Na tomto blogu som spomenul viacero štúdií, ktoré ukazujú, že aktívne spravované fondy nedokážu dosiahnuť vyššie výnosy, ako je priemer trhu. Okrem faktu, že investiční manažéri nedokážu časovať trh, ani vyberať cenné papiere, ktoré by v blízkej budúcnosti mali rásť, pôsobia na horšiu výkonnosť aktívnych fondov práve vysoké poplatky.

Poplatky fondov na Slovensku

Priemerný akciový fond na Slovensku vás bude ročne stáť na správcovských poplatkoch cca 1,5% p.a. Podľa portálu openiazoch.sk zaplatíte za aktívne spravované akciové fondy od 1,2% p.a. až do neuveriteľných 3,34% p.a. v správcovských poplatkoch. K tomu treba samozrejme prirátať vstupný poplatok – bežne od 3% do 5%. Okrem toho existujú aj náklady, ktoré priamo nevidíme a nie sú ani bežne reportované – ide napríklad o transakčné náklady v rámci fondu, teda náklady za obchodovanie cenných papierov na burze.

Pri dlhopisových fondoch na Slovensku sa pravidelné správcovské poplatky hýbu od 0,5% p.a. až po 2,18% p.a. Okrem troch dlhopisových fondov, ktoré nemajú vstupný poplatok, som v databáze portálu openiazoch.sk našiel vstupné poplatky pre dlhopisové fondy v rozmedzí 0,5% až po neuveriteľných 5,25%. Dobre si prosím uvedomte absurditu tohto poplatku, a to najmä v dnešnej dobe nízkych úrokov. Ako dlho budete musieť čakať, keď pri minimálnych úrokoch na trhu musíte platiť v dlhopisovom fonde vysoké správcovské poplatky a napr. 5% vstupný poplatok?!

Čo sa týka pasívne spravovaných fondov, treba hneď na začiatku povedať, že pri nich neexistujú žiadne vstupné ani výstupné poplatky. Keďže európski pasívni investori sú zväčša odkázaní na tzv. ETFká (fondy obchodované na burze), je treba rátať s poplatkom pre brokera, ktorý vám ETF na burze zaobstará. Výška poplatkov tu ale do veľkej miery závisí od brokera, ktorého si vyberiete, od investovanej sumy a teda od vás. Je veľmi reálne dostať sa pod 0,2% z objemu pri nákupe pasívneho ETF. O výbere brokera sa dozviete viac napr. tu.

Čo sa týka správcovských poplatkov, ak nie všetky, tak 99% pasívne spravovaných ETF má poplatky pod 1% p.a. Tie na najpoužívanejšie indexy, dostanete väčšinou do 0,3% p.a. Deutsche Bank dokonca ponúka fond, ktorý kopíruje vývoj 50 najväčších európskych spoločností za nulový správcovský poplatok! Viac info o jej fondoch nájdete na www.dbxtrackers.de.

Analýza vplyvu poplatkov

Ako sa teda tieto rozdiely v poplatkoch prejavia pri investovaní? Vychádzal som z faktu, že pred zarátaním poplatkov dosahujú aktívne spravované fondy rovnaké výsledky ako pasívne spravované fondy. To zodpovedá aj argumentu od nositeľa Nobelovej ceny Williama Sharpa. Je tiež rozumné uvažovať, že priemerný aktívne spravovaný akciový fond má pravídelný ročný správcovský poplatok 1,5% a priemerný dlhopisový aktívne spravovaný fond má správcovský poplatok 0,75% p.a. Aktívne spravované fondy samozrejme aktívne obchodujú a špekulujú s cennými papiermi a majetkom v správe z čoho plynú ďalšie poplatky – transakčné – za predaj a nákup cenných papierov. Tieto samozrejme nie sú zahrnuté v správcovskom poplatku a veľmi optimistický odhad hovorí, že môžu predstavovať cca 0,6% p.a. z objemu majetku v správe. U pasívnych fondov sú tieto poplatky zanedbateľné – dochádza k nim len pri zmene v zložení sledovaného indexu.

Ďalej som pri pasívnom investorovi vychádzal z portfólia opísaného v tomto článku. Jeho vážený správcovský poplatok (priemer poplatkov jednotlivých ETF tvoriacich toto portfólio) je 0,235% p.a. Ročné náklady priemerného aktívneho investora som odhadol na 1,2%¹+ 0,6%, čo spolu činí 1,8% p.a.

Na prvom obrázku nižšie je vidieť porovnanie aktívneho a pasívneho investovania (AI vs PI) pri jednorazovom vklade a 8% p.a. výnose pasívnej investície. Po zarátaní nákladov to znamená, že podobné aktívne spravované portfólio by malo ročný výnos cca 6,4% p.a. Na obrázku je vidieť rozdiel v hodnote majetku po 10 a 20 rokoch (kliknite pre zväčšenie).

Ako vidno z grafu, po 10 rokoch je rozdiel medzi aktívnym a pasívnym investovaním takmer 3000 EUR v prospech pasívnej varianty. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 12 000 EUR. Inými slovami, 12 000 EUR odovzdáte na poplatkoch investičným manažérom vašich fondov. Na oplátku za to nedostanete vyššie výnosy ako ponúka trh. Práve naopak, dosiahnete výnosy znížené minimálne o tieto poplatky.

Mnoho ľudí ale neinvestuje jednorázovo, no sporia si pravidelne mesačne, alebo kvartálne nejakú sumu podľa svojich možností. V ďalšom grafe som uvažoval práve s touto možnosťou. Pravidelná investícia je v tomto prípade 300 EUR investovaná kvartálne. Pasívne portfólio dosahuje ročné zhodnotenie 8%, aktívne spravované portfólio dosahuje po zarátaní nákladov 6,4% p.a.

Pri pravidelnom sporení 300 EUR každý kvartál predstavuje rozdiel medzi PI a AI približne 1 500 EUR v prospech pasívneho investovania po 10 rokoch. Po 20 rokoch je tento rozdiel vyše 10 500 EUR, ktoré si odnesú správcovia fondov za mizerné služby.

Keďže zložené úročenie má veľkú moc, náskok pasívneho investovania sa zväčšuje s dĺžkou investície. Do očí bije tento rozdiel tiež pri vyšších sumách.

Po 10 rokoch je rozdiel v majetku v prospech pasívneho investovania takmer 30 000 EUR, čiže skoro milión korún! Je to takmer tretina pôvodne investovanej sumy, ktorú zbytočne vynaložíte na krajší život finančných guruov a ich rodín:). Po 20 rokoch je tento rozdiel až vyše 120 000 EUR!

Záver

Poplatky sú len jednou časťou príbehu o tom, prečo aktívne investovanie neporazí pasívne. Ďalším faktorom sú samozrejme chybné investičné rozhodnutia vyplývajúca zo snahy poraziť náhodne sa hýbajúce trhy. Investori totiž nedokážu dlhodobo stabilne predvídať, ktorým cenným papierom sa bude dariť a ktorým nie. Čo sa teda týka poplatkov, platí zásada zistená z mnohých štúdií – fondy s vyššími poplatkami dosahujú naozaj horšie výsledky ako lacnejšie fondy. Neplatí teda, že drahšie je lepšie.

1. Správcovský poplatok pri zložení portfólia 60% akcie, 40% dlhopisy; čiže 1,5%*60% + 0,75%*40%.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Nové ETF od spoločnosti Vanguard (New ETFs from Vanguard)
3. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy

Aktívne investovanie

Pod aktívnym investovaním je treba rozumieť investičný proces, ktorý je opačný k tzv. Buy&Hold prístupu, čiže “Kúp a drž”, či inými slovami k pasívnemu investovaniu. Aktívni investori, alebo aktívni správcovia majetku dúfajú, že dosiahnu vyššie zhodnotenie po očistení o riziko ako pasívni investori, ktorí investujú do celého trhu. K stratégiam aktívneho investovania patria napr. vyberanie jednotlivých akcií (stock picking), časovanie trhu (market timing), zmeny investičného štýlu (style drifting), vyberanie jednotlivých investičných manažérov (manager picking) atď.

Vyššie výnosy pri nižšom riziku majú byť podľa zástancov aktívneho investovania dosahované najmä technickou a fundamentálnou analýzou. V tejto časti budú predstavené jednotlivé stratégie, technická a fundamentálna analýza spolu s dôležitými výskumnými prácami v tejto oblasti.

Stock Picking

Tzv. stock pickers sa pokúšajú prekonať výnosy trhu tým, že vyberajú cenné papiere, o ktorých si myslia, že sú pod- alebo nadhodnotené. Kvôli veľkej volatilite jednotlivých akcií je ale veľmi dôležité mať k dispozícii dlhé časové rady, aby bolo možné štatisticky naozaj dokázať schopnosti aktívnych investorov. Vážnym problémom pri hodnotení výkonnosti aktívnych správcov fondov je aj tzv. survivorship bias. Pod tým je treba rozumieť prípad, kedy sa pri hodnotení výkonnosti vypočíta priemerný výnos fondov len na základe výnosov existujúcich fondov.

Problémom teda je, ak do hodnotenia nie sú zahrnuté aj fondy, ktoré počas skúmania zanikli, alebo boli zlúčené s inými fondami. Napríklad databáza CRSP na univerzite v Chicagu obsahuje informácie o podielových fondoch od roku 1961. Z 30361 fondov zaniklo do roku 2007 podľa tejto azda najpoužívanejšej databázy 11232, čiže 37% podielových fondov v USA.¹

Implikácie tejto skutočnosti študoval Mark Carhart² Táto štúdia ukázala, že každoročne zanikne v USA 3,6% podielových fondov. Okrem toho, fondy, ktoré neprežijú, dosahujú výnosy o cca 4% p.a. nižšie v porovnaní s existujúcimi fondami. Fondy, ktoré zanikajú, majú väčšinou nízky objem majetku v správe a vysoké poplatky. Pri meraní, či vyhodnocovaní výkonnosti fondov voči pasívnej investícii je preto veľmi dôležité očistiť výsledky o tzv. survivorship bias.

Aké sú teda ale v skutočnosti schopnosti investorov vyberať jednotlivé akcie? Barber a spol.³ ukázali, že individuálni aktívni investori stratili na tajwanskej burze denne v analyzovanom období (1995 až 1999) 6 miliónov USD. Autori ukázali, že aktívne obchodovanie obralo v priemere ročne portfólia týchto investorov o 3,5%.

Odean⁴ analyzoval 10 000 obchodných účtov individuálnych investorov (čiže nie inštitúcií) v USA. Zistil, že investori predávajú príliš skoro ziskové cenné papiere a stratové držia príliš dlho. Okrem toho ukázal, že investori sú príliš sebavedomí a veria, že majú cenné tajné informácie, aj keď v skutočnosti žiadne nemajú. Ich agresívne obchodovanie vedie k vysokým transakčným nákladom, čo sa negatívne prejavuje na zhodnotení ich portfólií.

Barber a Odean⁵ analyzovali 66 465 obchodných účtov v rozmedzí rokov 1991 a 1996. Priemerný investor dosiahol v tomto čase zhodnotenie portfólia vo výške 16,4%, zatiaľ čo trh ako celok dosiahol zhodnotenie 17,9%. Skupina tých investorov, ktorí obchodovali najčastejšie, dosiahla zhodnotenia 11,4% p.a. Autori štúdie ju preto uzavreli s tvrdením – “trading is hazardous to your wealth (obchodovanie je nebezpečné pre váš majetok)”.

Ďalšie odborné štúdie, ktoré ukazujú aktívne investovanie v pravom svetle, spomeniem v ďalších častiach seriálu.

Foto: qwoter.com, track.in.

1. Center for Research in Security Prices at Univerity of Chicago. http://www.crsp.com/products/mutual_funds.htm. 16. April 2008.
2. Carhart, M. M. (1997b). Mutual Fund Survivorship. USC working paper 97-1.
3. Barber, B. M., Lee, Y.-T., Liu, Y.-J., and Odean, T. (2004). Who Gains from Trade? Evidence from Taiwan. University of California.
4. Odean, T. (1998). Are Investors Reluctant to Realize their Losses? The Journal of Finance, 53(5):1775-1798.
5. Barber, B. M. and Odean, T. (2000). Trading Is Hazardous to Your Wealth: The Common Stock Investment Performance of Individual Investors. The Journal of Finance, 55(2).

Súvisiace články :

1. Výkonnosť slovenských podielových fondov – časť 2.
2. Výkonnosť slovenských podielových fondov – časť 1.
3. Výkonnosť slovenských podielových fondov – časť 3.

Nadtrhové výnosy tak môže dosahovať len ten, kto má k dispozícií takú informáciu, ktorú ostatní investori nepoznajú, čo je v dnešnom svete médií, internetu a superrýchlej výpočtovej techniky veľmi ťažko predstaviteľné (výnimku tvoria samozrejme tzv. insideri, ktorých obchodovanie je ale regulované burzovým dohľadom). No a pasívni investori môžu vďaka pôsobeniu týchto finančných expertov zbierať úrodu, ktorú nesiali – trhové výnosy – s vedomím, že sú najlepším odhadom skutočnej, vnútornej ceny cenného papiera.

Čo by sa ale stalo, keby všetci investovali pasívne? Kto by potom sledoval čerstvé finančné správy, na ich základe obchodoval a udržiaval tak trh efektívnym? Dobrou správou je, že obchodovanie zrejme nikdy neustane a vždy bude dochádzať k nejakým obchodom napríklad pri využití akciových opcií (ako forma odmeňovania manažérov), pri fúziach, akvizíciach, rozvodoch, dedení, rozdeľovaní majetku atď..

Je ale možné, že by niektorí aktívni investori dosahovali vyššie výnosy, akoby postupne stále viac a viac ľudí prechádzalo na pasívne investovanie? Zdá sa to zrejmé, keďže by stále menej ľudí sledovalo a obchodovalo na základe správ. Konkurencia medzi analytikmi by bola menšia a možnosť zbohatnúť objavením informácie, o ktorej ostatní nevedia, by bola vyššia. Na druhú stranu, ak by sa znížil počet obchodov na finančných trhoch, tie by sa stali menej likvidné, s čím je spojený nárast transakčných nákladov. Zvyšní aktívni investori by tak mali o čosi väčšiu prekážku – vyššie transakčné náklady (poplatky spojené s obchodovaním) – pri prekonávaní trhových výnosov. To je aj dôvod, prečo ani na menej rozvinutých (či likvidných) trhoch nejde dosahovať nadpriemerné výnosy bez primeraného rizika dlhodobo (viac napr. tu).

Ďalší argument vychádza z faktu, že aktívni investori musia využiť chyby ostatných, alebo ich nevedomosť na dosiahnutie nadtrhových výnosov. Ilustruje to výborný príklad od Larryho Swedroea. Predstavte si, že ste hráčom NBA. NBA organizuje pre všetkých svojich hráčov súťaž v strieľaní košov. Každý môže hádzať 100 krát a za každý presný hod dostane 100 USD. Každý hráč môže buď strielať, alebo akceptovať priemerné skóre hráčov, ktorí sa súťaže zúčastnia. Najlepší strelec v lige má úspešnosť 90%, priemer je 65% a vy dosahujete presnosť 80%. Je lepšie súťažiť, alebo akceptovať priemerné skóre?

Na prvý pohľad sa zdá prvá možnosť ako správna. Lepšou voľbou je však nezúčastniť sa súťaže. Prečo? Pretože všetci, ktorí majú horšiu úspešnosť ako 65% sa rozhodnú nezúčastniť a dostali by 6500 USD. Lepšie ako keby sa snažili súťažiť. Ak ale všetci s úspešnosťou pod 65% z hry vypadnú, priemer sa posunie vyššie, a tak znova by mali odstúpiť zo súťaže tí, ktorí sú pod novým priemerom. Nakoniec ostane len najlepší hráč s úspešnosťou 90% a všetci ostatní tak bez pričinenia dostanú pravdepodobne 9000 USD.

Je to podobné aj s investovaním. Menej úspešní aktívni manažéri majú väčšiu tendenciu prechádzať na pasívne investovanie. Tým ostavajú v hre stále lepší a lepší aktívni investori a konkurencia sa tak zvyšuje. Využívať chyby iných sa tak paradoxne stane ešte ťažšie. Víťaznou stratégiou je teda odstúpiť z hry aktívnych investorov a investovať pasívne. Využíť to, kde sa dvaja “bijú”, aby tretí zvíťazil. Tí totiž zabezpečia efektívne trhové výnosy (so zakomponovanými dostupnými informáciami) pre nás ostatných.

V konečnom dôsledku stačí teda veľmi málo aktívnych investorov na to, aby boli trhy efektívne. Eugene Fama, otec myšlienky efektívnych trhov a profesor ekonómie na University of Chicago, vo svojej štúdií z roku 1965 uvádza (str. 40), že stačí, ak na jeden cenný papier je k dispozícii aspoň jeden talentovaný analytik s dostatkom finančných zdrojov na zapracovanie všetkých informácií do ceny. Tým sa vývoj ceny daného cenného papiera stane náhodným a teda nepredikovateľným.

Existujú dokonca názory, či štúdie, ktoré ukazujú, že trhy môžu ostať efektívne (zapracovávať všetky dostupné informácie) aj v prípade, ak nik nebude obchodovať. Ak ostanú medzi aktívnymi investormi len tí najlepší a ostatní budú investovať pasívne, je dôvod domnievať sa, že tí, ktorí ostali obchodovať aktívne, sú racionální a nepodliehajú emóciam. Potom každá snaha o obchod automaticky prezradí, že obchoduchtivý investor má informácie, ktoré protistrana nemá. Ak sú totiž všetci obchodujúci aktívni investori racionální a udržujú ceny efektívne, potom vedia, že protihráč ponúkajúci im obchod má informáciu, ktorú oni nemajú. V takomto prípade ho odmietnu zrealizovať, keďže by sa ocitli v horšej situácii. Obchod teda neprebehne, ale trh napriek tomu ostane efektívny (viac napr v tejto, alebo tejto štúdii). Samozrejme, že ide o málo realistický prípad, no uvažovanie je to zaujímavé.

Objem pasívne spravovaného majetku vo svete narastá. Odhaduje sa, že v roku 2019 bude viac ako polovica majetku v USA spravovaná pasívne. Netreba sa však obávať toho, že by sa tým padom trh stával menej efektívnym. Som presvedčený, že vždy sa nájde dostatok investorov, ktorí budú sledovať finančné správy, obchodovať na ich základe a udržiavať tak trhy efektívne. Ak aj nie, možno sa domnievať, že aj v situácii s nulovými objemami burzových obchodov by takými ostali.

Foto: builttosell.com, nba.com.

Súvisiace články :

1. Burton Malkiel: Ako investovať
2. Pár otázok pred obchodovaním
3. Investovať do dlhopisov s dlhou dobou splatnosti?

Podielové fondy sa v priebehu 20eho storočia stali rozhodujúcim prostriedkom sporenia pre drobných investorov. Tieto fondy im aj s relatívne malými sumami umožnovavli akumulovať značný kapitál a špekulovať na burzách po celom svete.  Investorom prinášajú výhodu diverzifikácie a do istej miery aj nižšie transakčné náklady, ktoré sú s investovaním bezprostredne spojené. Toto by so svojimi nízkymi finančnými čiastkami neboli bývali dosiahli.

Podľa Rouwenhorsta (2004) bol prvý – uzatvorený – fond založený v júly 1774 v Amsterdame pod menom Eendragt Maakt Magt – V jednote je sila. Tento fond investoval ako do dlhopisov európskych vlád a bánk, tak aj do plantáží v Karibiku. Počet podielov bol obmedzený rovnako, ako tomu bolo aj v ďalších fondoch 18. a 19. storočia. Prvý otvorený podielový fond bol založený v roku 1924 pod menom Massachusetts Investors Trust (viď Rouwenhorst (2004), str. 17). Emisia podielových listov už viac nebola obmedzená a cena podielu bola proporcionálna k hodnote cenných papierov v portfóliu fondu tak, ako to poznáme v dnešných fondoch.

Spravovný majetok vo fondoch  v priebehu času dramaticky narástol. Zatiaľčo prvý otvorený podielový fond začal s 50 000 USD, bolo v roku 2006 v rôznych fondoch v USA spravovaných 10,5 biliónov USD. Medzi rokmi 1999 a 2006 stúpol v Európe majetok spravovaný vo fondoch z 3,2 biliónov USD na 7,7 biliónov USD. V rovnakom čase narástli investície do podielových fondov celosvetovo z 11,7 biliónov USD na takmer 21,8 biliónov USD. Tento istý trend platí aj pre počet podielových fondov. Zatiaľčo v roku 1999 pôsobilo celosvetovo 52 700 fondov, v roku 2006 sa ich počet pohyboval okolo čísla 61 506.¹

Väčšinu fondov predstavujú aktívne spravované fondy. Tieto fondy riadi investiční manažér, alebo tím investičných manažérov, ktorí hľadajú podhodnotené cenné papiere, alebo vrcholy, či dná trhu, pričom striedajú rôzne investičné štýly. V nedávnej minulosti však vznikla rada takzvaných indexových fodnov, ktoré dávajú do popredia pasívny spôsob spravovania majetku. Ako ukazujú viaceré empirické štúdie, dosahujú tieto fondy vyššie výnosy ako ich aktívne spravovaní bratanci, a to minimálne o výšku nákladov, ktoré vznikajú pri aktívnej správe majetku.  V tejto práci sa preto budem zaoberať otázkou, či je pre  investorov dobré, ak im finanční poradcovia a bankári radia investovať do aktívne spravovaných fondov. Štúdie, ktoré by sa týmto problémom zaoberali v európskom priestore sú veľmi zriedkavé. Keďže autor práce pochádza zo Slovenska, bude ťažisko jeho práce ležať na fondoch, ktoré sú ponúkané slovenským investorom.

Táto práca začína s teoretickou časťou, kde budú predstavené základy, na ktorých je založené pasívne investovanie. Ide najmä o teóriu efektívnych trhov a jednotlivé formy efektivity, Capital Asset Pricing Model, rôzne ukazovatele ako Sharpe ratio, Information ratio atď. V ďalšom kroku bude predstavené samotné pasívne investovanie a nástroje na jeho realizáciu. Teoretické časť sa zameriava viac-menej na pasívne investovanie a empirické štúdie, ktoré ho podporujú. Dôvodom je skutočnosť, že argumenty pre tento spôsob investovania sú väčšinou profesionálnych, ale aj bežných investorov zaznávané, respektíve neznáme. Výsledky odborných štúdií ukazujú ale, že investori by mali minimálne zvážiť používanie pasívne spravovaných indexových fondov.

V praktickej časti tejto práce bude v krátkosti načrtnutá história investovania na Slovensku. Následne budem pomocou tzv. single index modelu analyzovať, či aktívne spravované fondy, ktoré sú na Slovensku ponúkané, porazia svoje benchmarky (indexy). Ďalej sa budem zaujímať o to, či manažéri dokážu odhadnúť vhodný čas na nákup, alebo predaj – ide o tzv. časovanie trhu. Na záver budem skúmať, či existuje vzťah medzi výškou správcovských poplatkov a výkonnosťou fondov. Ako pracovná metóda bude slúžiť regresná analýza a s ňou spojené metódy štatistickej inferencie.

Foto: Mengiscapital.com.

1. Investment Company Institute (2007): 2007 Investment Company Factbook. A
   Review of Trends and Activity in the Investment Company Industry.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť slovenských podielových fondov – časť 1.
2. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
3. Why Investors Are Flocking to Index Funds

V roku 2008 som ukončil štúdium na rakúskej Vienna University of Economics and Business, na národohospodárskej fakulte a za tému mojej diplomovej práce (Performance slowakischer Investmentfonds) som si vybral práve pasívne investovanie a hodnotenie výkonnosti podielových fondov. Skúmal som, či akciové fondy ponúkané na Slovensku dokážu poraziť výnos trhu ako celku. Inými slovami, či si nemalé poplatky, ktoré im investori platia, aj naozaj zaslúžia. Išlo o 33 fondov a roky 1999-2007.

V teoretickej časti budem postupne vysvetlovať, čo je teória efektívnych trhov, aktívne investovanie, technická analýza, pasívne investovanie, ako hodnotiť výkonnosť investícií atď. Teória bude vždy sprevádzaná odkazmi na zaujímavé výskumy z odborných ekonomických časopisov. Na niekoľko málo častiach sa nevyhnem matematickým vzorcom. Chcem vás však ubezpečiť, že ich je minimum a v celej práci som sa snažil používať ich čo najmenej, aby bola zrozumiteľná aj pre laika, ako to je len možné. Matematicky najnudnejšie časti zrejme vynechám.

V praktickej časti budeme skúmať, aká je skutočná výkonnosť akciových podielových fondov ponúkaných na Slovensku, či ich manažéri dokážu časovať trh a aký je vzťah medzi výkonnosťou týchto fondov a ich poplatkami. Cieľom mojej diplomovej práce a tohto seriálu bude teda zistiť, či by slovenskí investori mali ukladať svoje úspory do aktívne spravovaných fondov, ktoré im ponúkajú banky, obchodníci s cennými papiermi, či finanční poradcovia, alebo by bolo lepšie vyhnúť sa ich radám.

Čo od tohoto, dá sa povedať projektu, očakávam? Dúfam, že si tento seriál prečíta aspoň zopár ľudí, že aspoň zopár ľudí presvedčím, aby zabudli na aktívne investovanie a začali investovať pasívne. Výhody som na svojom blogu už viac krát spomínal, ale opakovanie je matka múdrosti – vyššie výnosy, nižšie náklady, viac času, ktorý je možné využiť na iné aktivity, pokojný spánok, zbavenie sa závislosti od sledovania finančných trhov… A ešte jedno želanie – ak by sa v budúcnosti prihlásil niekto, kto by sa pridal ku mne a pomohol mi pripraviť ešte prepracovanejšiu štúdiu s viacerými skúmanými fondami a dlhším časovým obdobím, budem veľmi rád.

Môžme sa teda pustiť do toho. Seriál začnem úplnými základmi – o podielových fondoch…

Foto: Investorpistop.com.

Súvisiace články :

1. Výkonnosť podielových fondov a poplatky (On Mutual Funds Returns and Fees)
2. Náklady podielových fondov dokážu predpovedať výnosy
3. Cloning of Mutual Funds (Klonovanie podielových fondov)

Zdroj: CNBC.com.

Foto: CNBC.com.

Súvisiace články :

1. Zlé časovanie uberá z výnosov
2. Why Fund Managers’ Hot Performance Isn’t So Hot
3. Indexové fondy lákajú investorov

A aký to má súvis s pasívnym investovaním a teóriou efektívnych trhov? Možno sa mýlim, no čím menej akcií bude obchodovaných, tým viac analytikov pripadne na jednu akciu. Čiže tým rýchlejšie budú nové správy zakomponovávané do cien akcií, tým viac informácií bude známych verejnosti a tým efektívnejší bude trh. A to v konečnom dôsledku znamená ešte horšie vyhliadky pre aktívnych investorov a burzových špekulantov.

Možno by to mohol kompenzovať úbytok analytikov, keďže by ich teoreticky nebolo toľko treba, no mám pocit, že počet akciových analytikov a aktívnych investorov ani zďaleka neklesol o 30%, ani 50%.

Foto: Slate.com.

Súvisiace články :

1. Vyhľadávanie najlepších akcií je strata času (Looking for hot stocks is a waste of time)
2. Indexové fondy lákajú investorov
3. The Price is Right!