Pasívne investovanie

Finanční poradcovia, či správcovia tzv. fondov fondov sa snažia vyberať vhodné podielové fondy pre investorov často na základe tzv. kvantitatívnej analýzy. Pri tom ide samozrejme o to, aby vybrali tie fondy, ktoré v budúcnosti prekonajú trh a vylúčili fondy, ktoré dosiahli podpriemerný výnos. Opierajú sa o minulú výkonnosť, keďže nič lepšie k dispozícii nemáme. No minulú výkonnosť už nik nedosiahne, tá je nenávratne preč. Preto je potrebné nájsť fondy, ktorých manažéri nemali len šťastie, ale majú naozaj schopnosť, alebo stratégiu porážať trh viac-menej pravidelne. Ako to ale zistiť? Dá sa to? Alebo kupuje každý investor v aktívnych podielových fondov mačku vo vreci?

Čo je alfa?

Pri zisťovaní nadpriemernej výkonnosti fondov sa hovorí o tzv. alfe (alpha v angl.).  Je to rizikovoočistený nadvýnos voči trhovému výnosu. Ak je alfa pozitívna, fond pri rovnakom riziku dosiahol vyšší výnos ako trh. Ak je alfa negatívna, fond pri porovnateľnom riziku dosiahol nižší výnos a investor by spravil lepšie, ak by investoval do pasívne riadeného, indexového fondu kopírujúceho vývoj daného trhu, na čo netreba žiadneho draho plateného manažéra.

Celá táto stránka je vlastne snahou ukázať, že dosahovať dlhodobo pozitívnu alfu je inak ako dôsledkom náhody, či šťastia takmer nemožné (napr. tu, tu, alebo tu). Veľká väčšina fondov neporáža trh, čiže dosahuje negatívnu alfu. Dlhodobo len niekoľlko málo percent aktívne spravovaných fondov, ak vôbec nejaké, dosiahne pozitívnu alfu.

Ak by správcovia podielových fondov dokázali porážať bežne trh, mali by sme v našom svete v každom okamihu pozorovať viac fondov s nadpriemernými výsledkami ako vo svete, kde by podielové fondy boli spravované cvičenými opicami. Podľa jednej významnej štúdieje však opak pravdou. Znamená to teda, že drvivá väčšina fondov je spravovaná ľuďmi, ktorí nemajú schopnosť poraziť trh.

Nie je to samozrejme spôsobené tým, že by títo ľudia boli málo inteligentní. Vôbec nie. Príčinou je fakt, že trhy sa hýbu náhodne. Nie je možné dlhodobo predvídať ich vývoj.

Načo je komu štatistická významnosť?

Pri analýze alfy treba skúmať jej tzv. štatistickú signifikantnosť. Čiže to, s akou pravdepodobnosťou je jej skutočná hodnota rozdielna od nuly, akú rolu hrá každý rok náhoda pri dosahovaní alfy. Keďže hodnota alfy z roka na rok kolíše, a teda nemá každý rok konštantnú hodnotu, je dôležité zisťiť, na koľko si môžeme byť istý, že jej skutočná hodnota je pozitívna, negatívna, prípadne nulová.

V tabulke vidieť, aká doba v rokoch je potrebná na zistenie toho, či môžeme v 95% prípadov tvrdiť, že skutočná alfa je nenulová. Zoberme si podielový fond s priemernou alfou 2% p.a. (daný fond teda porazil trh pri porovnateľnom riziku o 2% p.a.), ktorej štandardná odchýlka (miera kolísania) je 6%, čo je bežný priemer podľa Morningstar Inc. V takomto prípade potrebujeme až 36 rokov dát, aby sme mohli s presnosťou na 95% povedať, že daný fond naozaj dosiahol pozitívnu alfu 2% p.a. Inak povedané – vyše tretinu storočia potrebujeme teda na to, aby sme sa uistili, že tento fond aspoň s 95%-ou pravdepodobnosťou porazil v minulosti trh.

Všimnite si, že čím je nameraná priemerná alfa fondu nižšia, tým viac ročných pozorovaní potrebujeme. No aj pri 4%-ej alfe je potrebných aspoň 9 rokov pozorovaní. Upozorňujem, že nájsť fond, ktorý dosahoval posledných 9 rokov alfu v priemere 4% p.a. je neľahká záležitosť.

Náhoda je blbec:(

Tu však štatistika stále nekončí. Čo tých zvyšných 5%, o ktorých sme pri štatistickej signifikantnosti neuvažovali? Ak to zjednodušíme, existuje 2,5% šanca, že aj keď ste po 36 rokoch vášmu fondu namerali pozitívnu a štatisticky významnú alfu, je to stále len náhoda. Napríklad z 5000 skúmaných fondov bude pravdepodobne až 125 vykazovať pozitívnu signifikantnú alfu napriek tomu, že ich skutočná alfa bude nula.

Ani po 36 rokoch si teda nemôžete byť na 100% istý, že manažér vášho fondu nemal len obrovské šťastie. Ak si zoberiete to množstvo ľudí, ktoré na svete aktívne investuje, niekomu sa už len pôsobením náhody musia podariť nadpriemerné výnosy.

A to stále nie je všetko. Ak by sme chceli byť presní, museli by sme vykonať ešte tzv. out-of-sample testy, na ktoré by sme potrebovali ešte raz toľko dát. Čiže z 36 rokov by bolo zrazu 72. Musíte uznať, že toľko času má sotva kto z nás k dispozícii. Okrem toho by bol manažér daného fondu po tejto dobe už pravdepodobne dávno mŕtvy.

Zasa tie poplatky

Predpokladajme ale, že sme po všetkých tých rokoch stále nažive aj s manažérom nášho fondu, ktorý dosahuje nadpriemerné výnosy a to nie v plyvom náhody. Stále ešte nemáme vyhraté. Keďže je totiž jeden z mála, pritiahne k sebe množstvo sporiteľov, čím stúpne majetok v jeho správe.

Je však všeobecne známe, že čím je fond väčší, tým ťažšie dosahuje nadpriemerné výsledky. Postupne by tento fond teda strácal svoju nadpriemernú alfu. Druhá vec, ktorá by sa s veľkou pravdepodobnosťou stala je, že by si manažér začal pýtať vyššie poplatky. Využil by fakt, že je jedinečný a vy by ste prišli o alfu aj týmto spôsobom.

Záver

Ako vidieť, je takmer nemožné nájsť podielový fond, ktorý bude s istotou dosahovať nadpriemerné výsledky. Istí si nebudeme nikdy. A práve preto je investovanie do aktívne spravovaných podielových fondov ako kupovať mačku vo vreci. Navyše s veľkou pravdepodobnosťou by ste si nadpriemerné výnosy dlho neužili, keďže úspešní manažéri majú vo zvyku využiť svoje postavenie na maximalizáciu zisku – najmä zvyšovaním poplatkov.

Zdroj: Indexingblog.com.

Foto: reality.etrend.sk, goldbullioningot.com.