Porovnanie úspešnosti kĺzavých priemerov

Kĺzavé priemery sú zrejme najpoužívanejšími prvkami technickej analýzy. Traderi s ich pomocou určujú trendy a snažia sa odhadnúť správny čas na vstup a výstup z trhu. Ak cena pretne kĺzavý priemer zdola smerom nahor, je to signál na nákup cenného papiera a naopak. Sú takéto stratégie úspešné? Dá sa s nimi poraziť trh a dosiahnuť zaujímavé výnosy?


Dnes som našiel jednoduché, no napriek tomu hodnotné porovnanie stratégie časovania akciového indexu S&P 500 pomocou 10-mesačného, 40-týždňového a 200-dňového jednoduchého kĺzavého priemeru. Autori analýzy sa snažili zarátať aj náklady spojené s takouto stratégiou, použili 18 rokov (doba existencie prvého ETF na index S&P 500) a vyše 60 rokov historických dát. Vychádzali z prvotnej investície 10.000 USD.

Aké sú výsledky? Pasívnu investíciu do S&P 500 pri nákladoch 0,2% z transakcie dokázala počas posledných 18 rokov poraziť jedine stratégia založená na 10-mesačnom kĺzavom priemere. Ostatné dopadli horšie, čo sa týka výnosu. Keďže je lepšie raz vidieť, ako sto krát počuť, nižšie sú výsledky v grafickej podobe. Je treba povedať, že vzhľadom na dlhodobý ráz tejto stratégie bolo možné za posledných 18 rokov analyzovať len 18 transakcií (nákup, príp. predaj), čo je na plnohodnotný test veľmi málo. Inými slovami, pozitívny výsledok tejto stratégie môže byť len náhoda.



Keď sa stratégie analyzovali na dlhších dátach (1950-2011) pri zohľadnení nákladov od 0% po 0,25% na transakciu, výsledky vyzerali ešte horšie pre aktívne investovanie. Po zohľadnení realistických nákladov (pravá strana grafu smerom k 0,25%) by žiadna zo skúmaných stratégií neporazila kúpu a držanie indexu S&P 500.



Pri podobných investičných stratégiach závisí mnoho od presnosti transakcie. Malé oneskorenia oproti pravidlu môžu v dlhodobom horizonte viesť k odlišným výsledkom pri inak rovnakej stratégii. Veľmi dôležité je tiež realistické zohľadnenie transakčných nákladov. Mnohé tzv. anomálie sa po zohľadnení poplatkov ukážu ako nevyužiteľné. Pri analyzovaní väčšieho množstva indikátorov technickej analýzy a ich nastavení je treba klásť veľký dôraz aj na nebezpečenstvá data miningu. Z tisícov stratégií sa totiž zo zákonov pravdepodobnosti musí nájsť zopár, ktoré zdanlivo dokážu poraziť trh.

Foto: swingcurrency.com.


pošli na vybrali.sme.sk

Tags: , ,

This article has 5 comments so far!

  1. Wilcox says —

    Len tak nahodou nie je 200-dnovy, 40tyzdnovy a 10mesacny to iste? ;)

  2. Martin Kollár says —

    Ako vidno z vysledkov analyzy nie vsetko, co sa zda byt rovnake, je naozaj vzdy rovnake.:)

  3. xy says —

    LOL. nechapem co autori studie chceli ukazat. Investovat na trhoch pomocou rigidneho setupu 3 priemerov je naozaj naivne… n= 18 >cize pozitivny vysledok strategie je nahoda by som preformuloval ako vypovedna honodota studie o vyuziti klzavych priemerov je NULOVA …

  4. Martin Kollár says —

    Napisal som predsa, ze ide o jednoduche porovnanie strategii, no o nulovej vypovednej hodnote by som nehovoril. Je mnozstvo jednotlivcov aj institucii, ktori taketo strategie vyuzivaju. Pre nich bol mysleny tento clanok…

  5. Pasivak says —

    Ulohou klzavych priemerov je hlavne to aby investicia mala nizsiu volatilitu. Cize dosiahnete priblizne rovnaky vynos ako pri pasivnom investovani avsak s ovela nizsimi vykyvmi.
    Ked nakupujete cez brokera tak poplatok vo vyske 0,05% je uplne bezny a vtedy su vysledky nasledovne:
    Na zvolene obdobie 61 rokov – vychadza zhodnotenie priblizne 7,2% p.a. pre SP500, oproti 6,9% pre klzave priemery (s vynimkou 10 month – ten ma tiez priblizne 7,2% p.a.).

Ak Vás článok zaujal, rád si prečítam Váš názor.

*


PageRank ikona zdarma