Pravidelné ročné poplatky spojené s aktívnym investovaním sa pohybujú niekde na úrovni 1-2% p.a. z objemu majetku v správe. Toto sa ale platí za správu majetku, čiže akoby za dosiahnuté zhodnotenie. Nie je to, alebo nemala by to byť odplata len za to, že fond pre investorov nakúpil cenné papiere.

Ak berieme za priemerné zhodnotenie 8% za rok, potom už poplatky za správu vo výške napr 1,5% p.a. vyzerajú úplne inak. Tvoria takmer 19% z dosiahnutého zhodnotenia. To už nie je zanedbateľná položka.

To však ešte nie je všetko. V dobe, keď existujú indexové fondy prinášajúce za ozaj minimálne poplatky (často pod 0,2% p.a.) trhové výnosy, by sa poplatky aktívne spravovaných investícií mali pomeriavať k nadvýnosu, ktorý dosiahnú nad trhový výnos indexového fondu.

Ale aký nadvýnos produkujú aktívne spravované investície? Celá táto stránka je zbierkou dôkazov, že ich nadvýnos je v lepšom prípade nula, v horšom záporný.

Ak teda porovnáte výšku poplatkov aktívnej správy (celkové poplatky za správu mínus poplatky primeraného indexového fondu) s nadvýnosom oproti trhu, zistíte, že poplatky aktívnej správy sa blížia k 100%, či dokonca k nekonečnu (ak je nadvýnos nula, či záporný)!

Poplatky hrajú teda naozaj veľkú rolu pri investovaní a zásadne ovplyvňujú investičné výnosy. Ak je to možné, najlepšie spravíte, ak sa aktívne spravovaným finančným produktom vyhnete na míle.

Zdroj: CFA Institute.

Foto: beginnersinvest.about.com.

Súvisiace články :

1. Minimálne poplatky = vyššie výnosy
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Burton Malkiel o aktívne spravovaných fondoch

Neeurové dlhopisy

Čo teda zistili vo Vanguarde? Oplatí sa pridať do portfólia dlhopisy vydané v iných menách, než akou platíme? Inými slovami, oplatí sa podstupovať menové riziko vzhľadom na výhody diverzifikácie, ktoré nám ponúkajú napr. americké, britské, či brazílske dlhopisy? Výsledok potvrdil predchádzajúce výskumy. A síce, menové riziko, ktoré eurový investor (čiže my) podstúpi, je príliš veľké. Preváži aj prípadné zisky/výhody plynúce z väčšej diverzifikácie.

Opak je však pravdou pri akciách. Vzhľadom na dlhší investičný horizont a vyššie očakávané výnosy je pri akciách obchodovaných v cudzích menách menové riziko primerané očakávanému zhodnoteniu, či výhodám plynúcim z väčšej diverzifikácie.

Znamená to, že by sme sa mali investovať len do eurových dlhopisov? Vôbec nie. Autori štúdie ukázali, že ak dokážeme odstrániť (hedgovať) menové riziko, je veľmi vhodné diverzifikovať do dlhopisov z celého sveta.

Ok, ale je toto prijateľná cesta pre bežného investora? Sotva. Našťastie je tu riešenie. Na trhu existuje už zopár pasívne spravovaných indexových ETF, ktoré investujú do dlhopisov mimo eurozóny a pri tom hedgujú menové riziko. Ide napr o tieto ETF:

• Global Sovereign Index ETF – správcovský poplatok 0,25% p.a. – investuje do dlhopisov USA, Japonska, Veľkej Británie…
• Emerging Markets Liquid Eurobond Index ETF – správcovský poplatok 0,55% p.a. – investuje do dlhopisov rozvíjajúcich sa krajín (Maďarsko, Rusko, Venezuela, Brazília, Filipíny atď.)
• IBOXX Global Inflation Linked TR Index ETF- správcovský poplatok 0,25% p.a. – investuje do inflačne chránených dlhopisov z celého sveta

V tejto súvislosti ešte jeden obrázok. Ukazuje, ako vplýva menové riziko a prípadne výnosy z menových pohybov na celkové riziko a celkové výnosy dlhopisov a akcií. Ako som spomínal, pri akciách sa hedgeovanie neoplatí, pri dlhopisoch už áno.

Brokeri a ich klienti

Druhý článok je z pera Jasona Zweiga, autora viacerých kníh a zástancu pasívneho investovania. Zweig v ňom ukazuje, ako boli v minulosti a dnes nazývaní brokermi ich klienti – investori. Určite to nikoho neprekvapí.

Je to aj reakcia na článok Grega Smitha, zamestnanca investičnej banky Goldman Sachs, v ktorom dal výpoveď svojmu zamestnávateľovi a poukázal na vnímanie klienta, ktoré určite nie je obmedzené len na prostredie Goldman Sachs. A síce, že klienti sú pre banky dojné kravy, platitelia nezmyselných poplatkov a kupujúci ešte nezmyselnejších investičných produktov. Česť výnimkám.

Súvisiace články :

1. Investovať do dlhopisov s dlhou dobou splatnosti?
2. Indexové fondy majú 35 rokov
3. Nové ETF od spoločnosti Vanguard (New ETFs from Vanguard)

Na obrázku vyššie je vidieť koreláciu indexu HFRI, ktorý kopíruje výkonnosť množstva hedgeových fondov, s americkým akciovým indexom S&P 500. Za sledovaných 15 rokov korelácia postupne narastala až na súčasných okolo 90%. Investícia do hedgeových fondov teda ponúka len veľmi minimálnu pomoc pri diverzifikácii portfólia.

Na ďalšom obrázku vidieť vývoj priemernej alfy indexu HFRI po zohľadnení bežných rizikových faktorov (trhové riziko,veľkosť spoločností atď.). Znova bije do očí zmenšovanie alfy v čase. Čím ďalej, tým je menšia až záporná. Opakovanie je matkou múdrosti – indexové fondy s tými najjednoduchšími stratégiami a minimálnymi poplatkami sú lepšou investíciou pre kohokoľvek z nás ako drahé hedgeové fondy, ktoré majú k dispozícii stratégie od výmyslu sveta a manažérov z najprestížnejších univerzít.

Zdroj: blogs.wsj.com/marketbeat/2011/11/21/hedge-funds-kiss-their-alpha-goodbye/

Foto: benzinga.com.

Súvisiace články :

1. Investovať do hedgeových fondov?
2. Prečo sú investori ochotní platiť hedge fondom 2/20? (Why are investors paying 2&20 for equity-like returns?)
3. Hedge fondy v portfóliu? (Examination of the use of Hedge Funds in Portfolios)

Podnetom pre vznik tohto fondu bola Bogleova diplomová práca z 1951 na Princeton University, v ktorej skúmal výkonnosť aktívne spravovaných fondov v USA a článok nositeľa Nobelovej ceny Paula Samuelsona “Challenge to Judgement” v Journal of Portfolio Management z 1974.

Spočiatku to vyzeralo veľmi nelichotivo – z pôvodne očakávaných 150 miliónov USD sa podarilo na úvod predať podielové listy len v hodnote niečo vyše 11 miliónov. O vyše 90% menej ako sa čakalo. Dnes je to najväčší akciový podielový fond na svete spravujúci okolo 200 miliárd USD. Jeho správcovský poplatok je 0,17% p.a., vstupný poplatok je nulový, výstupný samozrejme tiež. Ak by ste si tento fond kúpili v podobe ETF (fond obchodovaný na burze), správcovský poplatok by bol len 0,06% p.a! V porovnaní s bežnými ročnými poplatkami akciových fondov je to ako z ríše fantázie.

Práve vysoké poplatky aktívne spravovaných fondov boli podnetom pre Johna Bogla na uvažovanie nad tým, či aktívne fondy dokážu trh poraziť, či sú takto vynaložené peniaze investorov odmenou za nadmerné výnosy, alebo ide o predraženú podpriemernú službu, prípadne podvod.

Paul Samuelson sa v novembri 2005 takto vyjadril na Bogleovu adresu: “Tento Bogleov vynález (indexový fond) radím medzi vynálezy ako koleso, abeceda, Gutenbergova tlač, víno, či syr; podielový fond, ktorý nikdy Bogla nespravil bohatým, no zdvihol dlhodobé výnosy investorov. Niečo nové pod slnkom.”

Tu si môžete prečítať článok od Johna Boglea k jeho výročiu.

Foto: harrywalker.com.

Súvisiace články :

1. Prezident Obama používa indexové fondy
2. Indexové fondy lákajú investorov
3. Kde nakupovať indexové fondy?

Keď sa na minulú dekádu dívate z hľadiska jedného indexu, čiže inými slovami z hľadiska jedného akciového trhu, mohli by ste mať pravdu. Americký index S&P v rokoch 2000-2010 vyniesol len 1,4% p.a. vrátane reinvestovaných dividend. No zrejme nik na svete, kto sa chce považovať za dobrého finančného poradcu by neodporúčal investovať len do jedného trhu. Pri investovaní je dôležitá diverzifikácia a rozloženie aktív, čiže treba pokryť čo možno najviac regiónov, trhov, cenných papierov. Nie časovanie trhu, alebo vyberanie jednotlivých titulov vám prinesie výnos. To je rozprávka. Nič také nefunguje, pokial nie ste CEO podniku obchodovaného na burze, prípadne prorok.

Carl Richards vo svojom blogu v The New York Times veľmi jednoducho ukázal, že tvrdenie o stratenej dekáde je mýtus, pokiaľ je vaše portfólio dostatočne diverzikované. Zostavil portfólio pozostávajúce na 100% z akciových investícií, no neobmedzil sa len na Spojené štáty. Jeho pokusné portfólio obsahovalo takpovediac celý svet v piatich indexových fondoch. Počas 10 rokov ho nechal bez akéhokoľvek zásahu pracovať (žiadne časovanie trhu, rebalansovanie, odoberanie, či pridávanie nových tried aktív). Toto portfólio vynieslo za obdobie 2000-2010 8,35% ročne! Vôbec nie zlé, ak si uvedomíme, že v sledovanom období akciové trhy vyspelých krajín prešli dvoma výraznými medvedími trhmi.

Keďže mať všetok majetok len v akciách je samozrejme len pre silné nátury, Richards sa pozrel aj na výnos investície zloženej na 60% z vyššie spomínanej akciovej zložky a na 40% z amerických štátnych dlhopisov so splatnosťou okolo 5 rokov. Výnos tejto investície by za posledných 11 rokov (2000-2010) bol 7,83% p.a. s nižším rizikom – volatilitou.

Dôležité je teda nepodľahnúť vábeniu finančného priemyslu, ani panike v časoch, keď akcie padajú. Stach je totiž najhorší radca. Pre dobre diverzifikované portfólio s čo možno najnižšími nákladmi nemusí ani minulá dekáda znamenať katastrofu.

Foto: marketspacetrading.com.

Súvisiace články :

1. Nie je fond ako fond

Napriek tomu, že je z hľadiska dostupnosti údajov ťažšie analyzovať úspešnosť investorov, či špekulantov ako jednotlivcov, existuje viacero štúdií, ktoré sa o to pokúsili. Pravda je však taká, že ani jednotlivci trh poraziť nedokážu. Po zarátaní poplatkov prerába drvivá väčšina. Okrem toho majú jednotlivci (rovnako ako manažéri podielových fondov) “nadanie” predávať predčasne cenné papiere, ktoré sú ziskové a držať donekonečna tie, ktoré prerábajú (viac tu). Zrátané a podčiarknuté, súčet strát individuálnych investorov často dosahuje niekoľko percent ročného HDP danej krajiny.

Nová štúdia

Vo februári tohto roka zverejnili Brad Barber z University of California at Davis, Terrance Odean z prestížnej univerzity v Berkley a ich dvaja čínski kolegovia výsledky pozoruhodného výskumu. Pozoruhodného preto, že ide pravdepodobne o najväčšie množstvo analyzovaných dát – autori skúmali výnosy day traderov¹ na taiwanskej akciovej burze v rokoch 1992 až 2006. Priemerne šlo ročne o 360 000 špekulantov! Odean, Barber a spol. mali k dispozícii kompletné údaje o každom obchode². Suma sumárum, analyzovali 3,7 miliardy transakcií v celkovej hodnota približne 10 biliónov USD (nejedná sa o zlý preklad číslovky!).

Day trading predstavuje na taiwanskej burze značnú časť objemu – v priemere 17% zobchodovaného objemu ide na vrub špekulantov. Z nich cca 95% predstavujú jednotlivci (nie veľké korporácie, ani podielové, či hedgeové fondy). Autori vo svojej štúdii analyzovali úspešnosť obchodov otvorených a uzavretých  rámci jedného dňa, ale aj výnos celého portfólia v prípade, že traderi držali otvorené pozície aj niekoľko dní.

Výsledky

Výsledky zodpovedajú nadpisu tohto článku. Z priemerne 360 000 day traderov každý rok prekoná trh niečo cez 10% po zarátaní nákladov. Z toho drvivá časť je dielom náhody. Keď totiž tisíce ľudí hádžu kockou, určite sa ich nájde niekoľko, ktorí 10 krát po sebe hodia šestku. Indíciou toho, že nejde o náhodu, ale o naučenú schopnosť by mohol byť fakt, že by dokázali hodiť šestku 10 krát po sebe aj v ďalšom pokuse.

Z 360 000 day traderov na taiwanskej burze sa to darilo približne 1000 jednotlivcom ročne. Barber, Odean a  spol. totiž zistili, že iba top 1000 obchodníkov v jednom roku dokázalo prekonať trh po zarátaní poplatkov aj v nasledujúcom roku. To je len 0,28% z celkového počtu traderov! Zvyšok trh neporazil, alebo porazil len v jednom roku. Škoda, že autori štúdie neskúmali výkonnosť aj v nasledujúcich rokoch (y+2, y+3). S veľkou pravdepodobnosťou by úspešných day traderov ostalo ešte menej.

Ako veľmi poráža top 1000 jednotlivcov taiwanský trh? Ich denná alfa³ predstavuje 0,02%. Pri 266 obchodných dňoch to predstavuje ročný nadvýnos oproti trhu vo výške 5,32% p.a. Pekný výsledok, no nejde o výnosy, ktoré by dosahovali aspoň 20% p.a., prípadne viac percent potrebné na to, aby človek mohol dať výpoveď a žiť z day tradingu.

Záver

Táto štúdia je len ďalším potvrdením faktu, že trading a teda špekulácie na finančných trhoch sú nebezpečenstvom pre vaše úspory. Presne ako v jednej zo svojich predchádzajúcich štúdií napísal Terrance Odean – “trading is hazardous to your wealth!“.

Porážať konzistentne trh nedokáže ani 1% investorov. Vyše 99% investorov trh dlhodobo neporazí, či dokonca skončí s negatívnymi výnosmi. Myslím si, že vo svetle týchto výsledkov je nanajvýš rozumné nesnažiť sa trh prekonať a uspokojiť sa s výnosmi, ktoré ponúka. Tie môžete dosiahnuť bez nejakej väčšej námahy napríklad prostredníctvom indexových fondov.

1. burzový špekulanti snažiaci sa zarábať na pohyboch cenných papierov v rámci jedného dňa; napr. kúpi akciu o 10:33 a predajú ju na obed toho istého dňa
2. smer obchodu – nákup, predaj; cena; množstvo; názov obchodovanej spoločnosti; čas á dátum obchodu; identita tradera atď.
3. nadpriemerný výnos ich celkového portfólia oproti trhu po očistení o podstúpené riziko a vzniknuté transakčné náklady

Žiadne súvisiace články.

Len pre istotu a kvôli tomu, že opakovanie je matka múdrosti – pasívne, či indexové fondy sú také fondy, ktoré sa snažia kopírovať vývoj toho-ktorého indexu (trhu). Ich manažéri sa nesnažia vyberať cenné papiere, o ktorých si myslia, že sa nadmerne zhodnotia. Ani sa nezbavujú cenných papierov, ktoré by sa mali v najbližšej dobe výrazne prepadnúť. Je tomu tak preto, že trhy sa pohybujú náhodne a nik na svete nemá kryštálovú guľu (akúkoľvek investičnú stratégiu), ktorá by dokázala stabilne prekonávať indexy (trhy ako celok) pri nepomerne nižšom riziku. Inými slovami, portfólio, ktoré vám zloží opica, alebo náhodný generátor bude rovnako kvalitné ako portfólio zložené akýmkoľvek aktívnym investičným manažérom, či poradcom. Niektoré z množstva dôkazov nájdete medzi mojimi článkami, alebo v sekcii Štúdie.

Výhody indexových fondov

Pasívne (indexové) fondy preto ponúkajú viacero výhod oproti aktívne spravovaným fondom, s ktorými sa denno denne stretávate v ponuke bánk, obchodníkov s cennými papiermi, či rôznych finančných poradcov:

• minimálne poplatky – nie je potrebné platiť drahých investičných manažérov a ich nefungujúce investičné modely, či stratégie. Správcovské poplakty sú minimálne (napr. 0,15% p.a.), vstupné a výstupné poplatky neexistujú.
• eliminácia ľudského faktoru – chybám v investičnom rozhodovaní podliehajú bežní investori, ale aj skúsení investičný manažéri;
• prehľadnosť – v každom momente viete, do čoho váš fond investuje; pri aktívne spravovaných fondoch to nie je vôbec samozrejmé;
• nízke náklady – keďže sa vo fonde v priebehu roka aktívne neobchoduje, vznikajú len mimimálne poplatky za kúpu/predaj cenných papierov;
• diverzifikácia – indexové fondy obsahujú často stovky cenných papierov, čím sa znižuje investičné riziko. Aktívne spravované fondy investujú spravidla len do niekoľko desiatok cenných papierov.

Kde ich kúpiť?

Aktívne spravované fondy dostať bežne na pobočkách bánk, či cez rôznych finančných sprostredkovateľov – na Slovensku napríklad OVB, či Partners Group. Indexové fondy u nich dostanete len veľmi ťažko. Keďže v našom regióne môžeme využívať len indexové fondy v podobne ETF (fondy obchodované na burze), je nutné použiť služby obchodníka s cennými papiermi (OCP), ktorý vám umožní prístup na burzu.

V našom regióne pôsobí viacero OCP, no zďaleka nie všetkých by som odporúčal na pasívne invstovanie. Ja osobne používam brokerjet.cz Českej sporitelne, ktorý patrí do rakúskej skupiny Erste Bank, Patria Direct, ktorý patrí do skupiny KBC (tam patrí aj ČSOB) a US spoločnosť Firstrade kvôli indexovým fondom pokrývajúcim amerikcé trhy. Prí výbere OCP je treba zvažovať niekoľko kritérií:

• poplatky – čím nižšie, tým viac peňazí môže pracovať pre vás – pozor napr. na poplatky za neaktivitu, ktoré sú namierené proti pasívnym investorom
• história, dôveryhodnosť – je veľmi potrebné vyberať si OCP s dlhšou históriou, prípadne patriace do veľkej nadnárodnej skupiny
• prípadné minulé spory s klientmi, či regulátormi – čím menej, tým lepšie
• záruky – čo v prípade, ak OCP skrachuje? Je OCP nejako poistený?
• ostatné služby – napr. automatické reinvestovanie dividend, prehľadná obchodná platforma…
• bezpečnosť obchodnej platformy – samozrejmosťou je dnes už aspoň trojvrstvová ochrana (login, heslo a napr. SMS) a tiež šifrovanie (protokol https)

Brokerjet.cz, Patria Direct, aj Firstrade podľa môjho názoru tieto predpoklady spĺňajú. Netvrdím, že neexistujú aj lepší brokeri (OCP), no ja som zatiaľ veľmi spokojní aj s ich službami. Všetci traja umožňujú relatívne jednoduché otvorenie obchodného účtu cez internet bez zbytočných zdržaní.

Čo sa týka poplatkov, vo Firstrade zaplatíte 6,95 USD bez ohľadu na veľkosť obchodu. Či nakúpite indexové fondy za 1000 USD, alebo 1 000 000 USD, stále to bude 6,95 USD za nákup, prípadne predaj. Tento broker tiež umožňuje bezplatné reinvestovanie dividend, čo je veľmi dôležité, keďže dividendové príjimy tvoria historicky veľkú časť celkového zhodnotenia akciových investícií (viď obrázok nižšie). Niektoré indexové ETF môžete dokonca kúpiť bez poplatku. Ďalšou výhodou je, že neplatíte nič za vedenie účtu a vrátia vám aj poplatky za medzinárodný prevod peňazí, ktoré ste zaplatili vašej banke.¹

Dividendový výnos indexu S&P 500

Ak by ste chceli nakupovať európske akciové indexové ETF napr. cez brojerjet.cz, zaplatíte za investíciu do 5000 EUR poplatok 10,95 EUR a pri investícii nad 5000 EUR vám stiahnu za obchod 0,1% + 9,95 EUR. To je stále relatívne lacné, keď si to porvnáte s poplatkami našich bánk za obchodovanie, prípadne so vstupnými poplatkami do akciových aktívne spravovaných fondov. Detailný rozpis poplatkov brokerjet.cz nájdete tu. Takisto je aj tu vedenie účtu zadarmo a neexistujú poplatky za neaktivitu.

Čo však u miestnych OCP absentuje, je automatické reinvestovanie dividnend zdarma ako je to bežné v USA. Pri nižších investovaných sumách predstavujú dividendy relatívne malé sumy a poplatky brokerjetu, či Patria Direct by mohli pohltiť príliš veľkú časť dividendy, prípadne celú. Riešením je kúpa indexových ETF, ktoré dividendy nevyplácajú.

Záver

Okrem nákupu, prípadne predaja indexových fondov využívajú pasívni investori ostatné služby OCP len veľmi zriedka. Čo sa týka mňa, okrem kúpy a občasných predajov, ostatné služby nevyužívam (napr. aktuálne obchodné dáta, analýzy, odporúčania, obchodovanie derivátov, obchodovanie na páku…). Svoje portfólio kontrolujem len veľmi zriedkavo.

Pri pasívnom investovaní je totiž zbytočné tráviť denne, týždenne, či mesačne hodiny nad analýzami trhového vývoja a špekuláciami so svojim investíciami. Trhy sa totiž hýbu náhodne a lepšie informácie ako trh celkovo, či insider obchodníci mať ja, ani nikto z nás nebude. Tým pádom nám ostane fúra času na užitočnejšie aktivity, ako je predpovedanie ďalšieho vývoja finančných trhov. Pasívnym (indexovým) investovaním ušetríte tiež množstvo peňazí pre seba, či svoju rodinu, ktoré by inak skončili vo vreckách bankárov, či investičných manažérov so “zaručenými” informáciami o trhovom vývoji.

Dislaimer: Od žiadnej zo spomenutých spoločností v žiadnom prípade nedostávam provízie za otvorenie účtu, či ich propagáciu. Všetko napísané sú len moje osobné skúsenosti a odporúčania.

Foto:  zombio.com; multpl.com.

1. Upresnenie pridané 9.7.2011: Firstrade vracia momentálne 25 USD, ak si otvoríte účet s minimálne 10 000 USD.

Súvisiace články :

1. Indexové fondy lákajú investorov
2. Prezident Obama používa indexové fondy
3. Why Investors Are Flocking to Index Funds