Výsledky sú podobné ako v minulých vydaniach. Žiadne prekvapenie sa teda nekonalo. V priemere dosahujú aktívne fondy horšie výsledky ako pasívne. Čím dlhšie obdobie sledujete (1, 3, 5 rokov), tým je výsledok pre fondy horší (60% a viac porazených aktívnych fondov v priemere). Znova sa potvrdilo, že pasívne investovanie funguje aj pri akciách firiem s nízkou kapitalizáciou (tzv. small caps).

Nepotvrdil sa ani mýtus, že v medveďom trhu je výhodnejšie investovať aktívne. Aktívni správcovia peňazí teda nedokážu predvídať prepady trhov, včas presunúť úspory ľudí do termínovaných vkladov a pred opätovným rastom trhov ich znova presunúť do akcií. Znova – čím dlhší časový úsek sledujete, tým horšie výsledky pre aktívne fondy. Ak si teda sporíte dlhodobo na byt, dôchodok, pre deti atď, sú aktívne fondy vďaka vysokým poplatkom zlým riešením.

Správa je plná čísiel, ktoré tu nechcem do detailov uvádzať. Najlepšie spravíte, ak sa presvedčíte na vlastné oči, ako na tom aktívne spravované fondy naozaj sú. Ak aj nájdete niektoré kategórie fondov, ktore v jednom období prekonali indexy, môžete si byť takmer istí, že v ďalšom období to už nedokázali. O tomto fenoméne hovorí ďalšia správa z dielne Standard&Poor’s – Persistance Scoreard. Spolahlivo sa dá predvídať len výkonnosť podpriemerných fondov.

Tieto výsledky sa neobmedzujú len na aktívne spravované akciové podielové fondy. Platia aj pre dlhopisové fondy.

Foto: hotstockprofits.com.

Súvisiace články :

1. Aktívne spravované fondy znova neuspeli
2. Swedroe: Aktívne investovanie je strata času
3. Pasívne investovanie na Facebooku

Momentálne je aktivita private equity fondov na území Slovenska stále relatívne malá. Investormi do týchto fondov sú zvyčajne bohatí jednotlivci, banky, penzijné fondy, ale aj štátne organizácie. Nárast majetku v ich správe začal po krachu internetovej bubliny a do dnešných dní sú vnímané ako veľmi výhodná alternatívna trieda aktív, ktorá dokáže generovať zaujímavé ročné zhodnotenia. Nejde však len o chválenkárstvo z úst manažérov týchto fonov a ich strešných organizácií? Aká je realita?

Výnosy private equity fondov

Treba povedať, že výsledky existujúcich štúdií nie sú jednoznačné. Jedni potvrdzujú, že private equity (PE) fondy sú výhodnou investíciou, ktorá dokáže poraziť snáď najpoužívanejší benchmark – S&P 500. Iné štúdie zasa tvrdia opak – PE fondy trh nedokážu prekonať a investori by spravili lepšie, keby sa s ich správcami nikdy nedali do reči.

Mňa osobne presvedčil svojimi argumentami skôr druhý tábor, a teda sa primárne budem venovať ich argumentom. A to aj preto, že argumentov v prospech aktívneho investovania (teda aj do private equity) je všade naokolo dostatok, no informácií o pasívnej alternatíve je neporovnateľne menej – ako šafranu.

V tejto súvislosti ma zaujala štúdia The Performance of Private Equity Funds od Ludovic Phalippou (University of Amsterdam) a Maurizio Zollo (INSEAD) z roku 2005. Skúmali v nej výkonnosť vyše 2000 PE fondov v rokoch 1980 až 2003. Keďže dáta o týchto fondoch nie sú dostupné v takej kvalite a ich fungovanie sa odlišuje od bežných podielových fondov, bolo treba vykonať niektoré úpravy. Po ich zohľadnení (napr. sample selection bias, či tzv. living deads – nevydarené investície s pozitívnou hodnotou v účtovníctve) prišli autori k záveru, že PE fondy dosiahli v sledovanom období o 3% p.a. horší výnos ako jednoduchá investícia do indexu S&P 500.

Tento výnos ešte nie je upravený o riziko, ktoré investori podstupujú. PE fondy totiž napr. vo veľkej miere používajú pákový efekt. Podľa analýz Standard and Poors tvoril v poslednej dobe podiel bankových úverov na investíciach PE fondov až 50%. Tiež treba brať ohlad na to, že nie všetky prostriedky, ktoré investori týmto fondom vopred sľúbia, aj budú použité na investovanie. Investori dopredu nevedia, kedy príde tzv. cash call na doplnenie finančných prostriedkov do PE fondu.

Na čo pri private equity netreba zabudnúť

Dôležitým aspektom investovania do PE fondov je aj ich nízka likvidita. Ak na burze viete kúpiť, či predať cenné papiere v rádoch sekúnd, či milisekúnd, podielu v PE fonde sa len tak ľahko investori nezbavia. Navyše je potrebné často rátať s pokutou pri predčasnom výstupe.

Je tiež nutné porovnávať hrušky s hurškami, a teda neporovnávať S&P 500 s PE fondami, keďže tieto investujú do menších spoločností, neý sú obsiahnuté v spomenutom indexe veľkých US spoločností. Vhodným benchmarkom by mohol byť index stredne veľkých, či malých spoločností (tzv. small caps), či nejaká priemerná akcia na danom trhu. Keď teda niektoré štúdie uvadzajú, že PE fondy porazili napríklad v prvej dekáde 21. storočia index S&P 500 o cca 4% ročne, treba to brať s chladnou hlavou a pozrieť sa na výnos realistickejšieho benchmarku – napr. rovnako vážený index všetkých US akcií (každá akcia v ňom má rovnakú váhu nezávisle od trhovej hodnoty danej firmy).

Na obrázku nižšie vidieť porovnanie 10-ročných budúcich plávajúcich výnosov. Inými slovami každá hodnota na grafe predstavuje priemerný ročný výnos nasledujúcich desiatich rokov.

Ak teda zástancovia PE fondov tvrdia, že za posledných 10 rokov porazili S&P 500, je to celkom možné. V štúdií od Harrisa, Kaplana a Jenkinsona sa uvádza cca 3-4% p.a. nadvýnos oproti  S&P 500. Otázkou je ale, či porazili priemernú US akciu, čo je vhodnejší benchmark (červená krivka na obrázku vyššie). Za posledných 10 rokov by tak priemerný PE fond musel ročne dosiahnuť cca 15% zhodnotenie (zhodnotenie S&P 500 bolo v rovnakom období okolo nuly) a to neberiem ešte do úvahy problémy s likviditou (odhaduje sa, že znižuje očakávaný výnos PE fondov o cca 1% p.a.) a pod.

Záver

V momentálnej situácií s nekvalitnými databázami sa nedá s istotou povedať, ktorý tábor má pravdu. Avšak argumenty tých, ktorý tvrdia, že PE fondy trh neporazia, sú podľa mňa veľmi presvedčivé. Investori nespravia žiadnu chybu, ak ich pred stretnutím s manažérom akéhokoľvek private equity fondu dobre zvážia. V prípade pochybností sa treba držať rady správcu fondu univerzity v Yale Davida Swensena – “…v prípade, že nemáte naozaj výbornú schopnosť vyberať dobré fondy, prípadne obrovské šťastie, ostaňte na míle ďaleko od private equity investícií.”

Ďalšie odporúčané čitanie:

• Bain or blessing?
• A Comment on Recent Evidence on Private Equity Performance
• Why is the Evidence on Private Equity Performance So Confusing?

Súvisiace články :

1. Public vs. Private Equity
2. Private Equity
3. Prečo sú investori ochotní platiť hedge fondom 2/20? (Why are investors paying 2&20 for equity-like returns?)

Poďme sa pozrieť na výsledky aktuálne ku koncu prvého polroku 2011.  Za posledné 3 roky (2008-2011) porazil index S&P 500 63,96% aktívne spravovaných akciových fondov investujúcich do veľkých (large cap) US spoločností. Index S&P Mid Cap 400 porazil za rovnaké obdobie 75% aktívne spravovaných fondov svojej kategórie. 63% aktívne spravovaných fondov bolo porazených indexom S&P Small Cap 600. Za posledných 5 rokov boli výsledky veľmi podobné.  Nikomu určite netreba pripomínať, že sledované obdobie je poznačené padajúcimi trhmi, kedy by údajne aktívne fondy mali dosahovať lepšie výsledky ako pasívne investície. Opak je však pravdou. Tieto výsledky môžete vidieť aj na obrázku nižšie.

Kliknite pre zväčšenie.

Zaujímavé je tiež zistenie, že za minulých 5 rokov zaniklo 25% fondov, ktoré existovali v roku 2006. Okrem toho z existujúcich fondov si za toto obdobie (2006-2011) zachovalo štýlovú čistotu len 50% fondov! To znamená, že polovica fondov investovala do iného segmentu trhu, ako prezentovali, prípadne ako bolo ich počiatočné zaradenie. Je teda veľmi reálne, že aj keď si kúpite aktívne riadený fond, ktorého názov naznačuje investíciu do menších spoločností (small caps), v skutočnosti môže byť veľká časť majetku tohto fondu investovaná v spoločnostiach s veľkou trhovou kapitalizáciou (large caps). Tento fakt je jedným z argumentov proti aktívnemu investovaniu – nemôžete si byť istý tým, čo kupujete.

Čo sa týka fondov investujúcich mimo USA, sú výsledky veľmi podobné. Za posledné 3 roky neporazilo 57% aktívne spravovaných globálnych fondov svoj index. Na druhú stranu až 70% fondov investujúcich do small caps mimo USA porazilo svoj index. To isté by niekto čakal pri fondoch investujúcich v rozvíjajúcich sa krajinách (Rusko, Brazília, Čína…), no až 80% ich bolo v rokoch 2008-2011 porazených pasívnou investíciou.

Na záver sa pozrime ešte na dlhopisové fondy. Za posledných 3 a 5 rokov porazili pasívne investície aj túto kategóriu fondov (s výnimkou 2 segmentov – Emerging Markets dlhopisové fondy a Investment-Grade Intermediate dlhopisové fondy). Za zmienku stojí napríklad segment fondov investujúcich do dlhopisov s nekvalitným ratingom a vysokými očakávanými výnosmi – pasívna investícia (index Barclays High Yield) porazila až cca 92% aktívne spravovaných fondov.

Znova sa ako už mnoho krát pred tým ukázalo, že aktívne investovanie a aktívne spravované fondy nie sú optimálnou voľbou pre nikoho z nás. Vysoké poplatky s nimi spojené a nemožnosť predvídať pohyby trhu sú argumentom pre pasívne investovanie a pasívne spravované fondy. Netreba zabúdať ani na to, že fondy, ktorým sa podarilo poraziť trh za posledné povedzme tri roky, nebudú z veľkej väčšiny fondy, ktoré porazia trh v nasledujúcej trojročnici. Minulé výsledky totiž nie sú zárukou budúcich výnosov.

Foto: found.tumblr.com.

Súvisiace články :

1. Aktívni manažéri znova nepochodili
2. Burton Malkiel o aktívne spravovaných fondoch
3. Indexové fondy lákajú investorov

Na tomto blogu som spomenul viacero štúdií, ktoré ukazujú, že aktívne spravované fondy nedokážu dosiahnuť vyššie výnosy, ako je priemer trhu. Okrem faktu, že investiční manažéri nedokážu časovať trh, ani vyberať cenné papiere, ktoré by v blízkej budúcnosti mali rásť, pôsobia na horšiu výkonnosť aktívnych fondov práve vysoké poplatky.

Poplatky fondov na Slovensku

Priemerný akciový fond na Slovensku vás bude ročne stáť na správcovských poplatkoch cca 1,5% p.a. Podľa portálu openiazoch.sk zaplatíte za aktívne spravované akciové fondy od 1,2% p.a. až do neuveriteľných 3,34% p.a. v správcovských poplatkoch. K tomu treba samozrejme prirátať vstupný poplatok – bežne od 3% do 5%. Okrem toho existujú aj náklady, ktoré priamo nevidíme a nie sú ani bežne reportované – ide napríklad o transakčné náklady v rámci fondu, teda náklady za obchodovanie cenných papierov na burze.

Pri dlhopisových fondoch na Slovensku sa pravidelné správcovské poplatky hýbu od 0,5% p.a. až po 2,18% p.a. Okrem troch dlhopisových fondov, ktoré nemajú vstupný poplatok, som v databáze portálu openiazoch.sk našiel vstupné poplatky pre dlhopisové fondy v rozmedzí 0,5% až po neuveriteľných 5,25%. Dobre si prosím uvedomte absurditu tohto poplatku, a to najmä v dnešnej dobe nízkych úrokov. Ako dlho budete musieť čakať, keď pri minimálnych úrokoch na trhu musíte platiť v dlhopisovom fonde vysoké správcovské poplatky a napr. 5% vstupný poplatok?!

Čo sa týka pasívne spravovaných fondov, treba hneď na začiatku povedať, že pri nich neexistujú žiadne vstupné ani výstupné poplatky. Keďže európski pasívni investori sú zväčša odkázaní na tzv. ETFká (fondy obchodované na burze), je treba rátať s poplatkom pre brokera, ktorý vám ETF na burze zaobstará. Výška poplatkov tu ale do veľkej miery závisí od brokera, ktorého si vyberiete, od investovanej sumy a teda od vás. Je veľmi reálne dostať sa pod 0,2% z objemu pri nákupe pasívneho ETF. O výbere brokera sa dozviete viac napr. tu.

Čo sa týka správcovských poplatkov, ak nie všetky, tak 99% pasívne spravovaných ETF má poplatky pod 1% p.a. Tie na najpoužívanejšie indexy, dostanete väčšinou do 0,3% p.a. Deutsche Bank dokonca ponúka fond, ktorý kopíruje vývoj 50 najväčších európskych spoločností za nulový správcovský poplatok! Viac info o jej fondoch nájdete na www.dbxtrackers.de.

Analýza vplyvu poplatkov

Ako sa teda tieto rozdiely v poplatkoch prejavia pri investovaní? Vychádzal som z faktu, že pred zarátaním poplatkov dosahujú aktívne spravované fondy rovnaké výsledky ako pasívne spravované fondy. To zodpovedá aj argumentu od nositeľa Nobelovej ceny Williama Sharpa. Je tiež rozumné uvažovať, že priemerný aktívne spravovaný akciový fond má pravídelný ročný správcovský poplatok 1,5% a priemerný dlhopisový aktívne spravovaný fond má správcovský poplatok 0,75% p.a. Aktívne spravované fondy samozrejme aktívne obchodujú a špekulujú s cennými papiermi a majetkom v správe z čoho plynú ďalšie poplatky – transakčné – za predaj a nákup cenných papierov. Tieto samozrejme nie sú zahrnuté v správcovskom poplatku a veľmi optimistický odhad hovorí, že môžu predstavovať cca 0,6% p.a. z objemu majetku v správe. U pasívnych fondov sú tieto poplatky zanedbateľné – dochádza k nim len pri zmene v zložení sledovaného indexu.

Ďalej som pri pasívnom investorovi vychádzal z portfólia opísaného v tomto článku. Jeho vážený správcovský poplatok (priemer poplatkov jednotlivých ETF tvoriacich toto portfólio) je 0,235% p.a. Ročné náklady priemerného aktívneho investora som odhadol na 1,2%¹+ 0,6%, čo spolu činí 1,8% p.a.

Na prvom obrázku nižšie je vidieť porovnanie aktívneho a pasívneho investovania (AI vs PI) pri jednorazovom vklade a 8% p.a. výnose pasívnej investície. Po zarátaní nákladov to znamená, že podobné aktívne spravované portfólio by malo ročný výnos cca 6,4% p.a. Na obrázku je vidieť rozdiel v hodnote majetku po 10 a 20 rokoch (kliknite pre zväčšenie).

Ako vidno z grafu, po 10 rokoch je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním takmer 3000 EUR v prospech pasívnej varianty. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 12 000 EUR. Inými slovami, 12 000 EUR odovzdáte na poplatkoch investičným manažérom vašich fondov. Na oplátku za to nedostanete vyššie výnosy ako ponúka trh. Práve naopak, dosiahnete výnosy znížené minimálne o tieto poplatky.

Mnoho ľudí ale neinvestuje jednorázovo, no sporia si pravidelne mesačne, alebo kvartálne nejakú sumu podľa svojich možností. V ďalšom grafe som uvažoval práve s touto možnosťou. Pravidelná investícia je v tomto prípade 300 EUR investovaná kvartálne. Pasívne portfólio dosahuje ročné zhodnotenie 8%, aktívne spravované portfólio dosahuje po zarátaní nákladov 6,4% p.a.

Pri pravidelnom sporení 300 EUR každý kvartál predstavuje rozdiel medzi PI a AI približne 1 500 EUR v prospech pasívneho investovania po 10 rokoch. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 10 500 EUR, ktoré si odnesú správcovia fondov za mizerné služby.

Keďže zložené úročenie má veľkú moc, náskok pasívneho investovania sa zväčšuje s dĺžkou investície. Do očí bije tento rozdiel tiež pri vyšších sumách.

Po 10 rokoch je rozdiel v majetku v prospech pasívneho investovania takmer 30 000 EUR, čiže skoro milión korún! Je to takmer tretina pôvodne investovanej sumy, ktorú zbytočne vynaložíte na krajší život finančných guruov a ich rodín:). Po 20 rokoch je tento rozdiel až vyše 120 000 EUR!

Záver

Poplatky sú len jednou časťou príbehu o tom, prečo aktívne investovanie neporazí pasívne. Ďalším faktorom sú samozrejme chybné investičné rozhodnutia vyplývajúca zo snahy poraziť náhodne sa hýbajúce trhy. Investori totiž nedokážu dlhodobo stabilne predvídať, ktorým cenným papierom sa bude dariť a ktorým nie. Čo sa teda týka poplatkov, platí zásada zistená z mnohých štúdií – fondy s vyššími poplatkami dosahujú naozaj horšie výsledky ako lacnejšie fondy. Neplatí teda, že drahšie je lepšie.

1. Správcovský poplatok pri zložení portfólia 60% akcie, 40% dlhopisy; čiže 1,5%*60% + 0,75%*40%.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Nové ETF od spoločnosti Vanguard (New ETFs from Vanguard)
3. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy

Vzhľadom na to, že sa nachádzame už 4. rok vo veľmi vážnej finančnej a ekonomickej kríze, ktorej koniec je ešte v nedohľadne, úplne tieto otázky chápem. Navyše, za posledných vyše 10 rokov sa hlavné akciové indexy v podstate nikam nepohli. Ba čo viac, po nedávnych masívnych poklesoch sme sa prepadli ešte hlbšie. Ťažko je preto predikovať, kedy sa dostaneme aspoň na posledné maximum (pre US trhy je to jeseň 2007).

Keďže si teda mnohí nepamätajú, a ani nemajú možnosť pamätať minulé býčie trhy na svetových burzách (s výnimkou rokov 2003-2007), sú investori veľmi pesimistickí a obávajú sa budúcnosti. Je preto len samozrejmé, že akciám neveria.

Z dlhodobého hľadiska majú akcie vyšší výnos ako výnosy z vkladov, hoc aj termínovaných. Je to dané tým, že vlastníctvo akcií, či inými slovami podielov v súkromných firmách je oveľa rizikovejšie ako požičanie peňazí banke (vklad), či štátom (štátne dlhopisy). Prečo? Najmä preto, že výnos z akcií nie je dopredu stanovený, závisí najmä od výsledkov podniku (o ktorých nevieme aké budú) a v prípade krachu sú akcionári tí poslední, ktorí môžu zo zostatkov podniku niečo dostať.

Profesor Aswath Damodarajn z New York Stern School of Business, zrejme momentálne najväčšia kapacita v odbore valuácií (ohodnocovania) spoločností, uvádza na tejto stránke tzv. risk premiums. Je to rozdiel medzi očakávanými výnosmi akciového trhu a bezrizikovej investície (napr. štátny dlhopis). Tento rodziel, čiže risk premium je aktuálne napr. pre USA, Nemecko, Austráliu, či Rakúsko 5%. Priemerná riziková prirážka (rátaná z historických dát) v rozvinutých krajinách sa hýbe tiež okolo tejto úrovne.

Obrázok nižšie zobrazuje tento fakt aj graficky. Ide o rizikové prirážky akcií voči krátkodobým aj dlhodobým štátnym dlhopisom v danej krajine za 106 rokov (1900-2005).¹ Údaje sú zo štúdie The World Equity Premium: A Smaller Puzzle. Čiže inými slovami, v posledných desaťročiach vynášali akcie cca o 5% viac ako relatívne bezpečné investície akými sú napr. termínované vklady. Samozrejme treba mať na pamäti, že ide o historické dáta a tie nie sú zárukou budúcich výnosov. Práve preto je dôležitá čo možno najväčšia diverzifikácia – pokryť čo možno najviac krajín, či regiónov.

Viem, že to práve v tejto chvíli vyzerá ako z ríše fantázie. Veď akciové trhy padajú už roky a na termiňáku môžete ročne dostať isté cca 3% p.a. Možno viac. No je si treba uvedomiť, že to čo ide dole (akcie), pôjde raz aj hore. Po každej búrke, vyjde slnko. Podobné krízy tu už boli a tí, ktorí pod vplyvom strachu stavili čisto na vkladové produkty bánk, ostali nemilo prekvapení, keď sa motory akciových trhov znova naštartovali. Napokon, index amerického trhu S&P500 narástol od svojho krízového dna v marci 2009 do apríla 2011 o takmer 100%!! Nasledujúci graf ukazuje jeho vývoj od januára 2008 po dnes.

Akcie začali rásť aj po kríze v 30. rokoch, po stagnácii v 70. rokoch, vyše 20% jednodňovom! prepade v 1987, krachu technologickej bubliny v roku 2001 a pokiaľ demokracia a kapitalizmus neprestanú fungovať, príde k rastu aj po aktuálnej kríze. Verím, že v každej z týchto finančných kríz padali otázky o tom, do akej miery a či vôbec sa oplatí investovať do akcií a či nie je najlepšou investičnou stratégiou vložiť všetko na termínovaný vklad.

Dôležité je však nepodľahnúť panike a držať sa svojho investičného plánu. Teda ak si sporíte na nejaký dlhodobý cieľ, ktorý má prísť napr. o 20 rokov, treba sa toho držať a neutekať z akcií.² Spodný obrázok uvádzam pre názornú ukážku toho, ako poklesli US akcie počas spomínaných kríz a ako dlho tieto krízy trvali.

No a dlhý horizont je práve to, o čo v investovaní ide. Nie je cieľom zarobiť za 2, 3, či 5 rokov majland a dosahovať 2-3 ciferné výnosy. To je proste nereálne a rizikom totožné s kasínom. Investovanie je dlhodobý proces; jeho cieľom má byť najmä sporenie na dôchodok, prilepšenie si v neskorších fázach produktívneho veku, ochrana majetku, či sporenie  na štúdium a lepší život vašich detí. Toto sú všetko dlhodobé ciele, ktoré umožňujú využiť aj možnosti akciového trhu.

Pred unáhleným rozhodnutím vložiť všetky peniaze do termínovaného vkladu by som odporúčal zvážiť tieto fakty:

• Termínovaným vkladom sa vystavujete kreditnému riziku len jednej inštitúcie, konkrétne vašej banky. V prípade krachu banky (a nenahovárajme si, že naše banky nemôžu skrachovať) prídete v horšom prípade o peniaze, v lepšom ich dostanete do výšky 100.000,- EUR naspäť z Fondu na ochranu vkladov.
• Úrok z termínovaného vkladu je zdanený zrážkou pri jeho vyplatení. Čiže ak Vám sľubujú ročný úrok 3%, skutočne po zdanení dostanete 2,43%. Naopak, pri investícii do podielových fondov sa to nestane. Zdanení budete, až keď peniaze skutočne vyberiete.
• Trh sa nedá časovať. Ak vložíte všetko na termiňák, ako budete vedieť, kedy ich treba vybrať a zainvestovať do akcií? Ste si istý, že nepremeškáte podstatnú časť býčieho trhu po súčasnej kríze?
• Ak budete potrebovať peniaze pred skončením termínovaného vkladu, s najväčšou pravdepodobnosťou budete penalizovaný a nedostanete žiadny úrok. Naopak, pri podielových fondoch je dosiahnutý výnos vždy váš.
• Do termínovaného vkladu by som dal peniaze len v prípade, že ich budete potrebovať o rok, nanajvýš dva, keď si napr. sporíte na nový byt, auto a podobne. Teda ak ide o veľmi krátkodobé ciele. To ale samozrejme nie je investovanie.

Na záver by som chcel upozorniť, že mojím zámerom nebolo presvedčiť, aby ste mali vo svojom portfóliu len akcie. To určite nie. Je bez debaty vhodné mať zastúpené v portfóliu aj menej rizikové cenné papiere, akými sú napríklad dlhopisy (u mňa tvoria 40% portfólia). Koľko ich má byť, závisí od investičného horizontu, schopnosti niesť riziko, skúsenostiach s investovaním, veľkosťou portfólia atď.

Mojím cieľom bolo poukázať hlavne na to, že nie je dôvod obávať sa akcií a úplne ich vypustiť z portfólia. Investori by sa tak pripravili o zaujímavé výnosy, ktoré akcie v minulosti nesporne svojim majiteľom priniesli. Tiež by som pri zostavovaní investičnej stratégie namiesto termínovaných vkladov odporúčal skorej podielové fondy investujúce do širokodiverzifikovaného portfólia štátnych, podnikových dlhopisov, či hypotekárnych záložných listov. Ako inšpirácia môže slúžiť tento článok.

Otázka, či investovať do termínovaného vkladu je teda podľa mňa produktom tejto krízovej doby. Keby sme sa nachádzali v býčom trhu, ako tomu bolo napr. v 90. rokoch, nepísal by som tento článok a investori by sa chodili zrejme pýtať do bánk, prečo im ponúkajú termiňáky s úrokom 4%-5%, keď akcie vynášajú vyše 10%-15% p.a.

Foto: lbbw.cz

1. Skratky Wld a WxUS označujú globálnu akciovú rizikovú prirážku a globálnu prirážku vynímajúc USA.
2. Tu sa samozrejme predpokladá, že podiel akcií vo vašom portfóliu zodpovedá vašej schopnosti niesť riziko, dĺžke investičného horizontu atď..

Žiadne súvisiace články.

Dnes som našiel jednoduché, no napriek tomu hodnotné porovnanie stratégie časovania akciového indexu S&P 500 pomocou 10-mesačného, 40-týždňového a 200-dňového jednoduchého kĺzavého priemeru. Autori analýzy sa snažili zarátať aj náklady spojené s takouto stratégiou, použili 18 rokov (doba existencie prvého ETF na index S&P 500) a vyše 60 rokov historických dát. Vychádzali z prvotnej investície 10.000 USD.

Aké sú výsledky? Pasívnu investíciu do S&P 500 pri nákladoch 0,2% z transakcie dokázala počas posledných 18 rokov poraziť jedine stratégia založená na 10-mesačnom kĺzavom priemere. Ostatné dopadli horšie, čo sa týka výnosu. Keďže je lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť, nižšie sú výsledky v grafickej podobe. Je treba povedať, že vzhľadom na dlhodobý ráz tejto stratégie bolo možné za posledných 18 rokov analyzovať len 18 transakcií (nákup, príp. predaj), čo je na plnohodnotný test veľmi málo. Inými slovami, pozitívny výsledok tejto stratégie môže byť len náhoda.

Keď sa stratégie analyzovali na dlhších dátach (1950-2011) pri zohľadnení nákladov od 0% po 0,25% na transakciu, výsledky vyzerali ešte horšie pre aktívne investovanie. Po zohľadnení realistických nákladov (pravá strana grafu smerom k 0,25%) by žiadna zo skúmaných stratégií neporazila kúpu a držanie indexu S&P 500.

Pri podobných investičných stratégiach závisí mnoho od presnosti transakcie. Malé oneskorenia oproti pravidlu môžu v dlhodobom horizonte viesť k odlišným výsledkom pri inak rovnakej stratégii. Veľmi dôležité je tiež realistické zohľadnenie transakčných nákladov. Mnohé tzv. anomálie sa po zohľadnení poplatkov ukážu ako nevyužiteľné. Pri analyzovaní väčšieho množstva indikátorov technickej analýzy a ich nastavení je treba klásť veľký dôraz aj na nebezpečenstvá data miningu. Z tisícov stratégií sa totiž zo zákonov pravdepodobnosti musí nájsť zopár, ktoré zdanlivo dokážu poraziť trh.

Foto: swingcurrency.com.

Žiadne súvisiace články.

Šiel som do jamy levovej, keďže som sa ocitol do nohy medzi aktívnymi investormi. Napriek tomu bola atmosféra veľmi dobrá, mal som možnosť porozprávať sa s takmer dvomi desiatkami ľudí, ktorí aktívne obchodujú na burze, alebo v blízkej dobe plánujú začať. Skvelá príležitosť vymeniť si názory a prípadne sa utvrdiť vo svojom presvedčení. Drvivá väčšina účastníkov podľa toho, čo som v Banskej Štiavnici minulý víkend na stretávke počul, svoje peniaze prerába, alebo dosahuje nie príliš oslnivé pozitívne výsledky…

Aby som ale nebol nekriticky jednostranný, boli medzi nami traja ľudia, ktorí sa podľa vlastných slov živia aktívnym obchodovaním. Kto si napriek všetkým dôkazom a indíciam myslí, že trhy nie sú efektívne a že predsa len sa dá poraziť trh s vylúčením náhody, tu si môže prečítať o jeho obchodnom štýle viac: http://ako-investovat.sk/diskusia/viewtopic.php?f=48&t=1424.

Pokiaľ ide o mňa, stále si myslím, že trhy efektívne sú a vysoké výnosy musia byť  dôsledkom veľkého podstúpeného rizika, ktoré pri stratégii tohto obchodníka naozaj nie je malé (čo sám tvrdí). Lepší názor si utvorím, keď sa mi podarí prečítať celé vlákno s jeho obchodmi.

Fotky z akcie sú tu.

Foto: Filip Glasa, ako-investovat.sk.

Súvisiace články :

1. Burton Malkiel o investovaní