Proti aktívnemu investovaniu hovoria najmä vysoké poplatky.
V publikácii vydanej prestížnym CFA inštitútom som našiel zaujímavý pohľad na poplatky platené za rôzne finančné produkty, či finančným sprostredkovateľom. Poplatky sú v skutočnosti oveľa vyššie ako sa na prvý pohľad zdá.
Koniec augusta bol vo svete pasívneho investovania aj dôvodom na menšiu narodeninovú oslavu. 31. augusta 1976 totiž vznikol prvý indexový fond na svete. Mal názov First Index Investment Trust, otvorila ho spoločnosť Vanguard na čele s jej zakladateľom Johnom Bogleom a cieľom bola replikácia indexu S&P 500.
Pasívne investovanie je založené na tvrdení, že trhy sa hýbu náhodne. Preto nie je treba platiť drahých analytikov a investičných manažérov, ktorí by skúmali akciový, či dlhopisový trh a rozhodovali o tom, ktorú akciu, či dlhopis treba kúpiť, prípadne predať. Jednou z hlavných výhod pasívneho investovania oproti aktívne spravovaným investíciam sú týmto pádom nízke náklady. Najväčšie akciové trhy, čiže USA a Eurúpu, dnes môžete pokryť pasívnymi fondami so správcovským poplatkom aj menej ako 0,2% p.a. Ako sa táto nákladová výhoda premietne do vašej investície?
Aké výsledky dosahujú jednotliví investori? Ako vyzerajú ich portfóliá a na základe čoho vyberajú akcie na kúpu, či predaj? Prečo si obrovské množstvo investorov manažuje svoje úspory samo, keď môžu dosiahnuť vyššie výnosy s nižším rizikom v indexových fondoch? Prečo individuálni investori obchodujú tak často, keď im táto aktivita znižuje výnosy?
SK
EN
Loading ...