej pravidelne. Ako to ale zistiť? Dá sa to? Alebo kupuje každý investor v aktívnych podielových fondov mačku vo vreci?
Najmä vďaka republikánskej kandidatúre Mitta Romnehyho na post prezidenta USA sa po hedgeových fondoch hľadáčik médií upriamil na private equity fondy. Tieto fondy sa snažia prevziať značnú časť podniku, ktorý väčšinou nie je obchodovaný na burze. Dosadením svojich ľudí do riadenia podnikov a ich dozorných rád sa usilujú tieto podniky ozdraviť, zefektívniť a so ziskom predať napríklad cez burzu.
Na knižnom trhu sa objavila kniha od Simona Lacka, ktorý roky pôsobil v banke JP Morgan, kde mal na starosti okrem iného aj vyhľadávanie nových talentov v oblasti hedgeových fondov. Názov tejto knihy je veľavravný – The Hedge Fund Mirage: The Illusion of Big Money and Why It’s Too Good to Be True – napovedá, o čom v skutočnosti investovanie do týchto fondov je.
SK
EN
Loading ...