Fondy, o ktorých Morningstar predpokladá, že budú v budúcom období patriť k najvýkonnejším, dostanú 5 hviezdičiek. Fondy, ktoré majú horšie výnosy ako podobné fondy a sú katastrofálne spravované, dostávajú jednu hviezdičku. Russel Kinnel z Morningstar je zodpovedný okrem iného za tento hodnotiaci systém a samotné hodnotenie fondov, ktoré má investorom pomôcť pri výbere tých naj fondov z niekoľko tisícov existujúcich. Spolu s kolegami zhodnotili v štúdii zverejnenej ich spoločnosťou predpovedacie schopnosti svojho hviezdičkového ratingu v porovnaní s ukazovateľom nákladovosti fondov, ktorý samotné fondy zverejňujú a je ľahko dostupný. Výška nákladov totiž už vo viacerých štúdiach ukázala schopnosť oddelit kvalitné fondy od menej kvalitných.

Vo tejto štúdii porovnávali 5 tried aktív (domáce akcie, zahraničné akcie, municipálne dlhopisy atď.) v 4 rôznych obdobiach: 2005-2010, 2006-2010, 2007-2010, 2008-2010. V každom z týchto období a pre každú triedu aktív porovnali výnosy 20% najlacnejších a najdrahších fondov s výnosmi fondov s jednou a piatimi hviezdičkami. Následne potom porovnali, či bol ich predpoklad správny, že fondy s najnižšími nákladmi budú mať v budúcnosti vyššie výnosy ako fondy s najvyššími nákladmi. Z ich analýzy sa dalo takisto vypočítať, či najlacnejšie fondy dosiahli v priemere vyššie zhodnotenie ako fondy s piatimi hviezdičkami a naopak, či fondy s najvyššími nákladmi mali nižšie výnosy ako fondy s jednou hviezdičkou. Tým by sa ukázalo, či sú náklady fondov lepším merítkom ich budúcej výkonnosti ako rating spoločnosti Morningstar.

Výsledky ukázali, že v každej triede aktív v každom skúmanom období 20% fondov s najnižšími nákladmi dosiahlo vyššie priemerné výnosy ako 20% s najvyššími nákladmi. Napríklad najlacnejšie americké fondy investujúce do domáceho akciové trhu mali priemerný výnos za obdobie 2005-2010 (do 10.3.2010) 3,35% p.a. Najdrahšie fondy dosiahli priemerný výnos 2,02% p.a. Lacnejšie fondy dosiahli teda o 1,33% p.a. vyššie zhodnotenie ako drahšie fondy. Pri fondoch investujúcich do zahraničných akcií bol tento rozdiel 1,21% p.a. v prospech lacnejších fondov. Pri hviezdičkovom ratingu sa ale vysktili obdobia, kedy priemerný výnos fondov s jednou hviezdičkou bol lepší ako výnos fondov s piatimi hviezdičkami. Ukazovateľ nákladovosti fondov je teda veľmi silným predikovateľom výkonnosti fondov.

Autori štúdie sledovali v ďalšom kroku, či 20% najlacnejších fondov dosiahne lepšie výsledky ako päťhviezdičkové fondy a 20% najdrahších fondov dosiahne horšie výsledky ako jednohviezdičkové fondy. Použili na to tzv. total return success ratio, ktoré je podľa nich lepším vyjadrením úspešnosti fondu ako samotná výkonnosť. Priznám sa, že interpretácia tohto ukazovateľa ostala pre mňa záhadou, a tak som použil starý dobrý ročný výnos. Zo štúdie vyplynulo, že pri tomto ukazovateli bola nákladovosť fondov lepším indikátorom ako rating spoločnosti Morningstar v 67,5% prípadov. Napríklad v už spomínanej skupine – americké fondy investujúce do domácich akcií v období 2005-2010 – dosiahlo 20% najlacnejších fondov priemerný výnos 3,35% p.a. Tie isté fondy s piatimi hviezdičkami dosiahli za to isté obdobie priemerný výnos 2,79% p.a.

Vyberať fondy s najnižšími nákladmi nemusí byť pre každého zjavné. Človek by si myslel, že čím viac zaplatí za správu, tým kvalitnejšieho manažéra fond má a tým viac jeho peniaze zarobia. Opak je pravdou. Čím nižšie náklady na správu fond vynaloží, čiže čím jednoduchšiu stratégiu využíva, tým lepšie pre investora. Pravda je taká, že low-costové riešenie je vo svete podielových fondov výhodnejšie ako predražení manažéri. Človek by si tiež mohol myslieť, že sú to iné ukazovatele, alebo zložité systémy, čo dokážu predikovať výnosy fondov. Nie je to tak. Stačí sa pozrieť na náklady fondu. Netreba na to zložité mechanizmy ako používa pri svojom ratingu napríklad spoločnosť Morningstar. Je to aj logické – čím menej peňazí necháte správcovi fondu, tým viac ostane vám, aby pre vás zarábalo. Na záver autor štúdie, Russel Kinnel, dodáva: “Investori by mali používať ukazovatele nákladovosti ako ich primárny test pri výbere fondov. Začnite tým, že sa zameriate na 20% až 40% najlacnejších fondov a budete na ceste k úspechu.” Ja osobne by som sa zameral na ultralacné pasívne riadené indexové fondy, ktoré zo svojej podstaty nemusia platiť drahých manažérov, netvrdia, že majú kryštáľovú guľu, len sa snažia nakúpiť čo najviac akcií či dlhopisov v danom trhu a tieto držať, kým z trhu nevypadnú. Viac sa o tejto forme investovania – tzv. pasívnom investovaní – dozviete v tomto článku.

Zdroj: Morningstar.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
3. Do akej miery sú výnosy fondov dielom náhody? (Just How Lucky Is Your Mutual Fund Manager?)

Tento trend je dlhodobý. Od roku 2005 zaznamenali každoročne akciové aktívne spravované fondy pokles v majetku. Dokopy ide o sumu 369 miliárd USD. Naproti tomu indexové, pasívne spravované akciové fondy (bez ETFiek) zaznamenali za ten istý čas prísun úspor vo výške 112 miliárd USD podľa spoločnosti Investment Company Institute, ktorá zastrešuje americké investičné spoločnosti.

V tomto roku (do konca júla) podľa údajov analytickej spoločnosti Lipper opustilo aktívne akciové fondy v USA 29,5 mld USD. Do pasívnych indexových fondov za ten istý čas pritieklo 28,8 mld USD. Samozrejme sú to malé čísla, keď zoberieme do úvahy prísun peňazí do dlhopisových fondov od začiatku tohto roku do konca júla – 180 mld USD. No ukazuje to istý presun v zmýšľaní investorov smerom k pasívne spravovaným indexovým fondom. Myslím, že stále viac a viac investorov si uvedomuje neschopnosť aktívnych manažérov porážať trh. Najmä vďaka vysokým poplatkom, ktoré si za svoje služby účtujú. Indexové fondy sú preto svojimi nízkymi poplatkami lepšou voľbou pre investorov.

 Zdroj: MarketWatch.

Súvisiace články :

1. Why Investors Are Flocking to Index Funds
2. Mýty o nadpriemerných výnosoch (Myths about Alpha)
3. Budíček pre investorov (Wakeup Call to Investors)

Vanguard zostal verný svojej cenovej politike a správcovské poplatky nových ETF budú držané na nutnom minime. Napríklad ETF, ktoré bude napodobňovať výnos najznámejšieho amerického indexu - S&P 500, bude mať ročný správcovský poplatok len 0,06%.

Pri pohľade na aktívne spravované podielové fondy ponúkané na Slovensku, kde je bežne poplatok aj 1,5%, nie je treba ďalší komentár. 33 000 EUR investovaných do aktívne spravovaného fondu vás bude ročne stáť minimálne 495 EUR (takmer 15 000 SKK). Za tú istu sumu v správe si spoločnosť Vanguard vypýta 19,8 EUR (takmer 600 SKK). Ročný rozdiel je vyše 14 000 SKK, alebo cca 475 EUR. Nie malá suma, keď sa vezme do úvahy kvalita aktívnych portfólio manažérov a fakt, že táto suma by každý rok mohla pracovať pre vás a nemusela by končiť na účtoch správcovskej spoločnosti alebo u drahých sprostredkovateľov.

English summary: Investing company Vanguard managing more than 1.3 trillion USD filed registration statements with the SEC (Securities and Exchange Commission) in the USA for several new ETFs. The new ETFs will be based on the indices provided by the companies S&P 500 and Russell.

Vanguard stays true to their fee policy and will keep the management fees for the new ETFs as low as possible. E.g. Vanguard S&P 500 ETF will have a fee of 0.06% p.a.

Compared to the active mutual funds offered for example in Slovakia where the common management fee often amounts to 1.5% p.a. no further comments are neccesary. 33 000 EUR in an active mutual fund will cost you approximately 495 EUR. At Vanguard, the same amount invested will cost you 19.8 EUR. The yearly difference is 475 EUR. Not a small sum when one takes into account the quality of active managers and the fact that this sum could year over year work for you through the compound inerest effect. It instead will end up in the pockets of the management company or the expensive intermediaries.

Source: The Indexuniverse.com.

Súvisiace články :

1. Kto vlastne zarába v ETF priemysle? (Who’s Actually Making Money In The ETF Industry?)
2. Do Free ETF Trades Have a Hidden Price Tag?
3. ETF Tracking Error Explodes in 2009

Všetci by si mali tento článok prečítať a mať na mysli všetky tie poplatky pri investovaní do aktívne spravovaných podielových fondov.

English summary (taken from this article): John Haslem from the University of Maryland published an article in the Journal of Investing in which he proposes a new Total Expense ratio for the mutual fund industry. This construct presents the reality of adviser/distributor payments to brokers ‘behind the mutual fund curtain’. In evaluating mutual funds, investors may want to consider all these fees, expenses and costs debited from fund assets as evidence of fund manager emphasis on outcomes other than maximizing net return.

Via The CXO Advisory Group.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
3. The Hidden Costs Of Mutual Funds

Hedgeové fondy sa tento výsledok snažia dosiahnuť využívaním derivátov, predajmi na krátko a pod. Za tieto služby účtujú svojim klientom/investorom obyčajne 2% za správu ročne a 20% zo zisku. Ich výkonnosť je však už dlhšie terčom kritiky. Dosahujú totiž akciové výnosy s porovnateľným rizikom za neporovnateľne vyššie poplatky. Investori do hedgeových fodnov tak prispievajú ich manažérom na nablýskané muscle cars, či vily pri mori, pričom podstupujú neúmerné riziko. Bloger Humble Student of the Markets zdiela môj názor a tiež sa čuduje, prečo sú ľudia ochotní platiť vysoké poplatky za mizerné výsledky.

English summary: Hedge funds promise to investors higher or at least equity-like returns with lower risk in comparison to returns of the common mutual funds. They are active investors in their purest form. In their opinion, the markets are not efficient; there are anomalies on the markets which they can exploit; or they claim that they are able to call the market top or bottom.

Hedge funds use derivatives, short selling etc to achieve their goals. They often charge their clients 2% annually for managing the funds plus 20% success fee (20% out of the achieved profit). However, their performance has been a target of criticism for the last couple of years. Reason being that they achieve only equity-like returns with comparable risk at much higher cost for their clients. Hedge fund investors are thus contributing to hedge fund managers’ new muscle cars or their mansions on the see shore. The blogger Humble Student of the Markets shares my views when it comes to the hedge funds and wonders why are people willing to pay exorbitant fees for mediocre returns.

Súvisiace články :

1. Hedge fondy v portfóliu? (Examination of the use of Hedge Funds in Portfolios)
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Hedge Fund Attrition, Survivorship Bias, and Performance

Pravda je taká, že zlato má v priemysle oproti iným komoditám len veľmi malé využitie. Na rozdiel od akcií nevypláca žiadne dividendy, alebo úroky, ako je tomu pri dlhopisoch. Pri zlate nie je ani žiadna ochrana ako pri bankových vkladoch. Okrem toho je s ním spojená vysoká volatilita – laicky povedané, jeho cena kolíše napríklad ako cena akcií. Nejedná sa teda o žiadnu bezpečnú investíciu.

Od roku 1972 do roku 2001 narástla cena zlata len o 336,5%, čo je len o niečo viac ako inflácia za to isté obdobie v USA (323,7%). Za to isté obdobie – 29 rokov – narástla hodnota akciového indexu S&P 500 o 2 466%.

S kúpou skutočného (fyzického) zlata sú spojené aj vysoké transakčné náklady. Investori platia niekoľlko percent nad trhovú cenu pri nákupe zlatých tehál, no pri kúpe zlatých mincí môžu investori preplatiť zlato až o 35%. To isté platí pre predaj.

Zlato je skôr nástroj na špekuláciu ako prostriedok na dlhodobú investíciu. Investori by sa nedopustili žiadnej chyby, keby ho zo svojho portfólia úplne vyradili.

Zdroj: Businessweek.com.

English summary (taken from the original article): As an investment, gold has never been more popular. Gold spot prices hit a record of $1,243.10 per ounce in Comex trading on May 12 before slipping $13.90, or 1.1 percent, to $1,230.10 on May 13. In the past three years, the precious metal is up 84 percent. On May 13, a vending machine that dispenses gold bars was unveiled at Abu Dhabi’s Emirates Palace hotel. Financial experts warn that all this enthusiasm for gold could be a warning sign—that gold prices could be near their peak. But even if gold keeps rising there are several features of gold that make it treacherous for individual investors, financial advisers say.

Gold might have a reputation as a “safe haven,” but nothing could be further from the truth. Unlike other commodities, gold has few industrial uses. Unlike businesses owned through the stock market, gold earns no profits and doesn’t pay out dividends. Unlike bonds, no one pays interest to holders of gold. And, unlike insured bank deposits, there is no guarantee of your principal investment.

Gold’s record as an inflation hedge is more mixed over the long term. Because gold fell from 1980 to 2001, the metal’s total appreciation from 1972 to 2001 was just 336.5 percent. That barely beats inflation over those 29 years of 323.7 percent, and is way behind the 2,466 percent return of the broad Standard & Poor’s 500-stock index if dividends are included.

There are practical problems with owning gold, as well. It’s heavy, and not easy for the average investor to buy, sell, ship, and store. Moreover, the transactional cost related to buying and selling physical gold are significant. The markups can reach up to 35%.

As a result, investors would not be worse off without gold in their portfolios. Gold rather a short-term speculation vehicle than a long-term investment.

Súvisiace články :

1. Does Gold Belong in My Portfolio? (Patrí zlato do portfólia?)
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)

Logické by bolo domnievať sa, že čím vyššie je zhodnotenie fondu, tým vyšší bude aj poplatok. Správca fondu, ktorý zhodnotí majetok investora nadpriemerne, si predsa zaslúži aj vyššiu odmenu. A naopak, fondy so slabším zhodnotením, by logicky mali vyberať nižsie poplaky. Mali by. Realita je ale presne opačná. Viaceré štúdie prišli totiž k záveru, že výška poplatkov negatívne ovplyvňuje výkonnosť fondov. Alebo inak povedané – čím vyššie poplatky fond vyberá, tým nižšie zhodnotenie môže investor očakávať.  Ako príklad štúdií, ktoré sa týmto problémom zaoberali, slúžia napr.: Efficiency with Costly Information: A Reinterpretation of Evidence from Managed Portfolios, On Persistence in Mutual Fund Performance, Fund Returns and Trading Expenses: Evidence on the Value of Active Fund Management, The Cost of Active Investing.

Javier Gil-Bazo a Pablo Ruiz-Verdú z madridskej univerzity Karla III. prišli koncom roka 2008 s novou štúdiou na túto tému. Autori použili dáta z rokov 1961 až 2005 a skúmali vyše 3 000 akciových podielových fondov predávaných v USA. V prvom kroku skúmali výkonnosť týchto fondov a prišli k  záveru, že priemerný výnos pred zarátaním poplatkov očistený o riziko (tzv. alfa) je -0,21% p.a. V porovnaní s pasívnými alternatívami sú teda aktívne spravované akciové fondy horšie ročne o niečo vyše pätinu percenta. Tento stav sa logicky ešte zhorší po zarátaní poplatkov ako sú správcovský, vstupný atď.

V ďalšom kroku sa autori snažili zistiť vzťah medzi alfou fondu pred odrátaním poplatkov a výškou poplatku. Vychádzali pri tom z predstavy o rovnováne na trhu s podielovými fodnmi. V stave rovnováhy by sa podľa nich alfa fondu mala rovnať poplatkom. Ak by tomu tak nebolo, fondy s pozitívnou alfou po zarátaní poplatkov by zažili nával nových peňazí, ktorý by negatívne ovplyvnil ich výkonnosť. Naopak fondy s horšou výkonnosťou by poplatky znížili, aby pritiahli investorov naspäť. Výsledky skúmaní však ukázali, že vzťah medzi alfou pred poplatkami a samotnými poplatkami je negatívne korelovaný a tento výsledok bol testovaný rôznymi modelmi, aby sa overila jeho robustnosť. Inými slovami – čím vyssie poplatky daný fond vyberal, tým nižšia bola jeho výkonnosť.

Gil-Bazo a Ruiz-Verdú prišli vo svojej práci s argumentmi prečo je tomu tak a následne ich aj testovali na zhromaždených dátach. Jedným z vysvetlení, ktoré bolo aj empricky potvrdené sú tzv. úspory z rozsahu (economies of scale). Fondy s vyšším majetkom v správe si môžu dovoliť znížiť poplatky, keďže tieto sú vyrátavané ako podiel na majetku v správe. Toto vysvetlenie však vyžaduje, aby veľkosť majetku v správe bola dôsledkom dobrej výkonnosti fondu v predošlom období. Ďalším a veľmi zaujímavým vysvetlením pozorovaného stavu je tvrdenie, že fondy bojujú o sofisitkovaných investorov, ktorí sú citliví na výkyvy vo výkonnosti fondov. Fondy so slabšou výkonnosťou majú viac nesofisitkovaných investorov, ktorí nereagujú príliš na slabšie zhodnotenie svojich úspor, pretože sofistikovaní investori tieto fondy už dávno opustili. Slabšie zarábajúce fondy zneužívajú tento fakt a vyberajú od investorov vyššie poplatky, pretože vedia, že tito investori neodídu. Tento argument sa opiera i o štúdiu Demand Curves and the Pricing of Money Management z McGill University, ktorá skúmala vzťah poplatkov a výnosov medzi peňažnými fondmi. Blízke tomuto je aj vysvetlenie, že menej výkonné fondy musia vynaložiť viac prostriedkov na marketing a predaj. Predajcovia, ktorí takéto fondy vedome ponúkajú, vyžadujú vyššie odmeny, keďže je v hre ich reputácia a dobré meno.  Vyberať vyššie poplatky je pri tom vždy jednoduchšie ako snaha zlepšiť výkon málo výnosného fondu. Nie každá správcovská spoločnosť si totiž môže dovoliť hviezdnych portfólio manažérov.

Poučenie pre investorov z empirického výskumu teda je, že by sa mali vyhýbať fondom s vysokými a uprednostňovať fondy s nižšími poplatkami, pretože sa nepotvrdilo, že vyššie poplatky znamenajú automaticky aj vyššiu výkonnosť. Šance na lepsše zhodnotenie úspor s nízkonákladovým fondom sú vyššie ako s ich drahšími alternatívami.

English summary: Javier Gil-Bazo and Pablo Ruiz-Verdú in their study The Relation Between Price and Performance in the Mutual Fund Industry analyzed more than 3 000 active equity mutual funds in the USA in the period 1961 – 2005. The average mutual fund risk-adjusted return (alpha) over this period was -0.21% p.a. before fees. Moreover, they uncovered another puzzling fact about the market for equity mutual funds: Funds with worse before-fee performance charge higher fees. This negative relation between fees and performance is robust and can be explained as the outcome of strategic fee-setting by mutual funds in the presence of investors with different degrees of sensitivity to performance. In poor performing funds, the so called sophisticated investors sensitive to performance have alreadygone away. Those funds therefore keep their fees high as the less sophisticated investors do not care about the level of fees incurred by the funds. Therefore, the investors are well advised to stear clear of mutual funds charging high fees and favor no-load funds with low management fees.

Súvisiace články :

1. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)
2. The index funds gospel according to Dr Burton Malkiel (Posolstvo indexových fondov podľa Dr. Malkiela)
3. The Hidden Costs Of Mutual Funds