Fondy, o ktorých Morningstar predpokladá, že budú v budúcom období patriť k najvýkonnejším, dostanú 5 hviezdičiek. Fondy, ktoré majú horšie výnosy ako podobné fondy a sú katastrofálne spravované, dostávajú jednu hviezdičku. Russel Kinnel z Morningstar je zodpovedný okrem iného za tento hodnotiaci systém a samotné hodnotenie fondov, ktoré má investorom pomôcť pri výbere tých naj fondov z niekoľko tisícov existujúcich. Spolu s kolegami zhodnotili v štúdii zverejnenej ich spoločnosťou predpovedacie schopnosti svojho hviezdičkového ratingu v porovnaní s ukazovateľom nákladovosti fondov, ktorý samotné fondy zverejňujú a je ľahko dostupný. Výška nákladov totiž už vo viacerých štúdiach ukázala schopnosť oddelit kvalitné fondy od menej kvalitných.

Vo tejto štúdii porovnávali 5 tried aktív (domáce akcie, zahraničné akcie, municipálne dlhopisy atď.) v 4 rôznych obdobiach: 2005-2010, 2006-2010, 2007-2010, 2008-2010. V každom z týchto období a pre každú triedu aktív porovnali výnosy 20% najlacnejších a najdrahších fondov s výnosmi fondov s jednou a piatimi hviezdičkami. Následne potom porovnali, či bol ich predpoklad správny, že fondy s najnižšími nákladmi budú mať v budúcnosti vyššie výnosy ako fondy s najvyššími nákladmi. Z ich analýzy sa dalo takisto vypočítať, či najlacnejšie fondy dosiahli v priemere vyššie zhodnotenie ako fondy s piatimi hviezdičkami a naopak, či fondy s najvyššími nákladmi mali nižšie výnosy ako fondy s jednou hviezdičkou. Tým by sa ukázalo, či sú náklady fondov lepším merítkom ich budúcej výkonnosti ako rating spoločnosti Morningstar.

Výsledky ukázali, že v každej triede aktív v každom skúmanom období 20% fondov s najnižšími nákladmi dosiahlo vyššie priemerné výnosy ako 20% s najvyššími nákladmi. Napríklad najlacnejšie americké fondy investujúce do domáceho akciové trhu mali priemerný výnos za obdobie 2005-2010 (do 10.3.2010) 3,35% p.a. Najdrahšie fondy dosiahli priemerný výnos 2,02% p.a. Lacnejšie fondy dosiahli teda o 1,33% p.a. vyššie zhodnotenie ako drahšie fondy. Pri fondoch investujúcich do zahraničných akcií bol tento rozdiel 1,21% p.a. v prospech lacnejších fondov. Pri hviezdičkovom ratingu sa ale vysktili obdobia, kedy priemerný výnos fondov s jednou hviezdičkou bol lepší ako výnos fondov s piatimi hviezdičkami. Ukazovateľ nákladovosti fondov je teda veľmi silným predikovateľom výkonnosti fondov.

Autori štúdie sledovali v ďalšom kroku, či 20% najlacnejších fondov dosiahne lepšie výsledky ako päťhviezdičkové fondy a 20% najdrahších fondov dosiahne horšie výsledky ako jednohviezdičkové fondy. Použili na to tzv. total return success ratio, ktoré je podľa nich lepším vyjadrením úspešnosti fondu ako samotná výkonnosť. Priznám sa, že interpretácia tohto ukazovateľa ostala pre mňa záhadou, a tak som použil starý dobrý ročný výnos. Zo štúdie vyplynulo, že pri tomto ukazovateli bola nákladovosť fondov lepším indikátorom ako rating spoločnosti Morningstar v 67,5% prípadov. Napríklad v už spomínanej skupine – americké fondy investujúce do domácich akcií v období 2005-2010 – dosiahlo 20% najlacnejších fondov priemerný výnos 3,35% p.a. Tie isté fondy s piatimi hviezdičkami dosiahli za to isté obdobie priemerný výnos 2,79% p.a.

Vyberať fondy s najnižšími nákladmi nemusí byť pre každého zjavné. Človek by si myslel, že čím viac zaplatí za správu, tým kvalitnejšieho manažéra fond má a tým viac jeho peniaze zarobia. Opak je pravdou. Čím nižšie náklady na správu fond vynaloží, čiže čím jednoduchšiu stratégiu využíva, tým lepšie pre investora. Pravda je taká, že low-costové riešenie je vo svete podielových fondov výhodnejšie ako predražení manažéri. Človek by si tiež mohol myslieť, že sú to iné ukazovatele, alebo zložité systémy, čo dokážu predikovať výnosy fondov. Nie je to tak. Stačí sa pozrieť na náklady fondu. Netreba na to zložité mechanizmy ako používa pri svojom ratingu napríklad spoločnosť Morningstar. Je to aj logické – čím menej peňazí necháte správcovi fondu, tým viac ostane vám, aby pre vás zarábalo. Na záver autor štúdie, Russel Kinnel, dodáva: “Investori by mali používať ukazovatele nákladovosti ako ich primárny test pri výbere fondov. Začnite tým, že sa zameriate na 20% až 40% najlacnejších fondov a budete na ceste k úspechu.” Ja osobne by som sa zameral na ultralacné pasívne riadené indexové fondy, ktoré zo svojej podstaty nemusia platiť drahých manažérov, netvrdia, že majú kryštáľovú guľu, len sa snažia nakúpiť čo najviac akcií či dlhopisov v danom trhu a tieto držať, kým z trhu nevypadnú. Viac sa o tejto forme investovania – tzv. pasívnom investovaní – dozviete v tomto článku.

Zdroj: Morningstar.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
3. Do akej miery sú výnosy fondov dielom náhody? (Just How Lucky Is Your Mutual Fund Manager?)

English: After a long time I finally succeeded in writing an intro article on what really passive investing is about and what is it based on. This article was published on a finance web of the Slovak newspaper ‘Hospodarske noviny’. I apologize to English readers, at the moment the article is only in Slovak.

Súvisiace články :

1. Why Fund Managers’ Hot Performance Isn’t So Hot
2. Stop Trying to Time the Market
3. Interview with William Bernstein

Tento trend je dlhodobý. Od roku 2005 zaznamenali každoročne akciové aktívne spravované fondy pokles v majetku. Dokopy ide o sumu 369 miliárd USD. Naproti tomu indexové, pasívne spravované akciové fondy (bez ETFiek) zaznamenali za ten istý čas prísun úspor vo výške 112 miliárd USD podľa spoločnosti Investment Company Institute, ktorá zastrešuje americké investičné spoločnosti.

V tomto roku (do konca júla) podľa údajov analytickej spoločnosti Lipper opustilo aktívne akciové fondy v USA 29,5 mld USD. Do pasívnych indexových fondov za ten istý čas pritieklo 28,8 mld USD. Samozrejme sú to malé čísla, keď zoberieme do úvahy prísun peňazí do dlhopisových fondov od začiatku tohto roku do konca júla – 180 mld USD. No ukazuje to istý presun v zmýšľaní investorov smerom k pasívne spravovaným indexovým fondom. Myslím, že stále viac a viac investorov si uvedomuje neschopnosť aktívnych manažérov porážať trh. Najmä vďaka vysokým poplatkom, ktoré si za svoje služby účtujú. Indexové fondy sú preto svojimi nízkymi poplatkami lepšou voľbou pre investorov.

 Zdroj: MarketWatch.

Súvisiace články :

1. Why Investors Are Flocking to Index Funds
2. Mýty o nadpriemerných výnosoch (Myths about Alpha)
3. Budíček pre investorov (Wakeup Call to Investors)

Investori by mali brať s rezervou hodnotenia ratingových agentúr, brať do úvahy úrokové miery štátnych dlhopisov vzhľadom na úroky dlhopisovej relatívne bezpečných krajín ako Nemecko, či USA a so zvýšenou opatrnosťou investovať do dlhopisov juhoamerických krajín.

Z pohľadu sporu medzi pasívnym a aktívnym investovaním bola zaujímavá krátka časť v prvej polovici štúdie. Správcovia majetku používajú tzv. bezrizikové cenné papiere (štátne dlhopisy) na vyladenie rizika, či výnosu klienta na základe jeho rizikového profilu. Okrem toho používajú tieto cenné papiere aj na časovanie trhu – ak si investiční manažéri myslia, že akcie budú klesať, predávajú ich a zvyšujú podiel investícií peňažného trhu (termínované vklady, dlhopisy s krátkou splatnosťou atď.). Ak sú presvedčení, že trhy budú rásť, zbavujú sa štátnych dlhopisov a kupujú akcie.

V tabuľke 1 v štúdii porovnáva Damodaran podiel kvázi bezrizikových aktív na celkovom majetku akciových fondov s výnosom trhu (S&P 500) od roku 1984 do 2009. Z nej vyplýva, že investiční manažéri nevedia v skutoťnosti predvídať pohyby trhu (nevedia časovať trh). Napr. v roku 1999 tak podiel bezpečných investícii v akciových fondoch klesol na 4,30% zo 4,80% v roku 1998, pričom akciový trh klesol o takmer 15%. Ak by manažéri podielových fondov mali schopnosť časovať trh, musel by sa podiel bezpečných investícií vo fondoch v roku 1999 dramaticky zvýšiť.

Súvisiace články :

1. De-Snooping Market Timing Rules (Výkonnosť indikátorov po zohľadnení data miningu)
2. Passive Funds Continue to Take Market Share
3. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)

Mnoho analytikov a ekonómov po vypuknutí súčasnej krízy však tvrdí, že teória efektívnych trhov je mŕtva, neplatí, a že aktívne investovanie je rozumné.

Portál Investors Chronicle zverejnil článok, ktorý odpovedá na tri najčastejšie kritiky teórie efektívnych trhov.

1. TET nevyžaduje, aby investori boli racionálni. Existencia tzv. bublín nie je dôkazom proti TET, keďže tá netvrdí, že trhová cena musí byť vždy rovná skutočnej hodnote aktíva. Prekážky na trhu, ako napr. nemožnosť predávať na krátko, môžu mať za následok prestrelené ceny, ktoré rastú a rastú. Lord Keynes tvrdil, že trhy môžu zostať iracionálne dlhšie, ako my môžeme ostať solventní.
2. TET tvrdí, že výnosy sú odmenou za podstúpenie rizika. Je ale dôležité povedať si, čo presne riziko je. Riziko nie je, ako si mnohí myslia, len volatilita. Ďalšími rizikovými faktormi sú riziko krachu protistrany, riziko nízkej likvidity, či tzv. fat tails (laicky povedané ide o riziko udalostí, ktoré sa nestávajú často, no ak sa raz stanú tak majú obrovské následky), ktoré je vyjadrené vyššími štatistickými momentmi – kurtózou, alebo skewness.
3. Z TET vyplýva, že zarobiť aktívnym investovaním (napr. technickou, či fundamentálnou analýzou) inak ako vplyvom náhody nie je nemožné. Proste peniaze neležia voľne pohodené len tak na ulici, alebo na stole. Veľmi málo ľudí zbohatlo porážaním trhu (dosahovaním nadpriemerných výnosov bez podstupovania rizika). Väčšina ľudí kritizujúcich TET pracuje, aby sa uživila, alebo zbohatli na poplatkoch, ktoré pýtajú od invetorov za svoje finančné ‘poradenstvo’.

English summary: The Efficient Market Hypothesis (EMH) is the basis for the passive investing. This theory posits in a nutshell that the market price is the best unbiased estimator of the true value of an asset due to the fact that that the market price reflects all available information (past as well as current). As a result, it is not possible to beat the market (without taking higher risk) unless you are lucky. However, since the outbreak of the current crisis many analysts and economists have been telling the investors that the EMH is dead, is not valid anymore and that active investing is the way to make money.

The magazine Investors Chronicle published a good article that reacts to the three most common criticisms of EMH.

1. EMH does not require that the investors are rational. The existence of the so called bubbles is not an argument against the EMH. EMH does not posit that the market price should always be equal to the true value of an asset. Obstalces in the markets, e.g. the impossibility to short sell, can be the cause for overpriced securities that keep rising. Lord Keynes used to say that markets can remain irational longer than we can remain solvent.
2. EMH says that the returns are reward for risk taking. However, it is very important to define what exactly risk is. The risk is not just the volatility, or standard deviation. Further risk factors are the counterparty risk, liquidity risk, fat tails risk (these are events that occur very rarely but when they occur the consequences are massive – e.g. bankruptcy of USA, Lehman Brothers etc.) that can be represented by higher statistical moments like kurtosis or skewness.
3. It follows from the EMH that it is impossible to beat the market by active investing (e.g. technical analysis or fundamental analysis) unless you are lucky. There is no free lunch or money left on the table. There are very few people that got rich by beating the market (by achieving above market returns without taking risks). Most of the people that criticize the EMH work for living or got rich by collecting fees for their financial ‘advisory’.

Súvisiace články :

1. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)
2. Efficient Markets in Crisis
3. The Price Is Right?

Príčinou sú náklady, ktoré sú pre aktívnych investorov ďaleko väčšie (vstupné, správcovské, transakčné atď.) ako pre pasívnych.

English summary: Watch a short (under 6 minutes) interview with Kenneth French, professor of finance at Dartmouth College. Professor French points out that a passive investor has to outperform the aggregate of all active managers year over year.

The reason being the high costs resulting from active trading (front loads, management fees, transaction fees etc.)

Súvisiace články :

1. Fama and French on Semi-Variance (Fama a French o semivariancii)
2. Top Mutual Funds: Luck or Skill? New Study Questions ‘Active’ Managers
3. Neistota v trhových štatistikách (Uncertainty in Stock Statistics)

Vanguard zostal verný svojej cenovej politike a správcovské poplatky nových ETF budú držané na nutnom minime. Napríklad ETF, ktoré bude napodobňovať výnos najznámejšieho amerického indexu - S&P 500, bude mať ročný správcovský poplatok len 0,06%.

Pri pohľade na aktívne spravované podielové fondy ponúkané na Slovensku, kde je bežne poplatok aj 1,5%, nie je treba ďalší komentár. 33 000 EUR investovaných do aktívne spravovaného fondu vás bude ročne stáť minimálne 495 EUR (takmer 15 000 SKK). Za tú istu sumu v správe si spoločnosť Vanguard vypýta 19,8 EUR (takmer 600 SKK). Ročný rozdiel je vyše 14 000 SKK, alebo cca 475 EUR. Nie malá suma, keď sa vezme do úvahy kvalita aktívnych portfólio manažérov a fakt, že táto suma by každý rok mohla pracovať pre vás a nemusela by končiť na účtoch správcovskej spoločnosti alebo u drahých sprostredkovateľov.

English summary: Investing company Vanguard managing more than 1.3 trillion USD filed registration statements with the SEC (Securities and Exchange Commission) in the USA for several new ETFs. The new ETFs will be based on the indices provided by the companies S&P 500 and Russell.

Vanguard stays true to their fee policy and will keep the management fees for the new ETFs as low as possible. E.g. Vanguard S&P 500 ETF will have a fee of 0.06% p.a.

Compared to the active mutual funds offered for example in Slovakia where the common management fee often amounts to 1.5% p.a. no further comments are neccesary. 33 000 EUR in an active mutual fund will cost you approximately 495 EUR. At Vanguard, the same amount invested will cost you 19.8 EUR. The yearly difference is 475 EUR. Not a small sum when one takes into account the quality of active managers and the fact that this sum could year over year work for you through the compound inerest effect. It instead will end up in the pockets of the management company or the expensive intermediaries.

Source: The Indexuniverse.com.

Súvisiace články :

1. Kto vlastne zarába v ETF priemysle? (Who’s Actually Making Money In The ETF Industry?)
2. Do Free ETF Trades Have a Hidden Price Tag?
3. ETF Tracking Error Explodes in 2009