V 80tych rokoch držali inštitúcie okolo 27% všetkých obchodovaných akcií v USA, zvyšok patril bežným jednotlivým investorom. V roku 2005 patrilo inštitucionálnym investorom až 62% akcií. Lewellen začal svoju štúdiu s cca 500 inštitúciami v databáze a skončil s vyše 2700 v roku 2005.

Výsledky myslím neprekvapia nikoho. Inštitucionálni investori za posledných 26 rokov viac menej držali portfólio podobné trhu ako celku. Nesnažili sa teda časovať trh, ani vyberať jednotlivé akcie, ktoré by podľa ich analytikov mali trh prekonať. Pred zarátním poplatkov boli ich rizikovo očistené výnosy (alfa) len o niečo vyššie ako výnos trhu – okolo 0,4% p.a. Po zarátaní poplatkov by sa ich alfa úplne stratila. Inými slovami, ani veľkí inštitucionálni investori nedokážu porážať trh tak, aby to stálo za zmienku pred zarátaním poplatkov, nehovoriac o ich výkonnosti po zarátaní nákladov.

Z vývoja vlastníckej štruktúry akciového trhu v USA tiež vyplýva, že porážať trh bude stále tažšie, keďže inštitúcie zvyšujú svoj podiel na držbe akcií. Bežní investori, ktorí sú najľahšou obeťou skúsených investorov z radov inštitúcií predstavujú stále menší podiel trhu.

Celú štúdiu si môžete prečítať tu.

Foto: 1sg.sk

Súvisiace články :

1. Indexové fondy lákajú investorov
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Budíček pre investorov (Wakeup Call to Investors)

John Paulson je posledné roky asi najskloňovanejším menom v hedge fondovom biznise. V rokoch 2007-2008 správne odhadol vývoj trhu s hypotekárnymi cennými papiermi a celého realitného trhu v USA, na čom zarobil cca 15 miliárd USD. Začiatkom roka 2011 spravovali jeho fondy okolo 38 miliárd USD a časopis Forbes ho zaradil na 17. miesto medzi najbohatšími Američanmi.

Trhy sa len sotva dajú dlhodobo predpovedať a zdá sa, že na to tento rok prišiel aj Paulson. Jeho fondy utrpeli masívne straty – Advantage Plus (-47%), Advantage funds (-32%), Recovery Fund (-31%) a jeho fond investujúci do zlata stratil v septembri 16%. Jedna z najväčších bánk sveta, HSBC, dokonca ohodnotila jeho fond ako 4. najhorší zo všetkých sledovaných hedgeových fondov. Rizikové stávky ho vytlačili do popredia a zdá sa, že toto riziko sa mu stane aj osudným. Viac sa dočítate v tomto článku z The New York Times.

Ďalší článok sa zaoberal novou štúdiou (Assessing the performance of funds of hedge funds), ktorá skúmala úspešnosť fondov investujúcich do hedgeových fondov. Čiže obdoba toho, čo poznáme aj u nás – fondy fondov. Človek by si pomyslel, že aj keď sú pre bežného človeka hedgeové fondy neprehľadné, profesionální správcovia majetku by sa už vyznať mali. Opak je pravdou. Vo svojej štúdií zistili autori, že len 5,6% fondov hedge fondov dosiahne pozitívnu alfu (po zohľadnení rizika porazia trh). Samozrejme je veľmi tažké povedať dopredu, ktorých 5% to bude v budúcnosti. Investori by spravili podľa štúdie lepšie, keby si hedgeové fondy do svojho portfólia vybrali náhodne a neplatili vysoké poplatky “profesionálom”. Autori skúmali 1315 fondov v období 1994-2009. Viac sa dočítate tu.

Na čo si je pre pri hedgeových fondoch treba dávať pozor, je ich minulá výkonnosť. Veľké množstvo týchto fondov totiž spätne upravuje minulé výnosy. Nejde o žiadne výnimky; je to pravidlo a ako autori ďalšej štúdie zistili, deje sa to pri takmer 40% fondov zo skúmaných 18 382 hedgeových fondov. Tieto revízie sa často dejú pravidelne, niekoľko krát do roka, či v histórií fondu a často ide aj o dramatické zmeny (z veľkého pozitívneho výnosu do záporného). Inými slovami, neverte hneď krásnym rečiam o výnosoch hedgeových fondov, s veľkou pravdepodobnosťou nie sú pravdivé. Fondy, ktoré svoje výnosy spätne revidujú, dosahujú horšie výsledky ako fondy, ktoré svoje výnosy nikdy spätne neupravovali. Povinné nahlasovanie auditovaných výnosov by bolo určite veľkým pozitívom pre investorov.

PS: Stále to bohužial vyzerá tak, že nové články budú len sporadické. No samozrejme tiež platí, že v prípade záujmu môžete napísať email, ak máte otázky a rád odpíšem, prípadne poradím, ak budem vedieť.

Foto: market-melane.com.

Súvisiace články :

1. Burton Malkiel: Ako investovať
2. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy
3. Investovať do dlhopisov s dlhou dobou splatnosti?

Profesori psychológie, Gustaf Torngren a Henry Montgomery, zo Štockholmskej univerzity zverejnili v roku 2004 v Journal of Behavioral Finance štúdiu s názvom Worse Than Chance? Performance and Confidence Among Professionals and Laypeople in the Stock Market, v ktorej skúmali predpovedacie schopnosti finačných expertov vo Švédsku.

Autori v štúdii vykonali dva testy vždy s dvomi skupinami ľudí – finančnými profesionálmi (bankári, brokeri atď…) s v priemere 12 ročnými skúsenosťami z finančných trhov. Druhú skupinu tvorili študenti psychológie. Obe skupiny mali z dvojice švédskych akcií, ktorú im autori štúdie vybrali, vybrať tú, ktorá bude mať počas nasledujúcich 30 dní vyšší výnos (dokopy 20 akcií). Obe skupiny samozrejme vedeli, o akcie akých spoločností sa jednalo.

Prekvapujúce je, že študenti psychológie, čiže finanční laici, dopadli lepšie ako finanční experti. V oboch testoch uhádli správnu akciu v 50% a 52% prípadov. Experti v oboch testoch dosiahli len 40%-nú úspešnosť. To je horšie ako keby ste hádzali mincou, alebo spoľahli sa na šimpanza. No oni sami mali o sebe lepšiu mienku, keďže v štúdii odhadli pravdepodobnosť svojho úspechu na 63% a 67%.

Keď sa oboch skupín pýtali, o čo sa pri svojich odhadoch opierali, finanční experti uviedli, že majú viac informácií ako bežní smrtelníci. Druhým faktorom bola ich intuícia. Naopak, študenti si nerobili žiadne ilúzie o svojich schopnostiach predpovedať trhové pohyby a ako hlavný faktor pri ich rozhodnutiach uviedli, že len jednoducho tipovali. To zodpovedá aj ich výsledkom – 50 na 50 – ako keby hádzali mincou.

Odporúčam naozaj každému, komu je jeho majetok a úspory milé, vyhnúť sa odporúčaniam finančného priemyslu. Pokiaľ to bude nutné treba si zapchať uši, alebo finančných expertov zďaleka obísť. Investujte radšej do pasívnych indexových fondov, kde žiadnych vysoko platených expertov netreba. Investujú totiž do celého trhu, do čo najviac cenných papierov bez toho, aby tipovali, ktorej akcii sa bude dariť, alebo nie, pričom vychádzajú z výsledkov odborných štúdií.

Foto: PojokSaham.com.

Súvisiace články :

1. Prečo predpovede expertov nevychádzajú?
2. Technical Trading Thoroughly Tested on Emerging Currencies (Testovanie technickej analýzy na menových pároch rozvíjajúcich sa krajín)

Behavioralisti tvrdia, že ak dokážeme identifikovať iracionálne správanie, ktoré vedie k podhodnoteniu, či nadhodnoteniu trhov, dokážeme z toho profitovať a dosahovať vysoké výnosy bez podstúpenia nadmerného riziko. Ak by to tak bolo, teória efektívnych trhov by bola vyvrátená. Jedna vec ale je, identifikovať iracionality na papieri, na nečisto a druhá je profitovať z nich v reálnom svete po zarátaní nákladov, primeraných benchmarkov atď.

Autori v štúdii zistili, že neexistuje dôkaz o tom, že by tieto fondy porazili primerané benchmarky. Behaviorálnym fondom sa darí najmä v býčich, čiže rastúcich trhoch, no sú horšie ako indexy v klesajúcich (medvedích) trhoch. Okrem toho nedokážu predikovať trhové dná, či vrcholy.

Keby aj nejaká využitelná anomália na trhu existovala, neexistovala by naveky. Ľudia nie sú iracionálni do nekonečna. Akonáhle by sa našla nejaká stratégia prinášajúca nadmerné výnosy, okamžite by ju všetci začali využívať a po krátkom čase by zanikla. Trefne to povedali profesori Dwight Lee z Cox School of Business a James Verbrugge z University of Georgia:”Teória efektívnych trhov je v ekonómií jedinečná tým, že sa stáva ešte silnejšou, keď ľudia odhalia vážne nezrovnalosti medzi ňou a dianím v reálnom svete. Ak sa nejaká anomália na trhu objaví, správanie, ktoré k nej viedlo, bude v krátkom čase eliminované konkurenciou medzi investormi a snahou o vyššie výnosy.”

Via Wise Investing.

Súvisiace články :

1. The index funds gospel according to Dr Burton Malkiel (Posolstvo indexových fondov podľa Dr. Malkiela)
2. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)

Fondy, o ktorých Morningstar predpokladá, že budú v budúcom období patriť k najvýkonnejším, dostanú 5 hviezdičiek. Fondy, ktoré majú horšie výnosy ako podobné fondy a sú katastrofálne spravované, dostávajú jednu hviezdičku. Russel Kinnel z Morningstar je zodpovedný okrem iného za tento hodnotiaci systém a samotné hodnotenie fondov, ktoré má investorom pomôcť pri výbere tých naj fondov z niekoľko tisícov existujúcich. Spolu s kolegami zhodnotili v štúdii zverejnenej ich spoločnosťou predpovedacie schopnosti svojho hviezdičkového ratingu v porovnaní s ukazovateľom nákladovosti fondov, ktorý samotné fondy zverejňujú a je ľahko dostupný. Výška nákladov totiž už vo viacerých štúdiach ukázala schopnosť oddelit kvalitné fondy od menej kvalitných.

Vo tejto štúdii porovnávali 5 tried aktív (domáce akcie, zahraničné akcie, municipálne dlhopisy atď.) v 4 rôznych obdobiach: 2005-2010, 2006-2010, 2007-2010, 2008-2010. V každom z týchto období a pre každú triedu aktív porovnali výnosy 20% najlacnejších a najdrahších fondov s výnosmi fondov s jednou a piatimi hviezdičkami. Následne potom porovnali, či bol ich predpoklad správny, že fondy s najnižšími nákladmi budú mať v budúcnosti vyššie výnosy ako fondy s najvyššími nákladmi. Z ich analýzy sa dalo takisto vypočítať, či najlacnejšie fondy dosiahli v priemere vyššie zhodnotenie ako fondy s piatimi hviezdičkami a naopak, či fondy s najvyššími nákladmi mali nižšie výnosy ako fondy s jednou hviezdičkou. Tým by sa ukázalo, či sú náklady fondov lepším merítkom ich budúcej výkonnosti ako rating spoločnosti Morningstar.

Výsledky ukázali, že v každej triede aktív v každom skúmanom období 20% fondov s najnižšími nákladmi dosiahlo vyššie priemerné výnosy ako 20% s najvyššími nákladmi. Napríklad najlacnejšie americké fondy investujúce do domáceho akciové trhu mali priemerný výnos za obdobie 2005-2010 (do 10.3.2010) 3,35% p.a. Najdrahšie fondy dosiahli priemerný výnos 2,02% p.a. Lacnejšie fondy dosiahli teda o 1,33% p.a. vyššie zhodnotenie ako drahšie fondy. Pri fondoch investujúcich do zahraničných akcií bol tento rozdiel 1,21% p.a. v prospech lacnejších fondov. Pri hviezdičkovom ratingu sa ale vysktili obdobia, kedy priemerný výnos fondov s jednou hviezdičkou bol lepší ako výnos fondov s piatimi hviezdičkami. Ukazovateľ nákladovosti fondov je teda veľmi silným predikovateľom výkonnosti fondov.

Autori štúdie sledovali v ďalšom kroku, či 20% najlacnejších fondov dosiahne lepšie výsledky ako päťhviezdičkové fondy a 20% najdrahších fondov dosiahne horšie výsledky ako jednohviezdičkové fondy. Použili na to tzv. total return success ratio, ktoré je podľa nich lepším vyjadrením úspešnosti fondu ako samotná výkonnosť. Priznám sa, že interpretácia tohto ukazovateľa ostala pre mňa záhadou, a tak som použil starý dobrý ročný výnos. Zo štúdie vyplynulo, že pri tomto ukazovateli bola nákladovosť fondov lepším indikátorom ako rating spoločnosti Morningstar v 67,5% prípadov. Napríklad v už spomínanej skupine – americké fondy investujúce do domácich akcií v období 2005-2010 – dosiahlo 20% najlacnejších fondov priemerný výnos 3,35% p.a. Tie isté fondy s piatimi hviezdičkami dosiahli za to isté obdobie priemerný výnos 2,79% p.a.

Vyberať fondy s najnižšími nákladmi nemusí byť pre každého zjavné. Človek by si myslel, že čím viac zaplatí za správu, tým kvalitnejšieho manažéra fond má a tým viac jeho peniaze zarobia. Opak je pravdou. Čím nižšie náklady na správu fond vynaloží, čiže čím jednoduchšiu stratégiu využíva, tým lepšie pre investora. Pravda je taká, že low-costové riešenie je vo svete podielových fondov výhodnejšie ako predražení manažéri. Človek by si tiež mohol myslieť, že sú to iné ukazovatele, alebo zložité systémy, čo dokážu predikovať výnosy fondov. Nie je to tak. Stačí sa pozrieť na náklady fondu. Netreba na to zložité mechanizmy ako používa pri svojom ratingu napríklad spoločnosť Morningstar. Je to aj logické – čím menej peňazí necháte správcovi fondu, tým viac ostane vám, aby pre vás zarábalo. Na záver autor štúdie, Russel Kinnel, dodáva: “Investori by mali používať ukazovatele nákladovosti ako ich primárny test pri výbere fondov. Začnite tým, že sa zameriate na 20% až 40% najlacnejších fondov a budete na ceste k úspechu.” Ja osobne by som sa zameral na ultralacné pasívne riadené indexové fondy, ktoré zo svojej podstaty nemusia platiť drahých manažérov, netvrdia, že majú kryštáľovú guľu, len sa snažia nakúpiť čo najviac akcií či dlhopisov v danom trhu a tieto držať, kým z trhu nevypadnú. Viac sa o tejto forme investovania – tzv. pasívnom investovaní – dozviete v tomto článku.

Zdroj: Morningstar.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
3. Do akej miery sú výnosy fondov dielom náhody? (Just How Lucky Is Your Mutual Fund Manager?)

Reinhartovci zistili, že reálne HDP je podstatne nižšie a nezamestnanosť vyššia desať rokov po kríze v porovnaní s desaťročím pred krízou. Toto obdobie uťahovania opaskov zvykne podľa nich trvať minimálne tak dlho ako obdobie expanzie pred krízou. Táto expanzia je často spôsobená nadmerným poskytovaním úverov a zvyšovaním zadlženia (pákového efektu).

Zdá sa teda, že na zotavenie ekonomík po súčasnej kríze si ešte nejaký ten rôčik počkáme.

English summary: Carmen Reinhart from the University of Maryland and Vincent Reinhart from the American Enterprise Institute publishes an interesting empirical study  After the Fall. They analysed the behavior of real GDP, unemployment, inflation, real estate prices etc 10 years prior to and 10 years after a major global or coutnry-specific crisis. E.g. they cover the 1929 stock market crash, oil shock from 1973, Japanese stock market crash from the 90s or the most recent financial crisis.

The Reinharts presented evidence that the real GDP is significantly lower and the unemployment substantially higher 10 years after the crisis than 10 years prior to it. This retrenchment period tends to last at least as long as the expansion prior to the crisis. The boom is very often caused by expansion in credit and increasing leverage.

It seems that we will have to wait some time till it’s over with the retrenchment period.

Via Clusterstock.

Súvisiace články :

1. Prečo trhy krachujú (Why Markets Crash)

Private equity predstavuje investovanie do spoločností neobchodovaných na burze. Často sa kupuje veľká časť, alebo celá spoločnosť s použitím najmä cudzích zdrojov, čo predstavuje zvýšené riziko pre investorov. Manažéri private equity fondov patria často medzi najbohatších ľudí vo finančnom priemysle najmä vďaka vysokým poplatkom, ktoré vyberajú od investorov za svoje služby (často sú to 2% p.a. z majetku v správe a 20% zo zisku). Prinieslo však investovanie do private equity výhody aj investorom? Peter Morris o tom pochybuje.

Vo svojej štúdii ukazuje, že:

• skutočné výnosy fondov boli nižšie ako zverejňované výnosy
• len veľmi malú časť výnosov možno pripísať schopnostiam manažérov; výšku výnosov možno takmer kompletne pripísať používaniu pákového efektu (čo prináša vyššie riziko) a pohybom akciového trhu
• medzi private equity manažérmi a investormi sú podstatné konflikty záujmov

Morris nabáda investorov, aby prehodnotili výšku poplatkov, ktoré za ‘služby’ private equity manažérov platia a volá po nových spôsoboch hodnotenia výkonnosti private equity manažérov. Investori by si mali uvedomiť, že private equity nepredstavuje spôsob ako zarobiť nadpriemerné výnosy pri nízkom riziku. Práve naopak, ide o vysoko rizikové neprehľadné investície, kde vysoké poplatky zoberú investorom veľkú časť výnosov.

English summary: Peter Morris from the Center for the Study of Financial Innovation (CSFI) and a former banker at Morgan Stanley published an interesting study on private equity industry. Private equity is an asset class consisting of investments into companies that are not traded publicly. Private equity managers often buy a large stake or a whole company, take over the management of that company and try to sell the company by refloating it on a stock exchange for a profit. Substantial leverage is often used in this type of investment. Private equity managers belong to the wealthiest people in the finance industry due to high fees they charge from their investors (usually 2% p.a. and 20% on performance). Has private equity been beneficial to investors? Peter Morris doubt it.

He shows in the study that:

• actual returns were lower than advertised returns
• the skills of private equity managers account only for a small part of the overall returns of private equity investments; the returns can almost completely be accounted to the leverage effect and the general stock market performance
• there are significant conflicts of interest between the managers and the investors

Mr Morris incites investors to reconsider the level of fees they pay for services of private equity managers and requires the private equity investments to be measured more rigorously. Investors should bear in mind that private equity is not here to earn exorbitant returns for you with minimum risk. The opposite is true. It is very risky, shady investment with high fees taking away a substantial part of returns.

Zdroj: DealBook a The Economist.

Súvisiace články :

1. Public vs. Private Equity
2. Prečo sú investori ochotní platiť hedge fondom 2/20? (Why are investors paying 2&20 for equity-like returns?)
3. Do akej miery sú výnosy fondov dielom náhody? (Just How Lucky Is Your Mutual Fund Manager?)