Na obrázku vyššie je vidieť koreláciu indexu HFRI, ktorý kopíruje výkonnosť množstva hedgeových fondov, s americkým akciovým indexom S&P 500. Za sledovaných 15 rokov korelácia postupne narastala až na súčasných okolo 90%. Investícia do hedgeových fondov teda ponúka len veľmi minimálnu pomoc pri diverzifikácii portfólia.

Na ďalšom obrázku vidieť vývoj priemernej alfy indexu HFRI po zohľadnení bežných rizikových faktorov (trhové riziko,veľkosť spoločností atď.). Znova bije do očí zmenšovanie alfy v čase. Čím ďalej, tým je menšia až záporná. Opakovanie je matkou múdrosti – indexové fondy s tými najjednoduchšími stratégiami a minimálnymi poplatkami sú lepšou investíciou pre kohokoľvek z nás ako drahé hedgeové fondy, ktoré majú k dispozícii stratégie od výmyslu sveta a manažérov z najprestížnejších univerzít.

Zdroj: blogs.wsj.com/marketbeat/2011/11/21/hedge-funds-kiss-their-alpha-goodbye/

Foto: benzinga.com.

Súvisiace články :

1. Investovať do hedgeových fondov?
2. Hedge fondy v portfóliu? (Examination of the use of Hedge Funds in Portfolios)
3. Prečo sú investori ochotní platiť hedge fondom 2/20? (Why are investors paying 2&20 for equity-like returns?)

Podnetom pre vznik tohto fondu bola Bogleova diplomová práca z 1951 na Princeton University, v ktorej skúmal výkonnosť aktívne spravovaných fondov v USA a článok nositeľa Nobelovej ceny Paula Samuelsona “Challenge to Judgement” v Journal of Portfolio Management z 1974.

Spočiatku to vyzeralo veľmi nelichotivo – z pôvodne očakávaných 150 miliónov USD sa podarilo na úvod predať podielové listy len v hodnote niečo vyše 11 miliónov. O vyše 90% menej ako sa čakalo. Dnes je to najväčší akciový podielový fond na svete spravujúci okolo 200 miliárd USD. Jeho správcovský poplatok je 0,17% p.a., vstupný poplatok je nulový, výstupný samozrejme tiež. Ak by ste si tento fond kúpili v podobe ETF (fond obchodovaný na burze), správcovský poplatok by bol len 0,06% p.a! V porovnaní s bežnými ročnými poplatkami akciových fondov je to ako z ríše fantázie.

Práve vysoké poplatky aktívne spravovaných fondov boli podnetom pre Johna Bogla na uvažovanie nad tým, či aktívne fondy dokážu trh poraziť, či sú takto vynaložené peniaze investorov odmenou za nadmerné výnosy, alebo ide o predraženú podpriemernú službu, prípadne podvod.

Paul Samuelson sa v novembri 2005 takto vyjadril na Bogleovu adresu: “Tento Bogleov vynález (indexový fond) radím medzi vynálezy ako koleso, abeceda, Gutenbergova tlač, víno, či syr; podielový fond, ktorý nikdy Bogla nespravil bohatým, no zdvihol dlhodobé výnosy investorov. Niečo nové pod slnkom.”

Tu si môžete prečítať článok od Johna Boglea k jeho výročiu.

Foto: harrywalker.com.

Súvisiace články :

1. Prezident Obama používa indexové fondy
2. Indexové fondy lákajú investorov
3. Kde nakupovať indexové fondy?

Keď sa na minulú dekádu dívate z hľadiska jedného indexu, čiže inými slovami z hľadiska jedného akciového trhu, mohli by ste mať pravdu. Americký index S&P v rokoch 2000-2010 vyniesol len 1,4% p.a. vrátane reinvestovaných dividend. No zrejme nik na svete, kto sa chce považovať za dobrého finančného poradcu by neodporúčal investovať len do jedného trhu. Pri investovaní je dôležitá diverzifikácia a rozloženie aktív, čiže treba pokryť čo možno najviac regiónov, trhov, cenných papierov. Nie časovanie trhu, alebo vyberanie jednotlivých titulov vám prinesie výnos. To je rozprávka. Nič také nefunguje, pokial nie ste CEO podniku obchodovaného na burze, prípadne prorok.

Carl Richards vo svojom blogu v The New York Times veľmi jednoducho ukázal, že tvrdenie o stratenej dekáde je mýtus, pokiaľ je vaše portfólio dostatočne diverzikované. Zostavil portfólio pozostávajúce na 100% z akciových investícií, no neobmedzil sa len na Spojené štáty. Jeho pokusné portfólio obsahovalo takpovediac celý svet v piatich indexových fondoch. Počas 10 rokov ho nechal bez akéhokoľvek zásahu pracovať (žiadne časovanie trhu, rebalansovanie, odoberanie, či pridávanie nových tried aktív). Toto portfólio vynieslo za obdobie 2000-2010 8,35% ročne! Vôbec nie zlé, ak si uvedomíme, že v sledovanom období akciové trhy vyspelých krajín prešli dvoma výraznými medvedími trhmi.

Keďže mať všetok majetok len v dlhopisoch je samozrejme len pre silné nátury, Richards sa pozrel aj na výnos investície zloženej na 60% z vyššie spomínanej akciovej zložky a na 40% z amerických štátnych dlhopisov so splatnosťou okolo 5 rokov. Výnos tejto investície by za posledných 11 rokov (2000-2010) bol 7,83% p.a. s nižším rizikom – volatilitou.

Dôležité je teda nepodľahnúť vábeniu finančného priemyslu, ani panike v časoch, keď akcie padajú. Stach je totiž najhorší radca. Pre dobre diverzifikované portfólio s čo možno najnižšími nákladmi nemusí ani minulá dekáda znamenať katastrofu.

Foto: marketspacetrading.com.

Súvisiace články :

1. Nie je fond ako fond
2. Ako sa chrániť pred padajúcim dolárom

Napriek tomu, že je z hľadiska dostupnosti údajov ťažšie analyzovať úspešnosť investorov, či špekulantov ako jednotlivcov, existuje viacero štúdií, ktoré sa o to pokúsili. Pravda je však taká, že ani jednotlivci trh poraziť nedokážu. Po zarátaní poplatkov prerába drvivá väčšina. Okrem toho majú jednotlivci (rovnako ako manažéri podielových fondov) “nadanie” predávať predčasne cenné papiere, ktoré sú ziskové a držať donekonečna tie, ktoré prerábajú (viac tu). Zrátané a podčiarknuté, súčet strát individuálnych investorov často dosahuje niekoľko percent ročného HDP danej krajiny.

Nová štúdia

Vo februári tohto roka zverejnili Brad Barber z University of California at Davis, Terrance Odean z prestížnej univerzity v Berkley a ich dvaja čínski kolegovia výsledky pozoruhodného výskumu. Pozoruhodného preto, že ide pravdepodobne o najväčšie množstvo analyzovaných dát – autori skúmali výnosy day traderov¹ na taiwanskej akciovej burze v rokoch 1992 až 2006. Priemerne šlo ročne o 360 000 špekulantov! Odean, Barber a spol. mali k dispozícii kompletné údaje o každom obchode². Suma sumárum, analyzovali 3,7 miliardy transakcií v celkovej hodnota približne 10 biliónov USD (nejedná sa o zlý preklad číslovky!).

Day trading predstavuje na taiwanskej burze značnú časť objemu – v priemere 17% zobchodovaného objemu ide na vrub špekulantov. Z nich cca 95% predstavujú jednotlivci (nie veľké korporácie, ani podielové, či hedgeové fondy). Autori vo svojej štúdii analyzovali úspešnosť obchodov otvorených a uzavretých  rámci jedného dňa, ale aj výnos celého portfólia v prípade, že traderi držali otvorené pozície aj niekoľko dní.

Výsledky

Výsledky zodpovedajú nadpisu tohto článku. Z priemerne 360 000 day traderov každý rok prekoná trh niečo cez 10% po zarátaní nákladov. Z toho drvivá časť je dielom náhody. Keď totiž tisíce ľudí hádžu kockou, určite sa ich nájde niekoľko, ktorí 10 krát po sebe hodia šestku. Indíciou toho, že nejde o náhodu, ale o naučenú schopnosť by mohol byť fakt, že by dokázali hodiť šestku 10 krát po sebe aj v ďalšom pokuse.

Z 360 000 day traderov na taiwanskej burze sa to darilo približne 1000 jednotlivcom ročne. Barber, Odean a  spol. totiž zistili, že iba top 1000 obchodníkov v jednom roku dokázalo prekonať trh po zarátaní poplatkov aj v nasledujúcom roku. To je len 0,28% z celkového počtu traderov! Zvyšok trh neporazil, alebo porazil len v jednom roku. Škoda, že autori štúdie neskúmali výkonnosť aj v nasledujúcich rokoch (y+2, y+3). S veľkou pravdepodobnosťou by úspešných day traderov ostalo ešte menej.

Ako veľmi poráža top 1000 jednotlivcov taiwanský trh? Ich denná alfa³ predstavuje 0,02%. Pri 266 obchodných dňoch to predstavuje ročný nadvýnos oproti trhu vo výške 5,32% p.a. Pekný výsledok, no nejde o výnosy, ktoré by dosahovali aspoň 20% p.a., prípadne viac percent potrebné na to, aby človek mohol dať výpoveď a žiť z day tradingu.

Záver

Táto štúdia je len ďalším potvrdením faktu, že trading a teda špekulácie na finančných trhoch sú nebezpečenstvom pre vaše úspory. Presne ako v jednej zo svojich predchádzajúcich štúdií napísal Terrance Odean – “trading is hazardous to your wealth!“.

Porážať konzistentne trh nedokáže ani 1% investorov. Vyše 99% investorov trh dlhodobo neporazí, či dokonca skončí s negatívnymi výnosmi. Myslím si, že vo svetle týchto výsledkov je nanajvýš rozumné nesnažiť sa trh prekonať a uspokojiť sa s výnosmi, ktoré ponúka. Tie môžete dosiahnuť bez nejakej väčšej námahy napríklad prostredníctvom indexových fondov.

1. burzový špekulanti snažiaci sa zarábať na pohyboch cenných papierov v rámci jedného dňa; napr. kúpi akciu o 10:33 a predajú ju na obed toho istého dňa
2. smer obchodu – nákup, predaj; cena; množstvo; názov obchodovanej spoločnosti; čas á dátum obchodu; identita tradera atď.
3. nadpriemerný výnos ich celkového portfólia oproti trhu po očistení o podstúpené riziko a vzniknuté transakčné náklady

Súvisiace články :

1. Trading the calendar
2. Technical Trading Thoroughly Tested on Emerging Currencies (Testovanie technickej analýzy na menových pároch rozvíjajúcich sa krajín)

Len pre istotu a kvôli tomu, že opakovanie je matka múdrosti – pasívne, či indexové fondy sú také fondy, ktoré sa snažia kopírovať vývoj toho-ktorého indexu (trhu). Ich manažéri sa nesnažia vyberať cenné papiere, o ktorých si myslia, že sa nadmerne zhodnotia. Ani sa nezbavujú cenných papierov, ktoré by sa mali v najbližšej dobe výrazne prepadnúť. Je tomu tak preto, že trhy sa pohybujú náhodne a nik na svete nemá kryštálovú guľu (akúkoľvek investičnú stratégiu), ktorá by dokázala stabilne prekonávať indexy (trhy ako celok) pri nepomerne nižšom riziku. Inými slovami, portfólio, ktoré vám zloží opica, alebo náhodný generátor bude rovnako kvalitné ako portfólio zložené akýmkoľvek aktívnym investičným manažérom, či poradcom. Niektoré z množstva dôkazov nájdete medzi mojimi článkami, alebo v sekcii Štúdie.

Výhody indexových fondov

Pasívne (indexové) fondy preto ponúkajú viacero výhod oproti aktívne spravovaným fondom, s ktorými sa denno denne stretávate v ponuke bánk, obchodníkov s cennými papiermi, či rôznych finančných poradcov:

• minimálne poplatky – nie je potrebné platiť drahých investičných manažérov a ich nefungujúce investičné modely, či stratégie. Správcovské poplakty sú minimálne (napr. 0,15% p.a.), vstupné a výstupné poplatky neexistujú.
• eliminácia ľudského faktoru – chybám v investičnom rozhodovaní podliehajú bežní investori, ale aj skúsení investičný manažéri;
• prehľadnosť – v každom momente viete, do čoho váš fond investuje; pri aktívne spravovaných fondoch to nie je vôbec samozrejmé;
• nízke náklady – keďže sa vo fonde v priebehu roka aktívne neobchoduje, vznikajú len mimimálne poplatky za kúpu/predaj cenných papierov;
• diverzifikácia – indexové fondy obsahujú často stovky cenných papierov, čím sa znižuje investičné riziko. Aktívne spravované fondy investujú spravidla len do niekoľko desiatok cenných papierov.

Kde ich kúpiť?

Aktívne spravované fondy dostať bežne na pobočkách bánk, či cez rôznych finančných sprostredkovateľov – na Slovensku napríklad OVB, či Partners Group. Indexové fondy u nich dostanete len veľmi ťažko. Keďže v našom regióne môžeme využívať len indexové fondy v podobne ETF (fondy obchodované na burze), je nutné použiť služby obchodníka s cennými papiermi (OCP), ktorý vám umožní prístup na burzu.

V našom regióne pôsobí viacero OCP, no zďaleka nie všetkých by som odporúčal na pasívne invstovanie. Ja osobne používam brokerjet.cz Českej sporitelne, ktorý patrí do rakúskej skupiny Erste Bank, Patria Direct, ktorý patrí do skupiny KBC (tam patrí aj ČSOB) a US spoločnosť Firstrade kvôli indexovým fondom pokrývajúcim amerikcé trhy. Prí výbere OCP je treba zvažovať niekoľko kritérií:

• poplatky – čím nižšie, tým viac peňazí môže pracovať pre vás – pozor napr. na poplatky za neaktivitu, ktoré sú namierené proti pasívnym investorom
• história, dôveryhodnosť – je veľmi potrebné vyberať si OCP s dlhšou históriou, prípadne patriace do veľkej nadnárodnej skupiny
• prípadné minulé spory s klientmi, či regulátormi – čím menej, tým lepšie
• záruky – čo v prípade, ak OCP skrachuje? Je OCP nejako poistený?
• ostatné služby – napr. automatické reinvestovanie dividend, prehľadná obchodná platforma…
• bezpečnosť obchodnej platformy – samozrejmosťou je dnes už aspoň trojvrstvová ochrana (login, heslo a napr. SMS) a tiež šifrovanie (protokol https)

Brokerjet.cz, Patria Direct, aj Firstrade podľa môjho názoru tieto predpoklady spĺňajú. Netvrdím, že neexistujú aj lepší brokeri (OCP), no ja som zatiaľ veľmi spokojní aj s ich službami. Všetci traja umožňujú relatívne jednoduché otvorenie obchodného účtu cez internet bez zbytočných zdržaní.

Čo sa týka poplatkov, vo Firstrade zaplatíte 6,95 USD bez ohľadu na veľkosť obchodu. Či nakúpite indexové fondy za 1000 USD, alebo 1 000 000 USD, stále to bude 6,95 USD za nákup, prípadne predaj. Tento broker tiež umožňuje bezplatné reinvestovanie dividend, čo je veľmi dôležité, keďže dividendové príjimy tvoria historicky veľkú časť celkového zhodnotenia akciových investícií (viď obrázok nižšie). Niektoré indexové ETF môžete dokonca kúpiť bez poplatku. Ďalšou výhodou je, že neplatíte nič za vedenie účtu a vrátia vám aj poplatky za medzinárodný prevod peňazí, ktoré ste zaplatili vašej banke.¹

Dividendový výnos indexu S&P 500

Ak by ste chceli nakupovať európske akciové indexové ETF napr. cez brojerjet.cz, zaplatíte za investíciu do 5000 EUR poplatok 10,95 EUR a pri investícii nad 5000 EUR vám stiahnu za obchod 0,1% + 9,95 EUR. To je stále relatívne lacné, keď si to porvnáte s poplatkami našich bánk za obchodovanie, prípadne so vstupnými poplatkami do akciových aktívne spravovaných fondov. Detailný rozpis poplatkov brokerjet.cz nájdete tu. Takisto je aj tu vedenie účtu zadarmo a neexistujú poplatky za neaktivitu.

Čo však u miestnych OCP absentuje, je automatické reinvestovanie dividnend zdarma ako je to bežné v USA. Pri nižších investovaných sumách predstavujú dividendy relatívne malé sumy a poplatky brokerjetu, či Patria Direct by mohli pohltiť príliš veľkú časť dividendy, prípadne celú. Riešením je kúpa indexových ETF, ktoré dividendy nevyplácajú.

Záver

Okrem nákupu, prípadne predaja indexových fondov využívajú pasívni investori ostatné služby OCP len veľmi zriedka. Čo sa týka mňa, okrem kúpy a občasných predajov, ostatné služby nevyužívam (napr. aktuálne obchodné dáta, analýzy, odporúčania, obchodovanie derivátov, obchodovanie na páku…). Svoje portfólio kontrolujem len veľmi zriedkavo.

Pri pasívnom investovaní je totiž zbytočné tráviť denne, týždenne, či mesačne hodiny nad analýzami trhového vývoja a špekuláciami so svojim investíciami. Trhy sa totiž hýbu náhodne a lepšie informácie ako trh celkovo, či insider obchodníci mať ja, ani nikto z nás nebude. Tým pádom nám ostane fúra času na užitočnejšie aktivity, ako je predpovedanie ďalšieho vývoja finančných trhov. Pasívnym (indexovým) investovaním ušetríte tiež množstvo peňazí pre seba, či svoju rodinu, ktoré by inak skončili vo vreckách bankárov, či investičných manažérov so “zaručenými” informáciami o trhovom vývoji.

Dislaimer: Od žiadnej zo spomenutých spoločností v žiadnom prípade nedostávam provízie za otvorenie účtu, či ich propagáciu. Všetko napísané sú len moje osobné skúsenosti a odporúčania.

Foto:  zombio.com; multpl.com.

1. Upresnenie pridané 9.7.2011: Firstrade vracia momentálne 25 USD, ak si otvoríte účet s minimálne 10 000 USD.

Súvisiace články :

1. Indexové fondy lákajú investorov
2. Prezident Obama používa indexové fondy
3. Why Investors Are Flocking to Index Funds

Väčšinu financií má rodina uloženú v US dlhopisoch so splatnosťou maximálne do 10 rokov, z toho značná časť je uložená vo veľmi krátkych dlhopisoch so splatnosťou do 1 roka. To je veľmi vhodné v prípade zvyšovania úrokových mier. Dlhopisy s dlhými splatnosťami by totiž pri sprísňovaní menovej politiky prišli o väčšiu časť svojej hodnoty ako dlhopisy s kratšími splatnoťami.

Obamovci majú zrejme nízku schopnosť niesť akciové riziko, alebo vedia niečo, čo mi ostatní nevieme. Z celkového priznaného majetku uviedli, že v akciách majú  iba 200 000 až 450 000 USD. V akciovej časti portfólia stavili výlučne na pasívne riadený indexový fond spoločnosti Vanguard s názvom Vanguard 500 Index Fund. Ako z názvu vyplýva, tento fond kopíruje vývoj indexu S&P 500.

Jedná sa o najstarší indexový fond – založený v roku 1975, v ktorom je uložených približne 112 miliárd USD. Nejde pri tom o žiadny elitársky fond, ktorý by bol prístupný len top politikom a najbohatším ľuďom. Práve naopak, je voľne dostupný pre každého investora v USA.

Vstupné a výstupné poplatky tohto fondu sú samozrejme nulové. Obama vlastní podielové listy, za ktoré platí ročný správcovský poplatok vo výške 0,06% (pri investícii pod 10 000 USD by to bolo 0,17% p.a.). Porovnajte si to s fondami, ktoré ponúkajú správcovské spoločnosti na Slovensku. Rozdiel, určite uznáte, je ohromujúci.

Čo sa týka rozloženia Obamovho portfólia, z dostupných informácií sa mi nezdá príliš ideálne. Bolo by vhodné indexovými fondami pokryť aj iné akciové trhy, či segmenty, nie len veľké US spoločnosti (napr tzv. small caps, alebo európske akcie, či akcie rozvíjajúcich sa krajín). Vzhľadom na Obamov vek by bolo vhodnejšie uložiť ešte väčšiu časť portfólia do akcií.  Na druhej strane je chvályhodné a inšpirujúce to, že akcie, ktoré má, sú držané prostredníctvom indexového fondu, kde s jeho peniazmi nešpekulujú rôzni “odborníci”, ktorí si pýtajú neúmerné poplatky a trh aj tak dlhodobo neporazia.

Okrem toho majú Obamovci železnú rezervu v hodnote 250 000 až 400 000 USD na bežnom účte v banke JP Morgan Chase. Prezident s manželkou myslia samozrejme aj na budúcnosť svojich detí. Každá z ich dvoch dcér má uzavreté účelové sporenie určené na univerzitné vzdelanie v hodnote 100 000 až 250 000 USD. V roku 2010 tiež priznal príjimy za svoje knihy Dream from my Father (1 až 5 miliónov USD) a Audacity of Hope (100 000 až 1 000 000 USD).

Z môjho pohľadu ako zástancu pasívneho investovania som rád, že aj prezident Obama prestal dôverovať aktívnym správcom peňazí a prišiel na to, že finančné trhy sú naozaj efektívne, tzn. nové informácie zapracúvajú do cien akcií a iných cenných papierov bleskurýchlo. Inak povedané, na efektívnom trhu nie je možné profitovať z minulých informácií – napríklad z historických cien akcií, ktoré sa používajú pri technickej analýze, alebo finančných správ spoločností, ktoré sa používajú pri fundamentálnej analýze.

Via Yahoo Finance.

Foto: Passportmagazine.com.

Súvisiace články :

1. Indexové fondy lákajú investorov
2. Diamonds Aren’t an Investor’s Best Friend
3. Do Behavioral Funds Work? (Fungujú fondy využívajúce behaviorálnu ekonómiu?)

Brett Arends z The Wall Street Journal uvádza niekoľko bodov, ktoré si máme zobrať z tohto prípadu ako poučenie:

1. Počet hedgeových fondov, ktoré porazia diverzifikované portfólio zložené z indexových fondov je veľmi malý. Mnohé z tých fondov, ktoré porážajú trh, využívajú nelegálne tzv. insider informácie.
2. Výška poplatkov je dôležitá. Čím vyššie sú, tým menej pravdepodobné je, že investor dosiahne výnosy vyššie ako je výnos portfólia jednoduchých indexových fondov.
3. Buďte skeptickí voči každému, kto vám ponúka rozprávkovo vysoké zhodnotenie peňazí. Málo kto to dokáže a takmer nikto to nedokáže stabilne a dlhodobo. Pokúšať sa rýchlo zbohatnúť na finančných trhoch je najlepšía cesta do pekla. Samotný Warren Buffet dosahoval ročné zhodnotenie okolo 20%. Čo potom môžu očakávať tí ostatní?
4. Každý, kto investuje do akcií, by sa mal spýtať pred každým obchodom tieto otázky: Viem niečo, čo ostatní investori nevedia? Čo je mojou výhodou? Prečo si myslím, že aktuálna cena akcie je chybná?

Finančné trhy sú skutočne veľmi efektívne – veľké množstvo investorov striehne na nové informácie a potenciálne anomálie. Konkurencia je obrovská. Každú novú informáciu dokážu trhy spracovať v priebehu niekoľkých sekúnd, či milisekúnd.

Ak sa naozaj chcete pustiť do špekulácií s jednotlivými akciami, dobre si premyslite, či je pravdepodobné, že máte informácie (legálne), ktoré ostatní investori prehliadli. Na finančných trhoch totiž platí to, čo sa zvykne hovoriť v Las Vegas: Look around the poker table. If you can’t spot the sucker, it’s you.

Foto: topnews.in.

Súvisiace články :

1. Partial Indexing Works For Wall Street, Not Investors
2. Bogleheads