Otázkou ale je, či sa oplatí držať všetky splatnosti dlhopisov, alebo je nejaké pravidlo, ktoré dlhopisy uprednostniť. Z logického uvažovania by malo vyplývať, že dlhopisy s dlhšou maturitou (dobou splatnosti), napr. 20, či 30 rokov, budú dosahovať v priemere vyššie zhodnotenia pre investorov ako dlhopisy s maturitou napr. do 5 rokov.

Prečo? Pretože neistota, čo sa stane o 30 rokov je ďaleko väčšia ako  o 5 rokov. Navyše si viem predstaviť, že trh dlhopisov s dlhými splatnosťami je menej likvidný ako ten s dlhopismi s maturitou do 5 rokov. Investori by teda mali požadovať rizikovú prirážku pri dlhých dlhopisoch a tie by mali dosahovať vyššie výnosy.

Nie je to však celkom tak. Moje odporúčanie a odporúčanie viacerých finančných spoločností v USA, ktoré radia svojim klientom ako investovať pasívne, je zahrnúť do svojo pasívneho portfólia len indexové fondy zamerané na dlhopisy so splatnosťou od 1 do 5 rokov.

Napríklad dlhopisovú časť portfólia môžete rozdeliť na 2 polovice. Jednu vložíte do indexového fondu, ktorý investuje do štátnych dlhopisov so splatnosťami 1-3 roky a druhú polovicu do podobného fondu investujúceho do splatností 3-5 rokov. Prípadne do jedného indexového fondu so splatnosťami dlhopisov 1 až 5 rokov. Je určite vhodné kvôli diverzifikácií pridať takýmto spôsobom aj podnikové dlhopisy, či napríklad hypotekárne záložné listy (text v kurzíve pribudol 7.4.2011, keďže od napísania tohto článku sa mi naskytla príležitosť vhodne doplniť dlhopisovú časť môjho portfólia). Toto je aj môj prípad.

Historické dáta totiž ukazujú, že riziko dlhopisov so splatnosťami nad 5 rokov (kolísanie ich ceny) nestojí za výnos, ktorý svojim investorom prinášajú. Dlhopisy so splatnosťami medzi 1 a 5 rokov dosahujú porovnatelné zhodnotenia pri nepomerne nižšom riziku (štandardnej odchýlke).

Na tomto obrázku z ročenky banky Credit Suisse to vidieť veľmi pekne. Sivá čiara predstavuje reálne (očistené o infláciu) zhodnotenie 1 USD, ktorý by ste v roku 1900 investovali do podnikových dlhopisov. Červená čiara sú pokladničné poukážky US vlády so splatnosťou okolo 30 dní. Silno modrá krivka je zhodnotenie amerických vládnych dlhopisov so splatnsoťou 20 rokov a svetlomodrá krivka predstavuje zhodnotenie dlhopisov so splatnosťou 5 rokov. Ako vidieť dlhopisy s kratšou splatnosťou (do 5 rokov) je vhodné preferovať pred tými s dlhšou splatnosťou (nad 5 rokov). Riziko s nimi spojené nie je proste hodné výnosov, ktoré ponúkajú.

Rovnaký pohľad sa vám naskytne, ak si pozriete výnosy európskych dlhopisov. Napríklad prostredníctvom indexových ETFiek spoločnosti Lyxor, dcéry Societe Generale. I keď ich história siaha len 5 rokov dozadu, s ich pomocou vidieť rovnaký obraz – dlhopisy s kratšou splatnosťou (3-5 rokov) dosiahli počas krízy vyššie výnosy ako dlhopisy s dlhšou dobou splatnosti (10-15 rokov).

Súvisiace články :

1. Burton Malkiel: Ako investovať
2. Sovereign debt outstanding
3. Nešpekulujte so svojimi úsporami

Ako by mal na tento krok zrejme najskúsenejšieho dlhopisového investora reagovať bežní investor? Bill Gross spravuje vyše bilióna USD v dlhopisoch, spoluzakladal spoločnosť PIMCO a pôsobí v nej takmer 40 rokov. Človek s takými skúsenosťami by predsa nemal mať problémy s finančnými predikciami a mali by mu minimálne v dôležitých momentoch vychádzať. Alebo tomu tak nie je?

Začiatkom roku 2010 mal s ním rozhovor časopis Time, kde sa ho pýtal na jeho názor ohľadne úrokových mier po skončení prvej fázy kvantitatívneho uvoľňovania (QE 1). Jeho odpoveď bola, že to postihne najmä hypotéky a cenné papiere naviazané na ne. Inými slovami, predpovedal, že úroky pôjdu hore, cca o pol percenta.

Aká bola skutočnosť? Ako vidieť na obrázku dole, po skončení QE 1 v apríli 2010 úrokové miery poklesli. Pri hypotékach do 1% a napr. 10-ročné vládne dlhopisy zaznamenali pokles až o 160 bázických bodov (1,6 percentuálneho bodu)!

Gross už takmer 10 rokov ohlasuje koniec dlhého býčieho trhu s dlhopismy a označuje sa ako medvedí manažér (v jeho názoroch prevládajú predpovede o páde cien dlhopisov). Napríklad tesne pred vypuknutím súčasnej krízy, v lete 2007, predpovedal celosvetovo silný ekonomický rast – 4% až 5% počas nasledujúcich 3 až 5 rokov a takisto nárast úrokových mier s hornou hranicou až 6,5% v roku 2007 pre 10-ročné americké vládne dlhopisy. Taktiež v tom čase predpovedal útek investorov z bezpečných aktív ako sú US dlhopisy do rizikovejších investícií.

Či sa predpovede tohto investičného guru naplnili, dnes už všetci vieme. Žiadny silný ekonomický rast sa nekonal. Kríza ťažko postihla najmä rozvinuté krajiny, úroky 10-ročných US dlhopisov klesli pod 4% v roku 2007, do konca roku 2008 až na takmer 2%. No a investori v priebehu roku 2008 začali húfne nakupovať  dlhopisy americkej vlády. Čiže všetko presne naopak, ako predpovedal! Nie je ale vylúčené, že tento krát bude mať pravdu. Keď totiž človek dlhodobo niečo predpovedá, raz mu to musí vyjsť. No nato netreba byť správcom najväčšieho dlhopisového fondu na svete. Ak napríklad pri hode kockou dostatočne dlho predpovedáte, že padne šestka, určite budete mať raz pravdu.

Čo dodať? Ak už ani finančný mág takého rangu nedokáže predvídať bežné dianie na trhu, či dokonca krízu takých rozmerov ako tá dnešná, myslím, že každý investor by mal okamžite prestať špekulovať so svojimi úsporami, prestať sa spoliehať na finančných “expertov”, či bankárov, technickú, či fundamentálnu analýzu a začať investovať pasívne, do indexových fondov s minimálnymi nákladmi, ktoré jeho investície diverzifikujú po celom svete bez nutnosti spoliehať sa na názory rôznych finančných guru.

Via Pragmatic Capitalism.

Foto: infiniteunknown.net.

Tento článok bol zverejnený aj na Finwebe Hospodárskych novín.

Súvisiace články :

1. Why Investors Are Flocking to Index Funds
2. Burton Malkiel: Ako investovať
3. Časovanie trhu (Market timing)

Pravdou je, že drvivá väčšina ľudí nepotrebuje žiadneho finančného poradcu. Stačí niekoľko jednoduchých finančných produktov, dostatok času, jednoduchý plán, kvôli čomu vlastne sporíme a veľkú dávku odolnosti voči vábeniam finančného priemyslu. Osobne si myslím, že práve tá odolnosť je najťažšou časťou v investovaní a mnoho ľudí podľahne vidine rýchlych ziskov, či rečiam o nadpriemerných výnosoch (rozumej vyššie ako trhové) pri nezmenenom riziku. Paul Samuelson, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, zvykol vravieť: “Investovanie by malo byť úplne jednoduché. Malo by to byť ako pozerať sa na obraz ako schne, alebo na trávu ako rastie. Kto chce vzrušenie, nech si zoberie 800 dolárov a ide do Las Vegas, alebo na Wall Street.“

Investičný portál Marketwatch sa týmto nechal inšpirovať a pred niekoľkými rokmi začal sledovať výkonnosť tzv. Lazy portfolios. Ako som spomenul, ide o veľmi jednoduché portfólia známych US investorov pozostávajúce z 3 až 11 pasívne riadených indexových fondov. Bez aktívneho investovania, obchodovania, časovania trhu, či vysokých poplatkov. Dokopy je týchto portfólií 8 a každý začínajúci americký investor si môže niektoré vybrať a postupne ako investuje svoje ďalšie úspory, môže toto portfólio adaptovať podľa svojich potrieb a predstáv.

‘Lenivé portfólia’

 Za všetky spomeniem len dve. Ted Aronson spravuje vo svojej spoločnosti AJO Partners 25 miliárd USD pre inštitucionálnych klientov. To predstavuje takmer tretinu slovenského nominálneho HDP na základe dát z roku 2009 (podľa MMF). Úspory jeho rodiny sú investované vo veľmi jednoduchom portfóliu pozostávajúceho z 11 indexových fondov s veľmi nízkymi nákladmi.

Údaje k 29.10.2010.

Za posledných 10 rokov toto portfólio vynieslo Aronsonovej rodine 5,34% p.a. Veľmi  dobrý výsledok berúc do úvahy udalosti posledných 10ich rokov. 30% portfólia je v dlhopisoch a celkové náklady sú do cca 0,30% p.a. (správcovské poplatky fondovej spoločnosti Vanguard). Vstupné poplatky sú nulové. Všimnite si aj jednotlivé podiely. Sú to celé čísla (5%, 10%, 15%), žiadne optimalizované zázraky. Môj názor je, že vyrátavať šamansky rozloženie portfólia nemá zmysel. Aj tak ide o výpočty založené na minulých dátach. V budúcnosti sa trh bude vyvíjať úplne inak a optimálne rozloženie o 5, či 10 rokov bude celkom iné, ako je dnes. Okrem toho stojí za povšimnutie, že akciová časť portfólia pokrýva takmer celý svet a pozostáva z niekoľko stoviek spoločností.

Druhé ‘lenivé’ portfólio, ktoré by som chcel spomenúť, zložil David Swensen, správca investičného fondu univerzity v Yale. Swensen sa za posledné roky preslávil ako najlepší správca spomedzi investičných fondov amerických univerzít. Len v skratke uvediem, že jeho portfólio tvorí 6 pasívne spravovaných indexových fondov, tiež od spoločnosti Vanguard s rovnako jednoduchou alokáciou bez nejakých zázračných optimalizačných metód. Výnos za posledných 10 rokov predstavuje 6,06% p.a. Ostatné ‘lenivé‘ portfólia dosiahli podobné výsledky a zakaždým sú zložené z veľmi lacných pasívne spravovaných indexových fondov.

Obaja spomínaní páni sú vo finančnom svete uznávaní odborníci. Som presvedčený, že miestne finančné inštitúcie by boli nesmierne radi, keby pracovali pre nich. No ako vidíte, ich odporúčania pre investorov, či ich rodinné portfóliá neskrývajú žiadne tajomstvá, či sväté grály. Nič, čo by ste nemohli využiť aj vy pri investovaní, či sporení na dôchodok.

Európske pasívne portfólio

Napodobniť tieto portfólia v prostredí EU je o niečo ťažšie, no tiež to nie je žiadna veda. Keďže pre bežných investorov nie sú v Európe Vanguard podielové fondy dostupné a klasické podielové fondy, ktoré by investovali pasívne tiež nie sú kto vie čo, sme odkázaní na indexové ETF – fondy obchodované na burze.

Európske Lazy portfólio by mohlo vyzerať napríklad takto:

Je tvorené na 60% akciami a 40% tvoria dlhopisy. Portfólio pokrýva ako európsky, tak aj americký, japonský a aj trhy rozvíjajúcich sa krajín (Brazília, Rusko, Čína…). Zahrnuté sú ako veľké, tak aj malé spoločnosti, growth, či value akcie.Teda prakticky celý trh. Dlhopisová časť portfólia je tvorená dvomi pasívnymi dlhopisovými fondmi investujúcimi do dlhopisov krajín eurozóny so splatnosťou od 1 do 3 a od 3 do 5 rokov. Vyššie splatnosti sú vzhľadom na poskytované historické výnosy už príliš rizikové. Celkové ročné náklady takejto investície predstavujú 0,235% v podobe správcovských poplatkov. Dalo by sa ísť dokonca aj pod 0,20% p.a. Som presvedčený, že aktívni správcovia sa takýmto poplatkom nemôžu ani zďaleka rovnať.

Takto by teda pasívny investor mohol začať a postupom času ako budete investovať ďalšie úspory, môžete toto portfólio upravovať, prípadne čosi doplniť. Napríklad pasívne riadený indexový fond podnikových dlhopisov, alebo zdvihnúť podiel tzv. value indexových fondov, keďže výskum ukazuje, že zdrojom výnosov na akciovom trhu sú aj tzv. ‘value‘ akcie (akcie s nízkymi ukazovateľmi P/B, P/E atď.) a akcie s nízkou trhovou hodnotou (tzv. small caps).

Samozrejme, že sa dajú dosiahnuť aj vyššie výnosy, no vždy je treba brať do úvahy aj riziko, s ktorým sa to deje. Aktívnym investovaním nedosiahnete vyššie zhodnotenie pri porovnateľnej miere rizika. Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním tvoria vo väčšine prípadov práve vyššie poplatky, ktoré správcom aktívne spravovaných fondov treba platiť.

Investovanie nie je žiadna neurochirurgia

No naozaj nepotrebujete investičného poradcu? Som presvedčený a výskum ukazuje, že väčšina ľudí nepotrebuje profesionálnych poradcov. Ako som spomínal vyššie, všetko, čo treba, je niekoľko jednoduchých finančných produktov (indexových fondov), silu nepodľahnúť lákaniu brokerov, či bánk, odhodlanie držať sa jednoduchej investičnej stratégie, dostatočný časový horizont a odhodlanie držať náklady na minime.

Je to až zarážajúco jednoduché, no stačí, ak sa nebudete snažiť časovať trh, či inak aktívne obchodovať. Poplatky spojené s investovaním, dane, vaša psychika a náhodný charakter trhov vás pripravia o výnosy. Všimnite si aké nízke poplatky majú indexové fondy. Príkladom pre všetky fondy (aj ostatné pasívne fondy) môže byť spoločnosť Vanguard, ktorá je lídrom pasívneho investovania a snaží sa dlhodobo o najnižšie poplatky. Jej akciový fond v ‘lenivom’ európskom portfóliu si od vás zoberie ročne len 0,07%. Netreba ani pripomínať, že neplatíte žiadne vstupné ani výstupné poplatky (jedine transakčné náklady brokerovi za nákup, či predaj; čím lacnejšieho brokera si vyberiete, tým lepšie pre vás). Je to dané hlavne tým, že Vanguard je nezisková správcovská spoločnosť. Vyberá len také poplatky, aby pokryla svoje náklady. Pozrite sa teraz, koľko platíte slovenským, či zahraničným správcovským spoločnostiam za akciové fondy a čo za svoje poplatky dostávate.

Diverzifikujte! Väčšina investorov má poddiverzifikované portfólia. Držia fondy zamerané len na jeden, či dva regióny, či štáty, alebo len na niekoľko sektorov. V horšom prípade ich akciová časť pozostáva z niekoľkých jednotlivých akcií. V mojom príkladovom portfóliu len samotný fond Vanguard Total Market ETF drží 95% trhovej kapitalizácie amerického akciového trhu (čiže 95% hodnoty tohto trhu). Je to viac ako 3300 akcií len v jednom fonde!

Sporte aspoň 10% ročne zo svojho príjimu a nechajte pracovať pre vás silu zloženého úročenia. S počiatočným vkladom napríklad 5000 EUR, pravidelnými mesačnými vkladmi vo výške 100 EUR a predpokladaným ročným zhodnotením 7% p.a. by ste po 20 rokoch sporenia dosiahli sumu 74 700 EUR. Vaše pôvodné peniaze by boli 29 000 EUR. Zvyšok, čiže 50 700 EUR, je výsledkom zloženého úročenia.

Snažte sa, aby vaše investovanie bolo čo najjednoduchšie. Vyhýbajte sa zložitým produktom, analyzovaniu trhových, či ekonomických predikcií. Sú to stratené peniaze a čas, ktorý môžete využiť efektívnejšie. Napríklad pre vašu rodinu, vaše záľuby, či ďalšie vzdelávanie, prípadne na prípravu vlastného podnikania. Ak sa prestanete venovať špekulovaniu, kam sa trh vydá, aký bude budúcoročný rast HDP atď., získate množstvo času. Pochybujem, že bohatí ľudia trávia svoj čas čítaním rôznych predikcií, odporúčaní brokerov, štúdiom technickej analýzy, opčných stratégií a podobne. Legendárny americký investor Peter Lynch zvykol hovoriť: “Ak strávite do roka viac ako 13 minút analyzovaním trhov, či obavami o ich ďalší vývoj, premárnili ste 10 minút.”

Záver

Tak ako v reálnom živote platí, že jediné tajomstvo k úspechu je, že žiadne tajomstvo nie je, tak aj vo svete investovania neexistuje žiadny svätý grál, alebo stratégia, ktorá by vám priniesla hviezdne výsledky zadarmo, bez podstúpenia úmerne vysokého rizika. Keby to tak bolo, keby takýto svätý grál investovania existoval, alebo keby ho rôzni brokeri , bankári, fondoví manažéri, či poradcovia poznali, som presvedčený, že tlačené Hospodárske noviny by boli oveľa tenšie a na Finwebe by bolo o poznanie menej článkov o investovaní, akciách, alebo opčných stratégiach zo strany spomínaných ľudí, či inštitúcií. Keby totiž tento svätý grál mali a hlavne keby existoval, nemrhali by časom a neprispievali by denno-denne analýzami, predikciami trhového a ekonomického vývoja. Venovali by sa zarábaniu pomocou ich zázračnej stratégie, tak ako by to robil každý z nás. Ak by takáto stratégia existovala, v rebríčku najbohatších ľudí časopisu Forbes by sme mali vidieť ich mená hneď vedľa Warrena Buffeta a Georga Sorosa. No aj títo páni sa dajú len veľmi ťažko označiť za investorov, ktorí by z pokoja svojho domova obchodovali akcie, používali technickú analýzu, špekulovali nad opčnými stratégiami atď. Je vlastne argumentom proti aktívnemu investovaniu, že medzi najbohatšími ľuďmi sveta je tak málo burzových špekulantov.

V čase písania tohto článku som mal a aj budem mať vo svojom portfóliu niekoľko z ETF fondov spomínaných v článku. Tento článok bol písaný pre Finweb Hospodárskych novín.

Súvisiace články :

1. Does Gold Belong in My Portfolio? (Patrí zlato do portfólia?)
2. Nové ETF od spoločnosti Vanguard (New ETFs from Vanguard)
3. Ako sa chrániť pred padajúcim dolárom

Investori by mali brať s rezervou hodnotenia ratingových agentúr, brať do úvahy úrokové miery štátnych dlhopisov vzhľadom na úroky dlhopisovej relatívne bezpečných krajín ako Nemecko, či USA a so zvýšenou opatrnosťou investovať do dlhopisov juhoamerických krajín.

Z pohľadu sporu medzi pasívnym a aktívnym investovaním bola zaujímavá krátka časť v prvej polovici štúdie. Správcovia majetku používajú tzv. bezrizikové cenné papiere (štátne dlhopisy) na vyladenie rizika, či výnosu klienta na základe jeho rizikového profilu. Okrem toho používajú tieto cenné papiere aj na časovanie trhu – ak si investiční manažéri myslia, že akcie budú klesať, predávajú ich a zvyšujú podiel investícií peňažného trhu (termínované vklady, dlhopisy s krátkou splatnosťou atď.). Ak sú presvedčení, že trhy budú rásť, zbavujú sa štátnych dlhopisov a kupujú akcie.

V tabuľke 1 v štúdii porovnáva Damodaran podiel kvázi bezrizikových aktív na celkovom majetku akciových fondov s výnosom trhu (S&P 500) od roku 1984 do 2009. Z nej vyplýva, že investiční manažéri nevedia v skutoťnosti predvídať pohyby trhu (nevedia časovať trh). Napr. v roku 1999 tak podiel bezpečných investícii v akciových fondoch klesol na 4,30% zo 4,80% v roku 1998, pričom akciový trh klesol o takmer 15%. Ak by manažéri podielových fondov mali schopnosť časovať trh, musel by sa podiel bezpečných investícií vo fondoch v roku 1999 dramaticky zvýšiť.

Súvisiace články :

1. De-Snooping Market Timing Rules (Výkonnosť indikátorov po zohľadnení data miningu)
2. Passive Funds Continue to Take Market Share
3. Teória efektívnych trhov: evidencia z malej otvorenej ekonomiky (Efficient market hypothesis: evidence from a small open-economy)

Mňa zaujal tento graf zo spomínanej štúdie:

Potraviny, kovy, ani energetické suroviny neboli vhodnou investíciou za posledných 62 rokov a pochybujem, že niekedy budú. Investícia do komodít je len čistou špekuláciou. Komodity totiž nemajú čo by ich z dlhodobého pohľadu hnalo neustále hore ako je tomu pri akciovom trhu (rast dividend a ziskov, či inými slovami rast hospodárstva). Neberúc do úvahy poslednú dekádu, ktorá vyústila do dnešnej krízy, ceny poľnohospodárskych komodít od roku 1948 neustále klesaly. Ceny kovov boli prakticky nezmenené a energetické suroviny sa okrem prvej ropnej krízy tiež nevyvíjali priaznivo pre investorov. Mylsím, že investor, ktorý ma svoje portfólio zložené len z akciovej a dlhopisovej zložky nespraví žiadnu chybu.

English summary (partially from the original article): The World Bank has recently published a study on sources of the enormous rise in the commodity prices during the last decade. Apart from strong and sustained economic growth, the price boom was fueled by numerous factors including low past investment in extractive commodities, weak dollar, fiscal expansion and lax monetary policy in many countries, and investment fund activity. On the other hand, the combination of adverse weather conditions, the diversion of some food commodities to the production of biofuels, and government policies (including export bans and prohibitive taxes) brought global stocks of many food commodities down to levels not seen since the early 1970s, created a “perfect storm” further accelerating the price increases that eventually led to the 2008 rally.

However, I found this graph very interesting:

Agriculture, metal and energy commodities have not been a good investment for the last 62 years. And I doubt that they will ever be a good investment. Investing in commodities is a pure speculation. When it comes to commodities there is no internal rate of return that is inherent in for example equity market (rising dividends and earnings, with other words the economic growth). Apart from the last decade which ended with the current financial crisis the price of agriculture commodities had been falling since 1948. The metals remained  more or less unchanged. Moreover, the energy commodities have not gone the investors’ way (except for the first oil crisis in the 70s). In my opinion, an investor whose portfolio consists only of stocks and bonds do not have to bother with commodities.

Žiadne súvisiace články.

The Wall Street Journal

Cochrane sa zameriava najmä na tvrdenia, ktorými politici ospravedlňujú obrovskú pomoc Grécku:

1. Záchrana eura – Cohrane prirovnáva štáty k podnikom. Ak skrachuje niekoľko podnikov, s menou sa nič nedeje. Nič by sa v súčasnej situácii bez fiškálnej únie nestalo, keby pár štátov skrachovalo. Gréckom by to mohlo začať. V tejto súvisloti Cochrane hodnotí kritéria Paktu rastu a stability ako škodlivé a navrhuje, aby sa zrušili a aby sa jasne povedalo, že žiadna krajina nebude zachraňovaná pomocou iných.
2. Nákaza – Cochrane sa neobáva, že by sa krach Grécka preniesol na Portugalsko, Španielsko a ostatné dubiózne štáty. To jediné, čo by sme sa po gréckom krachu dozvedeli o financiách spomenutých krajín je fakt, či ich EU bude zachraňovať, alebo nie. Ak by každý dopredu vedel, že žiadne záchranné akcie nebudú, nebude ani žiadna nákaza.
3. Systémové riziko – krach Grécka by podľa Cochranea v žiadnom prípade neohrozil finančný systém. V jeho prípade totiž nejde o žiadne nové finančné produkty, pákové efekty, či mysteriózne deriváty. Ide o obyčajný štátny dlh. Nič nové. Krachom Grécka by niekoľko ľudí prišlo o peniaze a tým by to haslo. Gréci boli posledných takmer 200 rokov polovicu času v defaulte a s finančným systémom sa nič nestalo.
4. Záchrana bánk - chicágsky profesor sa pozastavuje nad faktom, že takmer 2 roky po problémoch s hypotékami a na ne naviazanými toxickými cennými papiermi si obrovská armáda európskych regulátorov nevšimla, že množstvo bánk vsadilo na grécky dlh. Viac regulácie teda sotva prinesie väčšiu ochranu pre investorov. Navrhuje, aby sa zachránili len tie najdôležitejšie banky, keď to je naozaj nutné, ale nie všetky a každý držitel gréckych dlhopisov.

Cochrane záverom volá po razantnom skresaní vládnych výdavkov a zameraní sa na rast hospodárstva, pretože len tak môžu štáty splatiť svoje dlhy. Upozorňuje ale, že rast nepochádza z míňania, najmä nie z výdavkov na štedré penzie a platy vládnych úradníkov. Grécke míňanie vo výške viac ako 50% HDP totiž neviedlo k rastu a plným kufrom peňazí.

English summary (taken from the original article): Last week the Greek bailout ballooned into a gargantuan 750 billion euro (nearly $1 trillion) debt stabilization fund, including a $39 billion line of credit from the International Monetary Fund. It won’t work. Barring a fiscal and growth miracle, we will either see sovereign defaults (larger and more chaotic for having been postponed) or the ECB will have to print euros to buy worthless debt, leading to widespread inflation.

The reasoning behind the Greek bailout is founded on several myths that need exploding:

1. Allowing Greece to default, or to renegotiate with bondholders, would be the best way to save the euro. A currency union is strongest without fiscal union. Then
   countries are no different from companies. If they borrow and cannot pay back, investors lose money. The currency is unaffected. Moreover, it should be clearly stated that no country will be bailed out and there should be no limits on budget deficits or levels of debt.
2. Contagion – We’re told that a Greek default will lead to “contagion.” The only thing an investor learns about Portuguese, Spanish, and Italian finances from a Greek default is whether the EU will or won’t bail them out too. If everyone knew there wouldn’t be bailouts there would be no contagion.
3. Systemic risk – Greece has no millions of complex swap contracts, no obscure derivatives, no intertwined counterparties.  There isn’t even any collateral to dispute or assets to seize. This isn’t new finance, it’s plain-vanilla sovereign debt.  People who lent money will lose some of it. Period.
4. Saving the banks – We’re told that Greece must be bailed out, or large banks will fail. Apparently, two years after the great mortgage meltdown, Europe’s army of bank regulators missed the fact that large, “systemically important” banks had made firm-threatening bets on Greek debt. So much for the idea that more regulation will keep complex banks out of trouble.

The only way to solve the underlying euro-zone fiscal mess is to slash government spending and to focus on growth. Countries only pay off debts by growing out of them. And no, growth does not come from spending, especially on generous pensions and padded government payrolls. Greece’s spending over 50% of GDP did not result in robust growth and full coffers.

Žiadne súvisiace články.

Pravdou tiež je, že v roku 2008 tento index porazil až 87% všetkých dlhopisových fondov v USA. Z manažérov aktívne spravovaných fondov sa teda nestali z roka na rok investiční mágovia. Iba sa porovnávajú voči nesprávnym indexom a predávajú to ako super výkonnosť, za ktorú si samozrejme nechajú zaplatiť nemálo peňazí.

Súvisiace články :

1. Hedge Fund Attrition, Survivorship Bias, and Performance
2. Top Mutual Funds: Luck or Skill? New Study Questions ‘Active’ Managers
3. Mutual Fund Incubation