Investori by mali brať s rezervou hodnotenia ratingových agentúr, brať do úvahy úrokové miery štátnych dlhopisov vzhľadom na úroky dlhopisovej relatívne bezpečných krajín ako Nemecko, či USA a so zvýšenou opatrnosťou investovať do dlhopisov juhoamerických krajín.

Z pohľadu sporu medzi pasívnym a aktívnym investovaním bola zaujímavá krátka časť v prvej polovici štúdie. Správcovia majetku používajú tzv. bezrizikové cenné papiere (štátne dlhopisy) na vyladenie rizika, či výnosu klienta na základe jeho rizikového profilu. Okrem toho používajú tieto cenné papiere aj na časovanie trhu – ak si investiční manažéri myslia, že akcie budú klesať, predávajú ich a zvyšujú podiel investícií peňažného trhu (termínované vklady, dlhopisy s krátkou splatnosťou atď.). Ak sú presvedčení, že trhy budú rásť, zbavujú sa štátnych dlhopisov a kupujú akcie.

V tabuľke 1 v štúdii porovnáva Damodaran podiel kvázi bezrizikových aktív na celkovom majetku akciových fondov s výnosom trhu (S&P 500) od roku 1984 do 2009. Z nej vyplýva, že investiční manažéri nevedia v skutoťnosti predvídať pohyby trhu (nevedia časovať trh). Napr. v roku 1999 tak podiel bezpečných investícii v akciových fondoch klesol na 4,30% zo 4,80% v roku 1998, pričom akciový trh klesol o takmer 15%. Ak by manažéri podielových fondov mali schopnosť časovať trh, musel by sa podiel bezpečných investícií vo fondoch v roku 1999 dramaticky zvýšiť.

Súvisiace články :

1. De-Snooping Market Timing Rules (Výkonnosť indikátorov po zohľadnení data miningu)
2. Passive Funds Continue to Take Market Share
3. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)

V roku 1973 vyšlo prvé vydanie jeho vplyvnej knihy Random Walk Down Wall Street (momentálne pracuje na 10 edícii), v ktorej argumentoval v prospech indexového investovania a varoval ľudí pred aktívnym investovaním (napr. technická analýza, fundamentálna analýza, časovanie trhu, špekulácie s akciami, komoditami atď) v čase, keď indexové fondy ešte neexistovali (prvý otvorila práve spoločnosť Vanguard v roku 1976).

The Guardian zhrnul v článku odporúčania a presvedčenie profesora Malkiela. Trhy sú podľa neho do veľkej miery efektívne. Preto nie je možné principiálne dosiahnuť dlhodobo vyšší výnos ako je výnos všetkých obchodovaných akcií v prípade akciového trhu (rovnako to platí napr. o komoditách, alebo dlhopisoch). Inými slovami, dlhodobo nie je možné dosiahnuť vyšší výnos ako je výnos trhu. Prestaňte platiť drahým finančným poradcom, ktorí aj tak nevedia odhadnúť vývoj trhu; vložte svoje peniaze do indexových fondov, ktoré nemajú vstupné alebo výstupné poplatky a správcovský poplatok je u nich tiež minimálny. Už len kvôli nižším nákladom majú veľkú výhodu oproti aktívne spravovaným fondom, ktoré ponúkajú banky a väčšina správcovských spoločností.

Profesor Malkiel sa opiera o množstvo výskumov, keď tvrdí, že dobré fondy z minulého roka nemusia priniesť vysoké zhodnotenie aj tento rok. Samozrejme, že z času na čas sa vyskytne niekto ako Warren Buffet, no dopredu nik nevie povedať, kto to bude a ako dlho mu to vydrží. Keby sa to dalo, nik by nestratil na technologickej bubline na prelome tisícročí, alebo na súčasnej finančnej kríze. Aktívni správcovia neboli schopní tieto bubliny predvídať.

Investori by teda mali uložiť svoje úspory do pasívne riadených, indexových fondov s minimálnymi poplatkami, široko diverzifikovať a rebalansovať svoje portfólio pravidelne, aby sa zachovalo pôvodné rozloženie investície.

English summary (taken from the original article):

Doctor Burton Malkiel is the man who started telling the world they should index their money before indexing was even invented.

He is professor of economics at Princeton University. That puts him somewhere very near the top of the tree in academic circles in the US. He has served on the US president’s council of economic advisers, and was dean of the Yale School of Management through the 1980s. Malkiel spent 28 years on the board of Vanguard, relatively unknown in the UK but colossal in the US, where it manages $1.3tn in mutual funds.

The lessons, he says, are simple. Markets are, broadly speaking, efficient. You can’t beat them, so fire your financial adviser and put your money into index funds. These are unburdened by investment management costs, so they will always outperform the average active fund. Build an asset allocation model that suits your age and risk profile, then diligently put money in every month until you retire. Annually rebalance your portfolio – selling what’s gone up, and buying what’s gone down. And that’s about it, really.

Via IFA.com.

Súvisiace články :

1. Why Investors Are Flocking to Index Funds
2. Index Funds vs. Active Funds
3. Top Mutual Funds: Luck or Skill? New Study Questions ‘Active’ Managers

Zo štatistiky však vyplýva, že na minulých dátach už len vplyvom čistej náhody pri takom množstve testovaných ukazovateľov nájdu niekoľko takých, ktoré trh porazia. Keď sa však predĺži testovacie obdobie a ‘úspešné’ indikátory sa otestujú na novopridaných dátach, ich výkonnosť sa ukáže ako podpriemerná.

Andreas Neuhierl z University of Augsburg a Bernd Schlusche z University of California v Berkley zverejnili minulý rok štúdiu, v ktorej skúmali takmer 10 000 jednoduchých aj zložitých indikátorov v období 1980 až 2007 na akciovom indexe S&P 500. Išlo napr o tieto indikátory: PE, PB, úrokové miery, očakávaná inflácia, implikovaná volatilita, dividendový výnos atď. Zistili, že po zohľadnení data snooping bias a transakčných nákladov žiadny z jednoduchých alebo zložitých (tvorených z niekoľko jednoduchých indikátorov) indikátorov nedokázal poraziť pasívneho investora, ktorý by v roku 1980 kúpil indexový fond investujúci do indexu S&P 500 a držal do roku 2007. Z tejto štúdie si možno zobrať záver, že investícia do pasívneho, indexového fondu je výhodnejšia voľba ako pokúšat sa načasovat vstupy a výstupy z trhu pomocou rôznych indikátorov.

English summary (taken from the original article):

Some analysts fail to account for data snooping bias in their analyses of market timing indicators. This bias amounts to incorporating pure luck into results by testing many different rule variations or parameter settings within rules. This luck does not persist out-of-sample. In their February 2009 paper entitled “Data Snooping and Market-Timing Rule Performance”, Andreas Neuhierl and Bernd Schlusche assess the profitability of a comprehensive set of simple and complex market timing rules based on fundamental indicators and investor sentiment indicators after correcting for data snooping bias. Even though S&P 500 index timing rules based on fundamental indicators and investor sentiment indicators might significantly beat a buy-and-hold benchmark when evaluated in isolation, this outperformance generally evaporates after correcting for data snooping bias. In other words, luck is the dominant differentiator of rule performance.

Via CXO Advisory Group.

Súvisiace články :

1. Stop Trying to Time the Market
2. Passive Funds Continue to Take Market Share
3. The Price is Right!

Žiadne súvisiace články.