Úvod

Podielové fondy sa v priebehu 20eho storočia stali rozhodujúcim prostriedkom sporenia pre drobných investorov. Tieto fondy im aj s relatívne malými sumami umožnovavli akumulovať značný kapitál a špekulovať na burzách po celom svete.  Investorom prinášajú výhodu diverzifikácie a do istej miery aj nižšie transakčné náklady, ktoré sú s investovaním bezprostredne spojené. Toto by so svojimi nízkymi finančnými čiastkami neboli bývali dosiahli.

Podľa Rouwenhorsta (2004) bol prvý – uzatvorený – fond založený v júly 1774 v Amsterdame pod menom Eendragt Maakt Magt – V jednote je sila. Tento fond investoval ako do dlhopisov európskych vlád a bánk, tak aj do plantáží v Karibiku. Počet podielov bol obmedzený rovnako, ako tomu bolo aj v ďalších fondoch 18. a 19. storočia. Prvý otvorený podielový fond bol založený v roku 1924 pod menom Massachusetts Investors Trust (viď Rouwenhorst (2004), str. 17). Emisia podielových listov už viac nebola obmedzená a cena podielu bola proporcionálna k hodnote cenných papierov v portfóliu fondu tak, ako to poznáme v dnešných fondoch.

Spravovný majetok vo fondoch  v priebehu času dramaticky narástol. Zatiaľčo prvý otvorený podielový fond začal s 50 000 USD, bolo v roku 2006 v rôznych fondoch v USA spravovaných 10,5 biliónov USD. Medzi rokmi 1999 a 2006 stúpol v Európe majetok spravovaný vo fondoch z 3,2 biliónov USD na 7,7 biliónov USD. V rovnakom čase narástli investície do podielových fondov celosvetovo z 11,7 biliónov USD na takmer 21,8 biliónov USD. Tento istý trend platí aj pre počet podielových fondov. Zatiaľčo v roku 1999 pôsobilo celosvetovo 52 700 fondov, v roku 2006 sa ich počet pohyboval okolo čísla 61 506.1

Väčšinu fondov predstavujú aktívne spravované fondy. Tieto fondy riadi investiční manažér, alebo tím investičných manažérov, ktorí hľadajú podhodnotené cenné papiere, alebo vrcholy, či dná trhu, pričom striedajú rôzne investičné štýly. V nedávnej minulosti však vznikla rada takzvaných indexových fodnov, ktoré dávajú do popredia pasívny spôsob spravovania majetku. Ako ukazujú viaceré empirické štúdie, dosahujú tieto fondy vyššie výnosy ako ich aktívne spravovaní bratanci, a to minimálne o výšku nákladov, ktoré vznikajú pri aktívnej správe majetku.  V tejto práci sa preto budem zaoberať otázkou, či je pre  investorov dobré, ak im finanční poradcovia a bankári radia investovať do aktívne spravovaných fondov. Štúdie, ktoré by sa týmto problémom zaoberali v európskom priestore sú veľmi zriedkavé. Keďže autor práce pochádza zo Slovenska, bude ťažisko jeho práce ležať na fondoch, ktoré sú ponúkané slovenským investorom.

Táto práca začína s teoretickou časťou, kde budú predstavené základy, na ktorých je založené pasívne investovanie. Ide najmä o teóriu efektívnych trhov a jednotlivé formy efektivity, Capital Asset Pricing Model, rôzne ukazovatele ako Sharpe ratio, Information ratio atď. V ďalšom kroku bude predstavené samotné pasívne investovanie a nástroje na jeho realizáciu. Teoretické časť sa zameriava viac-menej na pasívne investovanie a empirické štúdie, ktoré ho podporujú. Dôvodom je skutočnosť, že argumenty pre tento spôsob investovania sú väčšinou profesionálnych, ale aj bežných investorov zaznávané, respektíve neznáme. Výsledky odborných štúdií ukazujú ale, že investori by mali minimálne zvážiť používanie pasívne spravovaných indexových fondov.

V praktickej časti tejto práce bude v krátkosti načrtnutá história investovania na Slovensku. Následne budem pomocou tzv. single index modelu analyzovať, či aktívne spravované fondy, ktoré sú na Slovensku ponúkané, porazia svoje benchmarky (indexy). Ďalej sa budem zaujímať o to, či manažéri dokážu odhadnúť vhodný čas na nákup, alebo predaj – ide o tzv. časovanie trhu. Na záver budem skúmať, či existuje vzťah medzi výškou správcovských poplatkov a výkonnosťou fondov. Ako pracovná metóda bude slúžiť regresná analýza a s ňou spojené metódy štatistickej inferencie.

Foto: Mengiscapital.com.

1. Investment Company Institute (2007): 2007 Investment Company Factbook. A
   Review of Trends and Activity in the Investment Company Industry. [↩]