Fondy, o ktorých Morningstar predpokladá, že budú v budúcom období patriť k najvýkonnejším, dostanú 5 hviezdičiek. Fondy, ktoré majú horšie výnosy ako podobné fondy a sú katastrofálne spravované, dostávajú jednu hviezdičku. Russel Kinnel z Morningstar je zodpovedný okrem iného za tento hodnotiaci systém a samotné hodnotenie fondov, ktoré má investorom pomôcť pri výbere tých naj fondov z niekoľko tisícov existujúcich. Spolu s kolegami zhodnotili v štúdii zverejnenej ich spoločnosťou predpovedacie schopnosti svojho hviezdičkového ratingu v porovnaní s ukazovateľom nákladovosti fondov, ktorý samotné fondy zverejňujú a je ľahko dostupný. Výška nákladov totiž už vo viacerých štúdiach ukázala schopnosť oddelit kvalitné fondy od menej kvalitných.

Vo tejto štúdii porovnávali 5 tried aktív (domáce akcie, zahraničné akcie, municipálne dlhopisy atď.) v 4 rôznych obdobiach: 2005-2010, 2006-2010, 2007-2010, 2008-2010. V každom z týchto období a pre každú triedu aktív porovnali výnosy 20% najlacnejších a najdrahších fondov s výnosmi fondov s jednou a piatimi hviezdičkami. Následne potom porovnali, či bol ich predpoklad správny, že fondy s najnižšími nákladmi budú mať v budúcnosti vyššie výnosy ako fondy s najvyššími nákladmi. Z ich analýzy sa dalo takisto vypočítať, či najlacnejšie fondy dosiahli v priemere vyššie zhodnotenie ako fondy s piatimi hviezdičkami a naopak, či fondy s najvyššími nákladmi mali nižšie výnosy ako fondy s jednou hviezdičkou. Tým by sa ukázalo, či sú náklady fondov lepším merítkom ich budúcej výkonnosti ako rating spoločnosti Morningstar.

Výsledky ukázali, že v každej triede aktív v každom skúmanom období 20% fondov s najnižšími nákladmi dosiahlo vyššie priemerné výnosy ako 20% s najvyššími nákladmi. Napríklad najlacnejšie americké fondy investujúce do domáceho akciové trhu mali priemerný výnos za obdobie 2005-2010 (do 10.3.2010) 3,35% p.a. Najdrahšie fondy dosiahli priemerný výnos 2,02% p.a. Lacnejšie fondy dosiahli teda o 1,33% p.a. vyššie zhodnotenie ako drahšie fondy. Pri fondoch investujúcich do zahraničných akcií bol tento rozdiel 1,21% p.a. v prospech lacnejších fondov. Pri hviezdičkovom ratingu sa ale vysktili obdobia, kedy priemerný výnos fondov s jednou hviezdičkou bol lepší ako výnos fondov s piatimi hviezdičkami. Ukazovateľ nákladovosti fondov je teda veľmi silným predikovateľom výkonnosti fondov.

Autori štúdie sledovali v ďalšom kroku, či 20% najlacnejších fondov dosiahne lepšie výsledky ako päťhviezdičkové fondy a 20% najdrahších fondov dosiahne horšie výsledky ako jednohviezdičkové fondy. Použili na to tzv. total return success ratio, ktoré je podľa nich lepším vyjadrením úspešnosti fondu ako samotná výkonnosť. Priznám sa, že interpretácia tohto ukazovateľa ostala pre mňa záhadou, a tak som použil starý dobrý ročný výnos. Zo štúdie vyplynulo, že pri tomto ukazovateli bola nákladovosť fondov lepším indikátorom ako rating spoločnosti Morningstar v 67,5% prípadov. Napríklad v už spomínanej skupine – americké fondy investujúce do domácich akcií v období 2005-2010 – dosiahlo 20% najlacnejších fondov priemerný výnos 3,35% p.a. Tie isté fondy s piatimi hviezdičkami dosiahli za to isté obdobie priemerný výnos 2,79% p.a.

Vyberať fondy s najnižšími nákladmi nemusí byť pre každého zjavné. Človek by si myslel, že čím viac zaplatí za správu, tým kvalitnejšieho manažéra fond má a tým viac jeho peniaze zarobia. Opak je pravdou. Čím nižšie náklady na správu fond vynaloží, čiže čím jednoduchšiu stratégiu využíva, tým lepšie pre investora. Pravda je taká, že low-costové riešenie je vo svete podielových fondov výhodnejšie ako predražení manažéri. Človek by si tiež mohol myslieť, že sú to iné ukazovatele, alebo zložité systémy, čo dokážu predikovať výnosy fondov. Nie je to tak. Stačí sa pozrieť na náklady fondu. Netreba na to zložité mechanizmy ako používa pri svojom ratingu napríklad spoločnosť Morningstar. Je to aj logické – čím menej peňazí necháte správcovi fondu, tým viac ostane vám, aby pre vás zarábalo. Na záver autor štúdie, Russel Kinnel, dodáva: “Investori by mali používať ukazovatele nákladovosti ako ich primárny test pri výbere fondov. Začnite tým, že sa zameriate na 20% až 40% najlacnejších fondov a budete na ceste k úspechu.” Ja osobne by som sa zameral na ultralacné pasívne riadené indexové fondy, ktoré zo svojej podstaty nemusia platiť drahých manažérov, netvrdia, že majú kryštáľovú guľu, len sa snažia nakúpiť čo najviac akcií či dlhopisov v danom trhu a tieto držať, kým z trhu nevypadnú. Viac sa o tejto forme investovania – tzv. pasívnom investovaní – dozviete v tomto článku.

Zdroj: Morningstar.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
3. Do akej miery sú výnosy fondov dielom náhody? (Just How Lucky Is Your Mutual Fund Manager?)

Tento trend je dlhodobý. Od roku 2005 zaznamenali každoročne akciové aktívne spravované fondy pokles v majetku. Dokopy ide o sumu 369 miliárd USD. Naproti tomu indexové, pasívne spravované akciové fondy (bez ETFiek) zaznamenali za ten istý čas prísun úspor vo výške 112 miliárd USD podľa spoločnosti Investment Company Institute, ktorá zastrešuje americké investičné spoločnosti.

V tomto roku (do konca júla) podľa údajov analytickej spoločnosti Lipper opustilo aktívne akciové fondy v USA 29,5 mld USD. Do pasívnych indexových fondov za ten istý čas pritieklo 28,8 mld USD. Samozrejme sú to malé čísla, keď zoberieme do úvahy prísun peňazí do dlhopisových fondov od začiatku tohto roku do konca júla – 180 mld USD. No ukazuje to istý presun v zmýšľaní investorov smerom k pasívne spravovaným indexovým fondom. Myslím, že stále viac a viac investorov si uvedomuje neschopnosť aktívnych manažérov porážať trh. Najmä vďaka vysokým poplatkom, ktoré si za svoje služby účtujú. Indexové fondy sú preto svojimi nízkymi poplatkami lepšou voľbou pre investorov.

 Zdroj: MarketWatch.

Súvisiace články :

1. Why Investors Are Flocking to Index Funds
2. Mýty o nadpriemerných výnosoch (Myths about Alpha)
3. Budíček pre investorov (Wakeup Call to Investors)

Investori by mali brať s rezervou hodnotenia ratingových agentúr, brať do úvahy úrokové miery štátnych dlhopisov vzhľadom na úroky dlhopisovej relatívne bezpečných krajín ako Nemecko, či USA a so zvýšenou opatrnosťou investovať do dlhopisov juhoamerických krajín.

Z pohľadu sporu medzi pasívnym a aktívnym investovaním bola zaujímavá krátka časť v prvej polovici štúdie. Správcovia majetku používajú tzv. bezrizikové cenné papiere (štátne dlhopisy) na vyladenie rizika, či výnosu klienta na základe jeho rizikového profilu. Okrem toho používajú tieto cenné papiere aj na časovanie trhu – ak si investiční manažéri myslia, že akcie budú klesať, predávajú ich a zvyšujú podiel investícií peňažného trhu (termínované vklady, dlhopisy s krátkou splatnosťou atď.). Ak sú presvedčení, že trhy budú rásť, zbavujú sa štátnych dlhopisov a kupujú akcie.

V tabuľke 1 v štúdii porovnáva Damodaran podiel kvázi bezrizikových aktív na celkovom majetku akciových fondov s výnosom trhu (S&P 500) od roku 1984 do 2009. Z nej vyplýva, že investiční manažéri nevedia v skutoťnosti predvídať pohyby trhu (nevedia časovať trh). Napr. v roku 1999 tak podiel bezpečných investícii v akciových fondoch klesol na 4,30% zo 4,80% v roku 1998, pričom akciový trh klesol o takmer 15%. Ak by manažéri podielových fondov mali schopnosť časovať trh, musel by sa podiel bezpečných investícií vo fondoch v roku 1999 dramaticky zvýšiť.

Súvisiace články :

1. De-Snooping Market Timing Rules (Výkonnosť indikátorov po zohľadnení data miningu)
2. Passive Funds Continue to Take Market Share
3. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)

1. Aké sú dlhodobé (10-50 rokov) výnosy a riziká portfólia, ktoré mi ponúkate?
2. Ako by vyzeralo porovnanie tohto portfólia s portfóliom zloženým z pasívne spravovaných indexových fondov s minimálnymi poplatkami?
3. V prípade, že sú vám ponúkané jednotlivé akcie, Solin odkazuje na štúdiu profesora Wermersa z University of Maryland, kde ukázal, že z vyše 2000 skúmaných akciových fondov za 32 rokov len 0,6% fondov skutočne porazilo trh. Treba sa spýtať, či si váš finančný poradca myslí, že sa nachádza medzi 0,6% ľuďmi, ktorí si myslia, že majú talent na investovanie.

English summary (from the original article): Dan Solin, similar to Richard Ferri from my previous post, addresses criticism to market analysts and investment managers. The current model, so Solin, is built on the demonstrably false premise that brokers and advisers have superior insights into the markets which permits them to manage our money intelligently. This “expertise” is touted in the endless predictions of “financial experts” who peer into their crystal ball and tell the unwashed masses what the future will bring.

Instead of asking advisers (who are only too willing to respond) “where do you think the market is headed”, investors would be far better served by insisting on answers to these questions:

1. What is the long term (10-50 years) risk and return data for the portfolio you are recommending?
2. How do these risk and returns compare to a comparable portfolio of low cost stock and bond index funds?
3. If your broker or adviser is recommending individual stocks, ask her this zinger:

A recent study examined the stock picking skill of 2100 fund managers over a 32 year period and concluded that only 0.6% beat the relevant index (which the authors of the study attributed to luck). Are you in the 99.4% of stock pickers with no skill or the 0.6% of stock pickers who believe they have stock picking skill?

Súvisiace články :

1. Top Mutual Funds: Luck or Skill? New Study Questions ‘Active’ Managers
2. Take the Bulls-Eye Off Your Back!
3. Fama o finančnej reforme (Fama on Financial Reform)

Táto analýza je dôležitá aj z toho hľadiska, že veľa poradcov a investorov sa do veľkej mieri pri výbere fondov spolieha na ich minulú výkonnosť.

S&P hodnotila vyše 2000 akciových podielových fondov v USA. Zo všetkých fondov, ktoré boli v roku 2006 vo výkonnejšej  polovici fondov, ostalo v roku 2010 len 2,9% v lepšej polovici. Tieto výsledky sú horšie ako keby výsledky fondov ovplyvňovala náhoda a ich manažéri by sa rozhodovali na základe hodu mincou. V takomto prípade by po piatich rokoch malo ostať 6,25% fondov v lepšej polovici. V najlepšej štvrtine fondov ostalo po piatich rokoch len 0,38% fondov.

Z fondov, ktoré v piatich rokoch v čase od 2000 do 2005 dosahovali výsledky radiace ich do najlepšej štvrtiny fondov, ostalo v druhej päťročnici (2005-2010) 24,56%. Vo svete, kde by výsledky fondov záviseli kompletne od náhody, by toto číslo malo byť rovné 25%.

Je teda vidieť, že minulá výkonnosť fondov nie je zárukou budúcej výkonnosti. Fondy, ktoré v jednom roku dosiahnu hviezdny výkon, dosahujú v nasledujúcich rokoch horšie výsledky a nedokážu si svoju výkonnosť udržať. Z analýzy fondov vyplýva, že tieto dosahujú horšie výsledky, ako fondy, ktoré by sa spoliehali na hod mincou.

English summary: Regularly, S&P publishes the persistence scorecard. It is an analysis of the persistance of mutual funds returns. If a fund achieves superior performance due to managerial skills and not due to luck then this fund has to achieve such returns in the following years as well. From the point of view of ordinary people this analysis is very important as many advisors or investors rely on past performance when selecting funds for portfolios.

In this report, S&P analysed more than 2000 equity mutual funds in the USA. From among the funds that were in the top half in 2006, there were just 2.9% of these funds in 2009. This is a worse result than if the fund returns were purely due to luck and the managers based their desicions on a toss of coin. In such a case, 6.25% of top half funds at the beginning of the 5 year period should remain in the top half at the end of such a period. Moreover, only 0.38% of the top quartile funds remained in the top quartile after 5 years.

24.56% of funds that belonged to the top quartile funds over the period 2000-2005 remained in the top quartile over the period 2005-2010. In a world completely ruled by the principles of probability, there should be 25% of such funds.

As a result, one can see that past performance is no gurantee for future performance. Star funds in one year are the looser funds in the next year. The funds are not capable of keeping their performance at a persistent level. When it comes to performance persistance, it follows that the equity mutual funds in the USA achieve worse results than if the managers tossed a coin.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Mýty o nadpriemerných výnosoch (Myths about Alpha)
3. Hedge Fund Attrition, Survivorship Bias, and Performance

Ich výsledky boli v tejto simulácii len dielom náhody. Pri porovnaní so skutočnou výkonnosťou reálnych aktívne spravovaných fondov sa ukázalo, že v simulácii, kde bola výkonnosť len dielom náhody, bolo viac fondov s nadpriemernými (vyššími ako je pasívny výnos trhu) a menej fondov s podpriemernými výnosmi ako v reálnom svete. Inak povedané, štatisticky, podľa zákonov pravdepodobnosti, by v reálnom svete malo byť ešte viac fondov s nadpriemernými výnosmi ako je tomu teraz.

Zo záverov štúdie vyplýva, že manažéri aktívne spravovaných podielových fondov spravujú peniaze investorov horšie ako keby sa len spoliehali na hod mincou. Ak by totiž manažéri fondov mali schopnosť prekonať výnos trhu prostredníctvom napríklad časovania trhu alebo tzv. stock pickingu, bol by počet fondov s nadpriemernými výnosmi vyšší ako v simulovanom svete, kde manažéri nemajú žiadne schopnosti. Pre investorov je preto lepšie investovať do trhu ako takého prostredníctvom indexových fondov a nespoliehať sa na schopnosti manažérov aktívne spravovaných fondov.

English summray:Professor Eugene Fama discussed in an interview for the magazine US News the results of his recent study on the performance of actively managed mutual funds. In this study, co-authored with professor Kenneth French, they simulated a world in which the portfolio managers do not posses any skills whatso ever.

Their performance was just due to luck. When compared to the actual performance of real active mutual funds there were more funds with above average and less funds with below average performance in the simulated world. In other words, statistically, due to the principles of probability, there should be more funds with above average returns in the real world then there are today. 

The study concludes that active managers as a group manage the investors’ money worse than if they were tossing a coin. If there fund managers had the ability to beat the markets through e.g. market timing or stock picking strategies, there would be more funds with above average returns than in the simulated world where the managers posses no skills whatsoever. Investors would be better off investing into passively managed index funds and not relying on the skills of active fund managers.

Súvisiace články :

1. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Mutual Fund Incubation

Všetci by si mali tento článok prečítať a mať na mysli všetky tie poplatky pri investovaní do aktívne spravovaných podielových fondov.

English summary (taken from this article): John Haslem from the University of Maryland published an article in the Journal of Investing in which he proposes a new Total Expense ratio for the mutual fund industry. This construct presents the reality of adviser/distributor payments to brokers ‘behind the mutual fund curtain’. In evaluating mutual funds, investors may want to consider all these fees, expenses and costs debited from fund assets as evidence of fund manager emphasis on outcomes other than maximizing net return.

Via The CXO Advisory Group.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
3. The Hidden Costs Of Mutual Funds