S&P hodnotila v každom čase všetky dostupné fondy v USA používajúc rozsiahlu databázu univerzity v Chicagu (CRSP). Z analýzy boli vyradené len indexové a sektorové fondy. Výsledky  boli samozrejme horšie ako by sa dalo očakávať pri hode mincou. Len veľmi málo fondov dokázalo udržať svoj ranking z jedn0ho roku aj v rokoch nasledujúcich.

Konkrétne, za 5 posledných rokov (končiacich v septembri 2011) len 9,72% akciových fondov investujúcich do veľkých spoločností (large-cap funds) ,6,08% fondov investujúcich do stredne veľkých spoločností (mid-cap funds) a len 3,72% fondov investujúcich do malých spoločností (small-cap funds) dokázalo počas tohto obdobia ostať vl epšej polovici všetkých skúmaných fondov. Keby výnosy podielových fondov boli úplne náhodné, v prvej polovici by po piatich rokoch malo ostať 6,25% fondov.

Zaujímavý je pohľad na 5 ročné obdobia výkonnosti. Z large-cap fondov, ktoré sa dostali za 5 rokov končiacich v septembri 2006 do prvej štvrtiny fondov, ostalo v tomto elitnom klube na konci ďalšej päťročnice (2011) len 12,23%. Zo small-cap fondov to bolo 20,22% fondov. Vo svete riadenom len náhodou by sme očakávali úspešnosť 25%.

Viac detailov nájdete v samotnej správe. Platí teda, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Ak vám bude niekto ukazovať fondy, prípadne iné investície, ktoré za posledných niekoľko rokov excelovali, s veľkou pravdepodobnosťou ide o náhodu a skôr či neskôr sa ich výkonnosť vráti do priemeru, či podpriemeru.

Foto: emikojaffe.wordpress.com.

Súvisiace články :

1. Je minulá výkonnosť dôležitá? (Does Past Performance Matter?)
2. Je múdre spoliehať sa na finančných expertov?
3. Aktívne spravované fondy znova neuspeli

Ako by mal na tento krok zrejme najskúsenejšieho dlhopisového investora reagovať bežní investor? Bill Gross spravuje vyše bilióna USD v dlhopisoch, spoluzakladal spoločnosť PIMCO a pôsobí v nej takmer 40 rokov. Človek s takými skúsenosťami by predsa nemal mať problémy s finančnými predikciami a mali by mu minimálne v dôležitých momentoch vychádzať. Alebo tomu tak nie je?

Začiatkom roku 2010 mal s ním rozhovor časopis Time, kde sa ho pýtal na jeho názor ohľadne úrokových mier po skončení prvej fázy kvantitatívneho uvoľňovania (QE 1). Jeho odpoveď bola, že to postihne najmä hypotéky a cenné papiere naviazané na ne. Inými slovami, predpovedal, že úroky pôjdu hore, cca o pol percenta.

Aká bola skutočnosť? Ako vidieť na obrázku dole, po skončení QE 1 v apríli 2010 úrokové miery poklesli. Pri hypotékach do 1% a napr. 10-ročné vládne dlhopisy zaznamenali pokles až o 160 bázických bodov (1,6 percentuálneho bodu)!

Gross už takmer 10 rokov ohlasuje koniec dlhého býčieho trhu s dlhopismy a označuje sa ako medvedí manažér (v jeho názoroch prevládajú predpovede o páde cien dlhopisov). Napríklad tesne pred vypuknutím súčasnej krízy, v lete 2007, predpovedal celosvetovo silný ekonomický rast – 4% až 5% počas nasledujúcich 3 až 5 rokov a takisto nárast úrokových mier s hornou hranicou až 6,5% v roku 2007 pre 10-ročné americké vládne dlhopisy. Taktiež v tom čase predpovedal útek investorov z bezpečných aktív ako sú US dlhopisy do rizikovejších investícií.

Či sa predpovede tohto investičného guru naplnili, dnes už všetci vieme. Žiadny silný ekonomický rast sa nekonal. Kríza ťažko postihla najmä rozvinuté krajiny, úroky 10-ročných US dlhopisov klesli pod 4% v roku 2007, do konca roku 2008 až na takmer 2%. No a investori v priebehu roku 2008 začali húfne nakupovať  dlhopisy americkej vlády. Čiže všetko presne naopak, ako predpovedal! Nie je ale vylúčené, že tento krát bude mať pravdu. Keď totiž človek dlhodobo niečo predpovedá, raz mu to musí vyjsť. No nato netreba byť správcom najväčšieho dlhopisového fondu na svete. Ak napríklad pri hode kockou dostatočne dlho predpovedáte, že padne šestka, určite budete mať raz pravdu.

Čo dodať? Ak už ani finančný mág takého rangu nedokáže predvídať bežné dianie na trhu, či dokonca krízu takých rozmerov ako tá dnešná, myslím, že každý investor by mal okamžite prestať špekulovať so svojimi úsporami, prestať sa spoliehať na finančných “expertov”, či bankárov, technickú, či fundamentálnu analýzu a začať investovať pasívne, do indexových fondov s minimálnymi nákladmi, ktoré jeho investície diverzifikujú po celom svete bez nutnosti spoliehať sa na názory rôznych finančných guru.

Via Pragmatic Capitalism.

Foto: infiniteunknown.net.

Tento článok bol zverejnený aj na Finwebe Hospodárskych novín.

Súvisiace články :

1. Why Investors Are Flocking to Index Funds
2. Burton Malkiel: Ako investovať
3. Časovanie trhu (Market timing)

Podielové fondy sa v priebehu 20eho storočia stali rozhodujúcim prostriedkom sporenia pre drobných investorov. Tieto fondy im aj s relatívne malými sumami umožnovavli akumulovať značný kapitál a špekulovať na burzách po celom svete.  Investorom prinášajú výhodu diverzifikácie a do istej miery aj nižšie transakčné náklady, ktoré sú s investovaním bezprostredne spojené. Toto by so svojimi nízkymi finančnými čiastkami neboli bývali dosiahli.

Podľa Rouwenhorsta (2004) bol prvý – uzatvorený – fond založený v júly 1774 v Amsterdame pod menom Eendragt Maakt Magt – V jednote je sila. Tento fond investoval ako do dlhopisov európskych vlád a bánk, tak aj do plantáží v Karibiku. Počet podielov bol obmedzený rovnako, ako tomu bolo aj v ďalších fondoch 18. a 19. storočia. Prvý otvorený podielový fond bol založený v roku 1924 pod menom Massachusetts Investors Trust (viď Rouwenhorst (2004), str. 17). Emisia podielových listov už viac nebola obmedzená a cena podielu bola proporcionálna k hodnote cenných papierov v portfóliu fondu tak, ako to poznáme v dnešných fondoch.

Spravovný majetok vo fondoch  v priebehu času dramaticky narástol. Zatiaľčo prvý otvorený podielový fond začal s 50 000 USD, bolo v roku 2006 v rôznych fondoch v USA spravovaných 10,5 biliónov USD. Medzi rokmi 1999 a 2006 stúpol v Európe majetok spravovaný vo fondoch z 3,2 biliónov USD na 7,7 biliónov USD. V rovnakom čase narástli investície do podielových fondov celosvetovo z 11,7 biliónov USD na takmer 21,8 biliónov USD. Tento istý trend platí aj pre počet podielových fondov. Zatiaľčo v roku 1999 pôsobilo celosvetovo 52 700 fondov, v roku 2006 sa ich počet pohyboval okolo čísla 61 506.¹

Väčšinu fondov predstavujú aktívne spravované fondy. Tieto fondy riadi investiční manažér, alebo tím investičných manažérov, ktorí hľadajú podhodnotené cenné papiere, alebo vrcholy, či dná trhu, pričom striedajú rôzne investičné štýly. V nedávnej minulosti však vznikla rada takzvaných indexových fodnov, ktoré dávajú do popredia pasívny spôsob spravovania majetku. Ako ukazujú viaceré empirické štúdie, dosahujú tieto fondy vyššie výnosy ako ich aktívne spravovaní bratanci, a to minimálne o výšku nákladov, ktoré vznikajú pri aktívnej správe majetku.  V tejto práci sa preto budem zaoberať otázkou, či je pre  investorov dobré, ak im finanční poradcovia a bankári radia investovať do aktívne spravovaných fondov. Štúdie, ktoré by sa týmto problémom zaoberali v európskom priestore sú veľmi zriedkavé. Keďže autor práce pochádza zo Slovenska, bude ťažisko jeho práce ležať na fondoch, ktoré sú ponúkané slovenským investorom.

Táto práca začína s teoretickou časťou, kde budú predstavené základy, na ktorých je založené pasívne investovanie. Ide najmä o teóriu efektívnych trhov a jednotlivé formy efektivity, Capital Asset Pricing Model, rôzne ukazovatele ako Sharpe ratio, Information ratio atď. V ďalšom kroku bude predstavené samotné pasívne investovanie a nástroje na jeho realizáciu. Teoretické časť sa zameriava viac-menej na pasívne investovanie a empirické štúdie, ktoré ho podporujú. Dôvodom je skutočnosť, že argumenty pre tento spôsob investovania sú väčšinou profesionálnych, ale aj bežných investorov zaznávané, respektíve neznáme. Výsledky odborných štúdií ukazujú ale, že investori by mali minimálne zvážiť používanie pasívne spravovaných indexových fondov.

V praktickej časti tejto práce bude v krátkosti načrtnutá história investovania na Slovensku. Následne budem pomocou tzv. single index modelu analyzovať, či aktívne spravované fondy, ktoré sú na Slovensku ponúkané, porazia svoje benchmarky (indexy). Ďalej sa budem zaujímať o to, či manažéri dokážu odhadnúť vhodný čas na nákup, alebo predaj – ide o tzv. časovanie trhu. Na záver budem skúmať, či existuje vzťah medzi výškou správcovských poplatkov a výkonnosťou fondov. Ako pracovná metóda bude slúžiť regresná analýza a s ňou spojené metódy štatistickej inferencie.

Foto: Mengiscapital.com.

1. Investment Company Institute (2007): 2007 Investment Company Factbook. A
   Review of Trends and Activity in the Investment Company Industry.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť slovenských podielových fondov – časť 1.
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Why Investors Are Flocking to Index Funds

V roku 2008 som ukončil štúdium na rakúskej Vienna University of Economics and Business, na národohospodárskej fakulte a za tému mojej diplomovej práce (Performance slowakischer Investmentfonds) som si vybral práve pasívne investovanie a hodnotenie výkonnosti podielových fondov. Skúmal som, či akciové fondy ponúkané na Slovensku dokážu poraziť výnos trhu ako celku. Inými slovami, či si nemalé poplatky, ktoré im investori platia, aj naozaj zaslúžia. Išlo o 33 fondov a roky 1999-2007.

V teoretickej časti budem postupne vysvetlovať, čo je teória efektívnych trhov, aktívne investovanie, technická analýza, pasívne investovanie, ako hodnotiť výkonnosť investícií atď. Teória bude vždy sprevádzaná odkazmi na zaujímavé výskumy z odborných ekonomických časopisov. Na niekoľko málo častiach sa nevyhnem matematickým vzorcom. Chcem vás však ubezpečiť, že ich je minimum a v celej práci som sa snažil používať ich čo najmenej, aby bola zrozumiteľná aj pre laika, ako to je len možné. Matematicky najnudnejšie časti zrejme vynechám.

V praktickej časti budeme skúmať, aká je skutočná výkonnosť akciových podielových fondov ponúkaných na Slovensku, či ich manažéri dokážu časovať trh a aký je vzťah medzi výkonnosťou týchto fondov a ich poplatkami. Cieľom mojej diplomovej práce a tohto seriálu bude teda zistiť, či by slovenskí investori mali ukladať svoje úspory do aktívne spravovaných fondov, ktoré im ponúkajú banky, obchodníci s cennými papiermi, či finanční poradcovia, alebo by bolo lepšie vyhnúť sa ich radám.

Čo od tohoto, dá sa povedať projektu, očakávam? Dúfam, že si tento seriál prečíta aspoň zopár ľudí, že aspoň zopár ľudí presvedčím, aby zabudli na aktívne investovanie a začali investovať pasívne. Výhody som na svojom blogu už viac krát spomínal, ale opakovanie je matka múdrosti – vyššie výnosy, nižšie náklady, viac času, ktorý je možné využiť na iné aktivity, pokojný spánok, zbavenie sa závislosti od sledovania finančných trhov… A ešte jedno želanie – ak by sa v budúcnosti prihlásil niekto, kto by sa pridal ku mne a pomohol mi pripraviť ešte prepracovanejšiu štúdiu s viacerými skúmanými fondami a dlhším časovým obdobím, budem veľmi rád.

Môžme sa teda pustiť do toho. Seriál začnem úplnými základmi – o podielových fondoch…

Foto: Investorpistop.com.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy
3. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)

Zdroj: CNBC.com.

Foto: CNBC.com.

Súvisiace články :

1. Zlé časovanie uberá z výnosov
2. Why Fund Managers’ Hot Performance Isn’t So Hot
3. Indexové fondy lákajú investorov

Mnoho ľudí si myslí, že je to práve možnosť využívať deriváty a predaje na krátko, ktorá im prinesie nadpriemerné výsledky a teda šancu poraziť trh. Veď keď má fond k dispozícii viac nástrojov a možností ako špekulovať na finančných trhoch, bol by v tom čert, aby investori konečne nezarobili viac. Život ale nie je prechádzka ružovou záhradou a teda ani tieto fondy v skutočnosti nie sú tým hľadaným svätým grálom.

Ako uvádza Larry Swedroe zo spoločnosti Buckingham Asset Management long-short fondy v USA dosiahli za posledných 5 rokov výnos 0,8% p.a., pričom  index S&P 500 sa za rovnaké obdobie zhodnotil o 1,7% p.a. Ešte viac vidieť tento rozdiel pri porovnaní s  dlhopismy vlády USA s krátkou splatnosťou za posledných 10 rokov (zelená čiara na obrázku dolu; červená predstavuje priemer za všetky long/short fondy). Ten, kto by investoval do obyčajných vládnych dlhopisov s krátkou splatnosťou by nielenže dosiahol vyšší výnos s nižším rizikom ako v exotickom long short fonde, ale navyše by zaplatil ďaleko menšie poplatky. Manažéri a na slovo vzatí ’odborníci’ z týchto fondov totiž nie sú žiadna charita, za svoje služby si berú v priemere 2,13% p.a. z objemu majetku v správe. 

Kliknite pre zväčsenie. Zdroj: Morningstar.com.

Navyše, ak uznáme, že bežné podielové fondy (také, ktoré nepredávajú na krátko) nedokážu poraziť trh, prečo by sme si mali myslieť, že pridaním možnosti predávať na krátko sa takýmto fondom trh poraziť podarí? Treba si tiež uvedomiť, že s predajmi na krátko sú spojené nemalé náklady – nie len transakčné ako pri dlhých pozíciach (pri nákupe cenného papiera), ale aj poplatky za požičanie cenného papiera (pri krátkej pozícii, či inak povedané predaji na krátko). Jeho majiteľ totiž nie je blázon a zadarmo nič požičiavať nebude.

Manažér long/short fondu má teda o dosť sťaženú pozíciu – musí sa trafiť 4 krát: pri kúpe a predaji svojich dlhých pozícií (nákup a následný predaj) a pri predaji na krátko a následnom uzavretí pozície. Teda musí trafiť nielen tie akcie, ktoré pôjdu hore výraznejšie ako trh, ale aj tie ktoré budú mať nižší výnos ako trh. No a ako som spomenul, musí vyberať veľmi dobre, pretože okrem transakčných nákladov musí pokryť aj náklady na požičanie cenných papierov.

Berúc toto do úvahy, myslím, že je rozumné tvrdiť, že ak bežné fondy s čisto len dlhými pozíciami nedokážu stabilne porážať trh, pri long/short fondoch je to ešte o stupeň zložitejšie. Riešením je preto podľa mňa zabudnúť, že existujú nejaké aktívne spravované fondy, zabudnúť na zhodnotenie, ktoré svojim investorom sľubujú, prestať  živiť fondových manažérov a ich materské spoločnosti a investovať do pasívne riadených indexových fondov. Sú veľmi jednoduché na pochopenie, v každom okamihu máte jasno v tom, do čoho fond investuje, majú nízke poplatky a minimálne o tie dosiahnete vyšší výnos ako investori v aktívne spravovaných fondoch (pozri tu a tu).

Foto: Hedgeco.net

Súvisiace články :

1. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy
2. Do Behavioral Funds Work? (Fungujú fondy využívajúce behaviorálnu ekonómiu?)
3. Indexové fondy lákajú investorov

Súvisiace články :

1. Burton Malkiel: Ako investovať
2. The index funds gospel according to Dr Burton Malkiel (Posolstvo indexových fondov podľa Dr. Malkiela)
3. Interview s Burtonom Malkielom (Interview with Burton Malkiel)