Mnoho ľudí si myslí, že je to práve možnosť využívať deriváty a predaje na krátko, ktorá im prinesie nadpriemerné výsledky a teda šancu poraziť trh. Veď keď má fond k dispozícii viac nástrojov a možností ako špekulovať na finančných trhoch, bol by v tom čert, aby investori konečne nezarobili viac. Život ale nie je prechádzka ružovou záhradou a teda ani tieto fondy v skutočnosti nie sú tým hľadaným svätým grálom.

Ako uvádza Larry Swedroe zo spoločnosti Buckingham Asset Management long-short fondy v USA dosiahli za posledných 5 rokov výnos 0,8% p.a., pričom  index S&P 500 sa za rovnaké obdobie zhodnotil o 1,7% p.a. Ešte viac vidieť tento rozdiel pri porovnaní s  dlhopismy vlády USA s krátkou splatnosťou za posledných 10 rokov (zelená čiara na obrázku dolu; červená predstavuje priemer za všetky long/short fondy). Ten, kto by investoval do obyčajných vládnych dlhopisov s krátkou splatnosťou by nielenže dosiahol vyšší výnos s nižším rizikom ako v exotickom long short fonde, ale navyše by zaplatil ďaleko menšie poplatky. Manažéri a na slovo vzatí ’odborníci’ z týchto fondov totiž nie sú žiadna charita, za svoje služby si berú v priemere 2,13% p.a. z objemu majetku v správe. 

Kliknite pre zväčsenie. Zdroj: Morningstar.com.

Navyše, ak uznáme, že bežné podielové fondy (také, ktoré nepredávajú na krátko) nedokážu poraziť trh, prečo by sme si mali myslieť, že pridaním možnosti predávať na krátko sa takýmto fondom trh poraziť podarí? Treba si tiež uvedomiť, že s predajmi na krátko sú spojené nemalé náklady – nie len transakčné ako pri dlhých pozíciach (pri nákupe cenného papiera), ale aj poplatky za požičanie cenného papiera (pri krátkej pozícii, či inak povedané predaji na krátko). Jeho majiteľ totiž nie je blázon a zadarmo nič požičiavať nebude.

Manažér long/short fondu má teda o dosť sťaženú pozíciu – musí sa trafiť 4 krát: pri kúpe a predaji svojich dlhých pozícií (nákup a následný predaj) a pri predaji na krátko a následnom uzavretí pozície. Teda musí trafiť nielen tie akcie, ktoré pôjdu hore výraznejšie ako trh, ale aj tie ktoré budú mať nižší výnos ako trh. No a ako som spomenul, musí vyberať veľmi dobre, pretože okrem transakčných nákladov musí pokryť aj náklady na požičanie cenných papierov.

Berúc toto do úvahy, myslím, že je rozumné tvrdiť, že ak bežné fondy s čisto len dlhými pozíciami nedokážu stabilne porážať trh, pri long/short fondoch je to ešte o stupeň zložitejšie. Riešením je preto podľa mňa zabudnúť, že existujú nejaké aktívne spravované fondy, zabudnúť na zhodnotenie, ktoré svojim investorom sľubujú, prestať  živiť fondových manažérov a ich materské spoločnosti a investovať do pasívne riadených indexových fondov. Sú veľmi jednoduché na pochopenie, v každom okamihu máte jasno v tom, do čoho fond investuje, majú nízke poplatky a minimálne o tie dosiahnete vyšší výnos ako investori v aktívne spravovaných fondoch (pozri tu a tu).

Foto: Hedgeco.net

Súvisiace články :

1. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy
2. Do Behavioral Funds Work? (Fungujú fondy využívajúce behaviorálnu ekonómiu?)
3. Indexové fondy lákajú investorov

Pravdou je, že drvivá väčšina ľudí nepotrebuje žiadneho finančného poradcu. Stačí niekoľko jednoduchých finančných produktov, dostatok času, jednoduchý plán, kvôli čomu vlastne sporíme a veľkú dávku odolnosti voči vábeniam finančného priemyslu. Osobne si myslím, že práve tá odolnosť je najťažšou časťou v investovaní a mnoho ľudí podľahne vidine rýchlych ziskov, či rečiam o nadpriemerných výnosoch (rozumej vyššie ako trhové) pri nezmenenom riziku. Paul Samuelson, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, zvykol vravieť: “Investovanie by malo byť úplne jednoduché. Malo by to byť ako pozerať sa na obraz ako schne, alebo na trávu ako rastie. Kto chce vzrušenie, nech si zoberie 800 dolárov a ide do Las Vegas, alebo na Wall Street.“

Investičný portál Marketwatch sa týmto nechal inšpirovať a pred niekoľkými rokmi začal sledovať výkonnosť tzv. Lazy portfolios. Ako som spomenul, ide o veľmi jednoduché portfólia známych US investorov pozostávajúce z 3 až 11 pasívne riadených indexových fondov. Bez aktívneho investovania, obchodovania, časovania trhu, či vysokých poplatkov. Dokopy je týchto portfólií 8 a každý začínajúci americký investor si môže niektoré vybrať a postupne ako investuje svoje ďalšie úspory, môže toto portfólio adaptovať podľa svojich potrieb a predstáv.

‘Lenivé portfólia’

 Za všetky spomeniem len dve. Ted Aronson spravuje vo svojej spoločnosti AJO Partners 25 miliárd USD pre inštitucionálnych klientov. To predstavuje takmer tretinu slovenského nominálneho HDP na základe dát z roku 2009 (podľa MMF). Úspory jeho rodiny sú investované vo veľmi jednoduchom portfóliu pozostávajúceho z 11 indexových fondov s veľmi nízkymi nákladmi.

Údaje k 29.10.2010.

Za posledných 10 rokov toto portfólio vynieslo Aronsonovej rodine 5,34% p.a. Veľmi  dobrý výsledok berúc do úvahy udalosti posledných 10ich rokov. 30% portfólia je v dlhopisoch a celkové náklady sú do cca 0,30% p.a. (správcovské poplatky fondovej spoločnosti Vanguard). Vstupné poplatky sú nulové. Všimnite si aj jednotlivé podiely. Sú to celé čísla (5%, 10%, 15%), žiadne optimalizované zázraky. Môj názor je, že vyrátavať šamansky rozloženie portfólia nemá zmysel. Aj tak ide o výpočty založené na minulých dátach. V budúcnosti sa trh bude vyvíjať úplne inak a optimálne rozloženie o 5, či 10 rokov bude celkom iné, ako je dnes. Okrem toho stojí za povšimnutie, že akciová časť portfólia pokrýva takmer celý svet a pozostáva z niekoľko stoviek spoločností.

Druhé ‘lenivé’ portfólio, ktoré by som chcel spomenúť, zložil David Swensen, správca investičného fondu univerzity v Yale. Swensen sa za posledné roky preslávil ako najlepší správca spomedzi investičných fondov amerických univerzít. Len v skratke uvediem, že jeho portfólio tvorí 6 pasívne spravovaných indexových fondov, tiež od spoločnosti Vanguard s rovnako jednoduchou alokáciou bez nejakých zázračných optimalizačných metód. Výnos za posledných 10 rokov predstavuje 6,06% p.a. Ostatné ‘lenivé‘ portfólia dosiahli podobné výsledky a zakaždým sú zložené z veľmi lacných pasívne spravovaných indexových fondov.

Obaja spomínaní páni sú vo finančnom svete uznávaní odborníci. Som presvedčený, že miestne finančné inštitúcie by boli nesmierne radi, keby pracovali pre nich. No ako vidíte, ich odporúčania pre investorov, či ich rodinné portfóliá neskrývajú žiadne tajomstvá, či sväté grály. Nič, čo by ste nemohli využiť aj vy pri investovaní, či sporení na dôchodok.

Európske pasívne portfólio

Napodobniť tieto portfólia v prostredí EU je o niečo ťažšie, no tiež to nie je žiadna veda. Keďže pre bežných investorov nie sú v Európe Vanguard podielové fondy dostupné a klasické podielové fondy, ktoré by investovali pasívne tiež nie sú kto vie čo, sme odkázaní na indexové ETF – fondy obchodované na burze.

Európske Lazy portfólio by mohlo vyzerať napríklad takto:

Je tvorené na 60% akciami a 40% tvoria dlhopisy. Portfólio pokrýva ako európsky, tak aj americký, japonský a aj trhy rozvíjajúcich sa krajín (Brazília, Rusko, Čína…). Zahrnuté sú ako veľké, tak aj malé spoločnosti, growth, či value akcie.Teda prakticky celý trh. Dlhopisová časť portfólia je tvorená dvomi pasívnymi dlhopisovými fondmi investujúcimi do dlhopisov krajín eurozóny so splatnosťou od 1 do 3 a od 3 do 5 rokov. Vyššie splatnosti sú vzhľadom na poskytované historické výnosy už príliš rizikové. Celkové ročné náklady takejto investície predstavujú 0,235% v podobe správcovských poplatkov. Dalo by sa ísť dokonca aj pod 0,20% p.a. Som presvedčený, že aktívni správcovia sa takýmto poplatkom nemôžu ani zďaleka rovnať.

Takto by teda pasívny investor mohol začať a postupom času ako budete investovať ďalšie úspory, môžete toto portfólio upravovať, prípadne čosi doplniť. Napríklad pasívne riadený indexový fond podnikových dlhopisov, alebo zdvihnúť podiel tzv. value indexových fondov, keďže výskum ukazuje, že zdrojom výnosov na akciovom trhu sú aj tzv. ‘value‘ akcie (akcie s nízkymi ukazovateľmi P/B, P/E atď.) a akcie s nízkou trhovou hodnotou (tzv. small caps).

Samozrejme, že sa dajú dosiahnuť aj vyššie výnosy, no vždy je treba brať do úvahy aj riziko, s ktorým sa to deje. Aktívnym investovaním nedosiahnete vyššie zhodnotenie pri porovnateľnej miere rizika. Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním tvoria vo väčšine prípadov práve vyššie poplatky, ktoré správcom aktívne spravovaných fondov treba platiť.

Investovanie nie je žiadna neurochirurgia

No naozaj nepotrebujete investičného poradcu? Som presvedčený a výskum ukazuje, že väčšina ľudí nepotrebuje profesionálnych poradcov. Ako som spomínal vyššie, všetko, čo treba, je niekoľko jednoduchých finančných produktov (indexových fondov), silu nepodľahnúť lákaniu brokerov, či bánk, odhodlanie držať sa jednoduchej investičnej stratégie, dostatočný časový horizont a odhodlanie držať náklady na minime.

Je to až zarážajúco jednoduché, no stačí, ak sa nebudete snažiť časovať trh, či inak aktívne obchodovať. Poplatky spojené s investovaním, dane, vaša psychika a náhodný charakter trhov vás pripravia o výnosy. Všimnite si aké nízke poplatky majú indexové fondy. Príkladom pre všetky fondy (aj ostatné pasívne fondy) môže byť spoločnosť Vanguard, ktorá je lídrom pasívneho investovania a snaží sa dlhodobo o najnižšie poplatky. Jej akciový fond v ‘lenivom’ európskom portfóliu si od vás zoberie ročne len 0,07%. Netreba ani pripomínať, že neplatíte žiadne vstupné ani výstupné poplatky (jedine transakčné náklady brokerovi za nákup, či predaj; čím lacnejšieho brokera si vyberiete, tým lepšie pre vás). Je to dané hlavne tým, že Vanguard je nezisková správcovská spoločnosť. Vyberá len také poplatky, aby pokryla svoje náklady. Pozrite sa teraz, koľko platíte slovenským, či zahraničným správcovským spoločnostiam za akciové fondy a čo za svoje poplatky dostávate.

Diverzifikujte! Väčšina investorov má poddiverzifikované portfólia. Držia fondy zamerané len na jeden, či dva regióny, či štáty, alebo len na niekoľko sektorov. V horšom prípade ich akciová časť pozostáva z niekoľkých jednotlivých akcií. V mojom príkladovom portfóliu len samotný fond Vanguard Total Market ETF drží 95% trhovej kapitalizácie amerického akciového trhu (čiže 95% hodnoty tohto trhu). Je to viac ako 3300 akcií len v jednom fonde!

Sporte aspoň 10% ročne zo svojho príjimu a nechajte pracovať pre vás silu zloženého úročenia. S počiatočným vkladom napríklad 5000 EUR, pravidelnými mesačnými vkladmi vo výške 100 EUR a predpokladaným ročným zhodnotením 7% p.a. by ste po 20 rokoch sporenia dosiahli sumu 74 700 EUR. Vaše pôvodné peniaze by boli 29 000 EUR. Zvyšok, čiže 50 700 EUR, je výsledkom zloženého úročenia.

Snažte sa, aby vaše investovanie bolo čo najjednoduchšie. Vyhýbajte sa zložitým produktom, analyzovaniu trhových, či ekonomických predikcií. Sú to stratené peniaze a čas, ktorý môžete využiť efektívnejšie. Napríklad pre vašu rodinu, vaše záľuby, či ďalšie vzdelávanie, prípadne na prípravu vlastného podnikania. Ak sa prestanete venovať špekulovaniu, kam sa trh vydá, aký bude budúcoročný rast HDP atď., získate množstvo času. Pochybujem, že bohatí ľudia trávia svoj čas čítaním rôznych predikcií, odporúčaní brokerov, štúdiom technickej analýzy, opčných stratégií a podobne. Legendárny americký investor Peter Lynch zvykol hovoriť: “Ak strávite do roka viac ako 13 minút analyzovaním trhov, či obavami o ich ďalší vývoj, premárnili ste 10 minút.”

Záver

Tak ako v reálnom živote platí, že jediné tajomstvo k úspechu je, že žiadne tajomstvo nie je, tak aj vo svete investovania neexistuje žiadny svätý grál, alebo stratégia, ktorá by vám priniesla hviezdne výsledky zadarmo, bez podstúpenia úmerne vysokého rizika. Keby to tak bolo, keby takýto svätý grál investovania existoval, alebo keby ho rôzni brokeri , bankári, fondoví manažéri, či poradcovia poznali, som presvedčený, že tlačené Hospodárske noviny by boli oveľa tenšie a na Finwebe by bolo o poznanie menej článkov o investovaní, akciách, alebo opčných stratégiach zo strany spomínaných ľudí, či inštitúcií. Keby totiž tento svätý grál mali a hlavne keby existoval, nemrhali by časom a neprispievali by denno-denne analýzami, predikciami trhového a ekonomického vývoja. Venovali by sa zarábaniu pomocou ich zázračnej stratégie, tak ako by to robil každý z nás. Ak by takáto stratégia existovala, v rebríčku najbohatších ľudí časopisu Forbes by sme mali vidieť ich mená hneď vedľa Warrena Buffeta a Georga Sorosa. No aj títo páni sa dajú len veľmi ťažko označiť za investorov, ktorí by z pokoja svojho domova obchodovali akcie, používali technickú analýzu, špekulovali nad opčnými stratégiami atď. Je vlastne argumentom proti aktívnemu investovaniu, že medzi najbohatšími ľuďmi sveta je tak málo burzových špekulantov.

V čase písania tohto článku som mal a aj budem mať vo svojom portfóliu niekoľko z ETF fondov spomínaných v článku. Tento článok bol písaný pre Finweb Hospodárskych novín.

Súvisiace články :

1. Does Gold Belong in My Portfolio? (Patrí zlato do portfólia?)
2. Nové ETF od spoločnosti Vanguard (New ETFs from Vanguard)
3. Ako sa chrániť pred padajúcim dolárom

1. Prečo by táto informácia nemala byť zapracovaná do aktuálnej ceny?
2. Je to tzv. inside informácia, alebo informácia dostupná všetkým investorom, či obchodníkom?
3. Je nejaký dôvod domnievať sa, že aktuálne ceny nie sú najlepším odhadom skutočnej ceny?

Myslím, že drvivá väčšina informácií, na základe ktorých aktívni investori, alebo traderi obchodujú, sú verejne známe informácie (ako napr. odhad budúcich ziskov, tržieb, plánované odstúpenie riaditeľa tej-ktorej spoločnosti, minulé ceny pri technicek analýze atď.), ktoré sú tým pádom už zakomponované do ceny investičných nástrojov, napr. akcií. Preto ani nie je dôvod domnievať sa, že aktuálne ceny nie sú najlepším odhadom skutočnej hodnoty.

Ak teda kupujete napr. nejakú akciu za účelom špekulácie na základe nejakej informácie, ako si môžete byť  istí, že človek, ktorý vám ju predáva nemá lepšie informácie ako vy. Ak predáva on, prečo by ste mali vy kupovať? Ak je na druhej strane skúsený investor, alebo portfóliový manažér, ste si istí, že máte lepšie informácie ako títo dobre školení ľudia s dlhoročnou praxou?

Via IFA Blog.

Súvisiace články :

1. The Price is Right!
2. Technical Trading Thoroughly Tested on Emerging Currencies (Testovanie technickej analýzy na menových pároch rozvíjajúcich sa krajín)
3. Mýty o nadpriemerných výnosoch (Myths about Alpha)

Mnoho analytikov a ekonómov po vypuknutí súčasnej krízy však tvrdí, že teória efektívnych trhov je mŕtva, neplatí, a že aktívne investovanie je rozumné.

Portál Investors Chronicle zverejnil článok, ktorý odpovedá na tri najčastejšie kritiky teórie efektívnych trhov.

1. TET nevyžaduje, aby investori boli racionálni. Existencia tzv. bublín nie je dôkazom proti TET, keďže tá netvrdí, že trhová cena musí byť vždy rovná skutočnej hodnote aktíva. Prekážky na trhu, ako napr. nemožnosť predávať na krátko, môžu mať za následok prestrelené ceny, ktoré rastú a rastú. Lord Keynes tvrdil, že trhy môžu zostať iracionálne dlhšie, ako my môžeme ostať solventní.
2. TET tvrdí, že výnosy sú odmenou za podstúpenie rizika. Je ale dôležité povedať si, čo presne riziko je. Riziko nie je, ako si mnohí myslia, len volatilita. Ďalšími rizikovými faktormi sú riziko krachu protistrany, riziko nízkej likvidity, či tzv. fat tails (laicky povedané ide o riziko udalostí, ktoré sa nestávajú často, no ak sa raz stanú tak majú obrovské následky), ktoré je vyjadrené vyššími štatistickými momentmi – kurtózou, alebo skewness.
3. Z TET vyplýva, že zarobiť aktívnym investovaním (napr. technickou, či fundamentálnou analýzou) inak ako vplyvom náhody nie je nemožné. Proste peniaze neležia voľne pohodené len tak na ulici, alebo na stole. Veľmi málo ľudí zbohatlo porážaním trhu (dosahovaním nadpriemerných výnosov bez podstupovania rizika). Väčšina ľudí kritizujúcich TET pracuje, aby sa uživila, alebo zbohatli na poplatkoch, ktoré pýtajú od invetorov za svoje finančné ‘poradenstvo’.

English summary: The Efficient Market Hypothesis (EMH) is the basis for the passive investing. This theory posits in a nutshell that the market price is the best unbiased estimator of the true value of an asset due to the fact that that the market price reflects all available information (past as well as current). As a result, it is not possible to beat the market (without taking higher risk) unless you are lucky. However, since the outbreak of the current crisis many analysts and economists have been telling the investors that the EMH is dead, is not valid anymore and that active investing is the way to make money.

The magazine Investors Chronicle published a good article that reacts to the three most common criticisms of EMH.

1. EMH does not require that the investors are rational. The existence of the so called bubbles is not an argument against the EMH. EMH does not posit that the market price should always be equal to the true value of an asset. Obstalces in the markets, e.g. the impossibility to short sell, can be the cause for overpriced securities that keep rising. Lord Keynes used to say that markets can remain irational longer than we can remain solvent.
2. EMH says that the returns are reward for risk taking. However, it is very important to define what exactly risk is. The risk is not just the volatility, or standard deviation. Further risk factors are the counterparty risk, liquidity risk, fat tails risk (these are events that occur very rarely but when they occur the consequences are massive – e.g. bankruptcy of USA, Lehman Brothers etc.) that can be represented by higher statistical moments like kurtosis or skewness.
3. It follows from the EMH that it is impossible to beat the market by active investing (e.g. technical analysis or fundamental analysis) unless you are lucky. There is no free lunch or money left on the table. There are very few people that got rich by beating the market (by achieving above market returns without taking risks). Most of the people that criticize the EMH work for living or got rich by collecting fees for their financial ‘advisory’.

Súvisiace články :

1. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)
2. Efficient Markets in Crisis
3. The Price Is Right?

Bhatia skúmal 57 indických aktívne spravovaných fondov (len toľko ich malo aspoň 6-ročnú históriu) investujúcich do indických blue chipov v rozmedzí rokov 2003 až 2009. Ich výkonnosť porovnával s pasívne spravovaným fondom, ktorý replikuje index S&P CNX Nifty. V prvých troch rokoch boli na tom aktívne spravované fondy lepšie, no na záver, ku koncu roka 2009 takmer 60% aktívne spravovaných fondov dopadlo horšie ako pasívny fond. Tento trend má pokračovať, keďže na indickom trhu bude stále viac investorov, ktorí si budú navzájom konkurovať a robiť tak trh stále viac efektívnym.

V druhej časti štúdie skúmal Bhatia, či sa na základe minulej dobrej výkonnosti dá predpovedať budúca výkonnosť a vybrať tak fond s nadpriemernými výnosmi. Skúmal výkonnosť 111 akciových fondov investujúcich do indických blue chipov v rokoch 2007 až 2009. Ak totiž má niekto schopnosť poraziť trh a nejde pri tom o náhodu, bude medzi najlepšími fondami aj v nasledujúcom roku, aj v tom ďalšom a v ďalšom atď. Výsledky však ukázali, že z fondov, ktoré boli v prvom roku medzi najlepšími 25%mi, bolo v druhom roku v tejto top skupine len niečo menej ako 5% fondov. V treťom troku to bolo menej ako jedno percento. Tieto výsledky sú ešte horšie ako vyplýva z teórie pravdepodobnosti, čiže horšie ako keby boli výnosy fondov náhodné. Keby bol totiž nadpriemerný výsledok fondu len vecou náhody a nie talentu manažéra, aj v treťom roku by medzi top 25% bolo 1,56% fondov z top skupiny prvého roku. 

Ukazuje sa teda, že indický akciový trh, aj keď patrí k rozvíjajúcim sa trhom, je stále viac efektívnejší. Dosahovať na ňom výnosy vyššie ako je priemerný výnos trhu je dlhodobo nemožné. Jedine vplyvom náhody. Spoliehať sa teda na technickú, či fundamentálnu analýzu pri obchodovaní indických akcií v situácii, keď ani miestni indickí investiční manažéri tento trh nevedia poraziť, je nerozumné rozhodnutie.

English summary (taken from the original article): The fact that index funds outperform the majority of actively managed mutual funds has been widely accepted in many areas of the market. As you move away from the most efficient markets, however, active proponents get bolder. The less liquid and less efficient the market, they say, the more opportunity there is to outperform. These arguments are echoed within the Indian media and the Indian investment management industry. Proponents of active fund management in India variously claim that Indian markets are inefficient; that Indian fund managers are privy to information not available to the rest of the market etc.

Hemen Bhatia analyzed therefore in the summer edition of the Journal of Indexes the performance of actively managed equity mutual funds in India. The study considers 57 funds (only 57 funds have been in existence for more than 6 years) over the period 2003 to 2009. Bhatia compared their performance with the performance of passively managed ETF mimicking the large cap S&P CNX Nifty Index. As of December 2009, 57 to 60 percent—or 32 to 35—of the funds have underperformed the Nifty BeES. While active management had a strong run for the three-year periods ending between December 2006 and February 2008, more recently, those funds have trailed. We believe that this trend is here to stay. The argument for indexing in an efficient market is inviolable, and there is a strong argument to be made that the Indian market is rapidly evolving.
In the second part of the study Bhatia analyzed the predictability of alpha on the grounds of past performance. He studied 111 large cap funds over the period 2007 to 2009. If fund management is a skill that can be repeated, then most of the top-quartile fund managers should be in the top quartile the next year and the year after that. But if it is a random event, then the law of probability should apply. In a random scenario, only 6.25 percent of total funds should repeat top-quartile performance a year later, and 1.56 percent of the original sample should remain in the top quartile three times in a row. The actual results prove that amongst the large-cap group, less than 5 percent—or five individual funds—managed to repeat their top-quartile performance over two years, and less than 1 percent—essentially one fund—repeated for all three years.

As a result, it is more and more evident that the Indian market is becoming efficient. Beating the market continually for a long period of time is not possible except when you are lucky. Relying on technical or fundamental analysis when investing in the Indian stock market is a fool’s game. After all, if domestic managers with firsthand knowledge of a market as complex as India are unable to add value, what chance do Western managers have of doing better? It’s a gamble you’ll lose, whether you’re betting in New York, London or Delhi.

Súvisiace články :

1. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)
2. Grécke mýty a tragédia eura (Greek Myths and the Euro Tragedy)
3. The index funds gospel according to Dr Burton Malkiel (Posolstvo indexových fondov podľa Dr. Malkiela)

Začiatkom tohto roka by ešte každý považoval investíciu do dlhopisov spoločnosti BP za konzervatívnu investíciu. Cena ropy sa stabilizovala, ropné spoločnosti mali dostatok hotovosti na účtoch, ratingové agentúry hodnotili BP najvyššími známkami. Dlhopisy so splatnostťou o 4 roky, čiže v roku 2014 dosahovali výnosy cca 3%. Nikoho by v tom čase nenapadlo uvažovať o tom, či tu BP o 4 roky ešte bude.

No sivá je teória a zelený je strom života. Investori, ktorí si začiatkom roka dlhopisy BP kúpili ako konzervatívnu investíciu, sú v strate 15% a v strachu, či vôbec svoje peniaze ešte niekedy uvidia. Rating agentúry Fitch klesol na BBB, čo je už takmer špekulatívne pásmo.

Samozrejme nik nemohol predpovať, že dojde k takej ropnej katastrofe ako došlo pri pobreží Floridy. A práve preto je potrebné, aby si investori uvedomili dôležitosť diverzifikácie a zbytočnosť špekulovania na pohyb cenných papierov. Akokoľvek excelentná spoločnosť sa môže vplyvom neočakávaných udalostí prepadnúť a investorom, ktorí na ňu vsadili väčšinu majetku, ostanú len oči pre plač. Na takéto udalosti sa však dá pripraviť široko diverzifikovaným portfóliom obsahujúcim, čo najviac akcií, či dlhopisov spoločností po celej Zemi. Takúto diverzifikáciu možno dosiahnuť za veľmi nízke poplatky pomocou indexových fondov, ktoré na rozdiel od aktívne spravovaných podielových fondov investujú do väčšieho množstva cenných papierov a sú tak lepšie diverzifikované.

English summary: The recent occurences with regards to British Petroleum (BP) have been a lesson for investors, too. The message that everybody should bear in mind is that diversification matters. To put all your eggs into one basket (all your investments into several few or just one company) is the best way to the investor’s hell and to many for example personal problems.

By most measures, BP bonds could have been considered a conservative investment in early 2010. All three rating agencies had the bonds rated within one or two notches of AAA. The oil companies were cash rich, the price of a barrel had stabilized, and stock prices were holding up. The BP bond maturing in 2014 was yielding more than 3%. No body would argue whether BP will survive 2014 or not.

However, life is full of surprises. Investors that considered BP bonds conservative investment are now sitting with losses close to 15% with the possibility of losing all their investment. Fitch lowered their rating of BP to BBB.

Of course, no body could have predicted what happened several weeks ago near Florida. And that’s why investors have to diversify and to stop speculating on asset prices. However good a company may be it can plummet from one day to another due to unforseeable circumstances. Investors can prepare for it by diversifying their portfolios broadly. They should invest into as many stocks and bonds as possible. Such diversification is possible with index funds at very low costs. Usually, these funds spread the investors’ money across more stocks or bonds than actively managed mutual funds and are thus better diversified.

Soruce: Morningstar.com.

Súvisiace články :

1. Why Investors Are Flocking to Index Funds
2. Prečo sú investori ochotní platiť hedge fondom 2/20? (Why are investors paying 2&20 for equity-like returns?)
3. Partial Indexing Works For Wall Street, Not Investors

Hedgeové fondy sa tento výsledok snažia dosiahnuť využívaním derivátov, predajmi na krátko a pod. Za tieto služby účtujú svojim klientom/investorom obyčajne 2% za správu ročne a 20% zo zisku. Ich výkonnosť je však už dlhšie terčom kritiky. Dosahujú totiž akciové výnosy s porovnateľným rizikom za neporovnateľne vyššie poplatky. Investori do hedgeových fodnov tak prispievajú ich manažérom na nablýskané muscle cars, či vily pri mori, pričom podstupujú neúmerné riziko. Bloger Humble Student of the Markets zdiela môj názor a tiež sa čuduje, prečo sú ľudia ochotní platiť vysoké poplatky za mizerné výsledky.

English summary: Hedge funds promise to investors higher or at least equity-like returns with lower risk in comparison to returns of the common mutual funds. They are active investors in their purest form. In their opinion, the markets are not efficient; there are anomalies on the markets which they can exploit; or they claim that they are able to call the market top or bottom.

Hedge funds use derivatives, short selling etc to achieve their goals. They often charge their clients 2% annually for managing the funds plus 20% success fee (20% out of the achieved profit). However, their performance has been a target of criticism for the last couple of years. Reason being that they achieve only equity-like returns with comparable risk at much higher cost for their clients. Hedge fund investors are thus contributing to hedge fund managers’ new muscle cars or their mansions on the see shore. The blogger Humble Student of the Markets shares my views when it comes to the hedge funds and wonders why are people willing to pay exorbitant fees for mediocre returns.

Súvisiace články :

1. Hedge fondy v portfóliu? (Examination of the use of Hedge Funds in Portfolios)
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Hedge Fund Attrition, Survivorship Bias, and Performance