Na tomto blogu som spomenul viacero štúdií, ktoré ukazujú, že aktívne spravované fondy nedokážu dosiahnuť vyššie výnosy, ako je priemer trhu. Okrem faktu, že investiční manažéri nedokážu časovať trh, ani vyberať cenné papiere, ktoré by v blízkej budúcnosti mali rásť, pôsobia na horšiu výkonnosť aktívnych fondov práve vysoké poplatky.

Poplatky fondov na Slovensku

Priemerný akciový fond na Slovensku vás bude ročne stáť na správcovských poplatkoch cca 1,5% p.a. Podľa portálu openiazoch.sk zaplatíte za aktívne spravované akciové fondy od 1,2% p.a. až do neuveriteľných 3,34% p.a. v správcovských poplatkoch. K tomu treba samozrejme prirátať vstupný poplatok – bežne od 3% do 5%. Okrem toho existujú aj náklady, ktoré priamo nevidíme a nie sú ani bežne reportované – ide napríklad o transakčné náklady v rámci fondu, teda náklady za obchodovanie cenných papierov na burze.

Pri dlhopisových fondoch na Slovensku sa pravidelné správcovské poplatky hýbu od 0,5% p.a. až po 2,18% p.a. Okrem troch dlhopisových fondov, ktoré nemajú vstupný poplatok, som v databáze portálu openiazoch.sk našiel vstupné poplatky pre dlhopisové fondy v rozmedzí 0,5% až po neuveriteľných 5,25%. Dobre si prosím uvedomte absurditu tohto poplatku, a to najmä v dnešnej dobe nízkych úrokov. Ako dlho budete musieť čakať, keď pri minimálnych úrokoch na trhu musíte platiť v dlhopisovom fonde vysoké správcovské poplatky a napr. 5% vstupný poplatok?!

Čo sa týka pasívne spravovaných fondov, treba hneď na začiatku povedať, že pri nich neexistujú žiadne vstupné ani výstupné poplatky. Keďže európski pasívni investori sú zväčša odkázaní na tzv. ETFká (fondy obchodované na burze), je treba rátať s poplatkom pre brokera, ktorý vám ETF na burze zaobstará. Výška poplatkov tu ale do veľkej miery závisí od brokera, ktorého si vyberiete, od investovanej sumy a teda od vás. Je veľmi reálne dostať sa pod 0,2% z objemu pri nákupe pasívneho ETF. O výbere brokera sa dozviete viac napr. tu.

Čo sa týka správcovských poplatkov, ak nie všetky, tak 99% pasívne spravovaných ETF má poplatky pod 1% p.a. Tie na najpoužívanejšie indexy, dostanete väčšinou do 0,3% p.a. Deutsche Bank dokonca ponúka fond, ktorý kopíruje vývoj 50 najväčších európskych spoločností za nulový správcovský poplatok! Viac info o jej fondoch nájdete na www.dbxtrackers.de.

Analýza vplyvu poplatkov

Ako sa teda tieto rozdiely v poplatkoch prejavia pri investovaní? Vychádzal som z faktu, že pred zarátaním poplatkov dosahujú aktívne spravované fondy rovnaké výsledky ako pasívne spravované fondy. To zodpovedá aj argumentu od nositeľa Nobelovej ceny Williama Sharpa. Je tiež rozumné uvažovať, že priemerný aktívne spravovaný akciový fond má pravídelný ročný správcovský poplatok 1,5% a priemerný dlhopisový aktívne spravovaný fond má správcovský poplatok 0,75% p.a. Aktívne spravované fondy samozrejme aktívne obchodujú a špekulujú s cennými papiermi a majetkom v správe z čoho plynú ďalšie poplatky – transakčné – za predaj a nákup cenných papierov. Tieto samozrejme nie sú zahrnuté v správcovskom poplatku a veľmi optimistický odhad hovorí, že môžu predstavovať cca 0,6% p.a. z objemu majetku v správe. U pasívnych fondov sú tieto poplatky zanedbateľné – dochádza k nim len pri zmene v zložení sledovaného indexu.

Ďalej som pri pasívnom investorovi vychádzal z portfólia opísaného v tomto článku. Jeho vážený správcovský poplatok (priemer poplatkov jednotlivých ETF tvoriacich toto portfólio) je 0,235% p.a. Ročné náklady priemerného aktívneho investora som odhadol na 1,2%¹+ 0,6%, čo spolu činí 1,8% p.a.

Na prvom obrázku nižšie je vidieť porovnanie aktívneho a pasívneho investovania (AI vs PI) pri jednorazovom vklade a 8% p.a. výnose pasívnej investície. Po zarátaní nákladov to znamená, že podobné aktívne spravované portfólio by malo ročný výnos cca 6,4% p.a. Na obrázku je vidieť rozdiel v hodnote majetku po 10 a 20 rokoch (kliknite pre zväčšenie).

Ako vidno z grafu, po 10 rokoch je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním takmer 3000 EUR v prospech pasívnej varianty. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 12 000 EUR. Inými slovami, 12 000 EUR odovzdáte na poplatkoch investičným manažérom vašich fondov. Na oplátku za to nedostanete vyššie výnosy ako ponúka trh. Práve naopak, dosiahnete výnosy znížené minimálne o tieto poplatky.

Mnoho ľudí ale neinvestuje jednorázovo, no sporia si pravidelne mesačne, alebo kvartálne nejakú sumu podľa svojich možností. V ďalšom grafe som uvažoval práve s touto možnosťou. Pravidelná investícia je v tomto prípade 300 EUR investovaná kvartálne. Pasívne portfólio dosahuje ročné zhodnotenie 8%, aktívne spravované portfólio dosahuje po zarátaní nákladov 6,4% p.a.

Pri pravidelnom sporení 300 EUR každý kvartál predstavuje rozdiel medzi PI a AI približne 1 500 EUR v prospech pasívneho investovania po 10 rokoch. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 10 500 EUR, ktoré si odnesú správcovia fondov za mizerné služby.

Keďže zložené úročenie má veľkú moc, náskok pasívneho investovania sa zväčšuje s dĺžkou investície. Do očí bije tento rozdiel tiež pri vyšších sumách.

Po 10 rokoch je rozdiel v majetku v prospech pasívneho investovania takmer 30 000 EUR, čiže skoro milión korún! Je to takmer tretina pôvodne investovanej sumy, ktorú zbytočne vynaložíte na krajší život finančných guruov a ich rodín:). Po 20 rokoch je tento rozdiel až vyše 120 000 EUR!

Záver

Poplatky sú len jednou časťou príbehu o tom, prečo aktívne investovanie neporazí pasívne. Ďalším faktorom sú samozrejme chybné investičné rozhodnutia vyplývajúca zo snahy poraziť náhodne sa hýbajúce trhy. Investori totiž nedokážu dlhodobo stabilne predvídať, ktorým cenným papierom sa bude dariť a ktorým nie. Čo sa teda týka poplatkov, platí zásada zistená z mnohých štúdií – fondy s vyššími poplatkami dosahujú naozaj horšie výsledky ako lacnejšie fondy. Neplatí teda, že drahšie je lepšie.

1. Správcovský poplatok pri zložení portfólia 60% akcie, 40% dlhopisy; čiže 1,5%*60% + 0,75%*40%.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Nové ETF od spoločnosti Vanguard (New ETFs from Vanguard)
3. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy

Priemer je síce v poriadku, no výsledky jednotlivých fondov sa dosť odlišovali:

Ako vidieť, ETFku spoločnosti iShares s domicilom v Írsku sa dokonca podarilo prekonať samotný index aj po zarátaní poplatkov, čo je zaujímavé, keďže fondu tej istej spoločnosti s domicilom v USA, ktorí investuje do toho istého trhu, sa to nepodarilo ani zďaleka (prvý v tabuľke).

Ja osobne mám nakúpený fond od Deutsche Bank (DB x trackers v tabuľke). Nedosiahol najlepší výsledok, no má nižšie náklady, presnejší spôsob replikácie indexu (iShares používa sampling – neinvestuje do celého indexu, ale vyberá si menej reprezentatívnych akcií) a automatické reinvestovanie dividend, čo verím, že v dlhodobom horizonte preváži (ETF od Deutsche Bank je mladší ako iShares fond z Írska o 2 roky).

Dividendy sú totiž dlhodobo dôležitým zdrojom výnosov a pokiaľ ich nepotrebujete spotrebovať hneď napr. na živobytie, je múdre ich reinvestovať do fondu, čo by pri fonde spoločnosti iShares bolo spojené so zbytočnými nákladmi. Ten totiž dividendy vypláca 4 ročne. Z nich by ste potom museli vy nakúpiť príslušný ETF a zaplatiť poplatky brokerovi.

Na záver opakujem – ani pri pasívnom investovaní nie je fond ako fond. Existujú kvalitné a menej kvalitné indexové fondy. Sledovanie trendov v súvislosti s pasívnymi fondami by za vás mohol prebrať odborník na pasívne investovanie, ak si chcete ušetriť čas a venovať sa niečomu inému. Výšky poplatkov sa báť netreba, sú ďaleko nižšie ako pri finančných poradcoch investujúcich aktívne.

Foto: HRManagement.

Súvisiace články :

1. Do Free ETF Trades Have a Hidden Price Tag?
2. ETF Tracking Error Explodes in 2009
3. Ako by malo vyzerať portfólio, ktoré porazí väčšinu aktívnych investorov?

Profesor Malkiel uvádza známe fakty, ktoré si treba zrejme stále pripomínať – neexistuje zrejme nik, kto by permanentne dokázal časovať trh (predpovedať, kedy je trh na dne a kedy na vrchole). A aj keď to niekto jeden rok dokáže, druhý rok, alebo po ďalšie roky to nezopakuje, keďže s najväčšou pravdepodobnosťou to bola len náhoda. Keď zmeškáte počas napr. 10 rokov len niekoľko dní s najväčšími výnosmi, váš celkový výnos môže byť ďaleko nižší ako pri Buy and Hold investovaní.

Malkeil tiež uvádza fakt, že investori pravidelne nastupujú do akcií, ked je trh blízko vrcholu a vystupujú tesne pred, alebo na trhovom dne. Presne naopak ako by mali. Stačí si pripomenúť len obrovské prílevy peňazí do fondov tesne pred krachom internetovej bubliny a veľké predaje v roku 2002 a 2008, ked trhy dosahovali svoje dná.

Výbroným doplnkom k pasívnej investičnej stratégii sú podľa Malkiela tzv. dollar cost averaging a rebalansovanie. Dollar cost averaging označuje pravidelné investovanie napr. pevne stanovenej sumy. Povedzme 100 EUR každý mesiac, alebo 300-400 EUR kažý kvartál. Investor sa tak vyhne tomu, že by sa jeho jednorazová investícia uskutočnila práve blízko trhového vrcholu. A po ďalšie si tak môžete spriemerovať cenu nákupov. V časoch keď budú ceny akcií vysoké nakúpite menej a v medveďom trhu, pri nízkych cenách akcií, nakúpite viac napr. podielových listov alebo ETFiek. Pri následnom raste trhu bude tak vo váš prospech pracovať väčšie množstvo podielov, či ETFiek, ktoré ste lacno kúpili za prepadnuté ceny.

Rebalansovanie znamená pravidelné obnovovanie váh jednotlivých tried aktív vo vašom portfóliu. Ak máte napr. pôvodný podiel akcií trhov rozvíjajúcich sa krajín v portfóliu 10% a vplyvom pozitívneho vývoja na týchto trhoch vám narastie na 15%, či 20%, predáte toľko, aby ste sa znova dostali na pôvodných 10%. Z takto nadobudnutých voľných prostriedkov dokúpite aktíva, ktoré na cene stratili a klesol tak ich podiel na na celkovom portfóliu pod východziu úroveň, ktorá zodpovedala vášmu rizikovému profilu.

Súvisiace články :

1. Ako sa chrániť pred padajúcim dolárom
2. Mýty o nadpriemerných výnosoch (Myths about Alpha)
3. Prečo predpovede expertov nevychádzajú?

Vanguard zostal verný svojej cenovej politike a správcovské poplatky nových ETF budú držané na nutnom minime. Napríklad ETF, ktoré bude napodobňovať výnos najznámejšieho amerického indexu - S&P 500, bude mať ročný správcovský poplatok len 0,06%.

Pri pohľade na aktívne spravované podielové fondy ponúkané na Slovensku, kde je bežne poplatok aj 1,5%, nie je treba ďalší komentár. 33 000 EUR investovaných do aktívne spravovaného fondu vás bude ročne stáť minimálne 495 EUR (takmer 15 000 SKK). Za tú istu sumu v správe si spoločnosť Vanguard vypýta 19,8 EUR (takmer 600 SKK). Ročný rozdiel je vyše 14 000 SKK, alebo cca 475 EUR. Nie malá suma, keď sa vezme do úvahy kvalita aktívnych portfólio manažérov a fakt, že táto suma by každý rok mohla pracovať pre vás a nemusela by končiť na účtoch správcovskej spoločnosti alebo u drahých sprostredkovateľov.

English summary: Investing company Vanguard managing more than 1.3 trillion USD filed registration statements with the SEC (Securities and Exchange Commission) in the USA for several new ETFs. The new ETFs will be based on the indices provided by the companies S&P 500 and Russell.

Vanguard stays true to their fee policy and will keep the management fees for the new ETFs as low as possible. E.g. Vanguard S&P 500 ETF will have a fee of 0.06% p.a.

Compared to the active mutual funds offered for example in Slovakia where the common management fee often amounts to 1.5% p.a. no further comments are neccesary. 33 000 EUR in an active mutual fund will cost you approximately 495 EUR. At Vanguard, the same amount invested will cost you 19.8 EUR. The yearly difference is 475 EUR. Not a small sum when one takes into account the quality of active managers and the fact that this sum could year over year work for you through the compound inerest effect. It instead will end up in the pockets of the management company or the expensive intermediaries.

Source: The Indexuniverse.com.

Súvisiace články :

1. Kto vlastne zarába v ETF priemysle? (Who’s Actually Making Money In The ETF Industry?)
2. Do Free ETF Trades Have a Hidden Price Tag?
3. ETF Tracking Error Explodes in 2009

Najväčšie príjimy dosahujú spoločnosti BlackRock (1,4 mld USD za posledný rok), SSgA (takmer 450 mln USD). Spoločnosť Vanguard, ktorá ponúka ETF s dlhdobo najnižšími správcovskými poplatkami (0,17% p.a. v priemere), skončila na piatom mieste, hoci má v správe tretí najväčší majetok.

English summary: Indexuniverse.com published a revenue estimate of US-based companies managing money in ETFs (mutual funds traded on stock exchanges). It is obvious that most of the companies are in the red and a consolidation in this sector will soon be necessary.

BlackRock leads with the highest earnings (1.4 bln USD) followed by SSga with almost 450 mio USD. Vanguard known for their ultra low expense ratios came in a fifth positon although they manage the third largest pool.

Súvisiace články :

1. ETF Tracking Error Explodes in 2009
2. Do Free ETF Trades Have a Hidden Price Tag?
3. Market Madness? The Case of Mad Money

Súvisiace články :

1. ETF Tracking Error Explodes in 2009
2. The Hidden Costs Of Mutual Funds
3. Mutual Fund Incubation

Via Indexuniverse.com.

Žiadne súvisiace články.