Výkonnosť slovenských podielových fondov – časť 4.

Akciový trhV minulej časti som písal, čo je to vlastne efektívny trh, čo si treba pod týmto označením predstaviť. Dnes by som chcel bližšie rozobrať, aké formy efektivity existujú a aký to má vplyv na investičnú prax – teda pre každého z nás.

Dôsledky efektívnych trhov

Ako už bolo spomenuté, efektivita trhov znamená, že výnosy cenných papierov sú od seba nezávislé. Výška dnešného zhodnotenia, či dnešný cenový posun, je úplne nezávislý od včerajšieho zhodnotenia, či zmeny ceny daného aktíva.  Je to akoby boli cenové pohyby akcií, či dlhopisov generované každý deň náhodne, akoby niekto hádzal kockou. Preto je aj aktuálna cena najlepším odhadom skutočnej, vnútornej ceny daného cenného papiera. V takomto svete je preto fundamentálna, či technická analýza úplne zbytočná, neúčinná, nemá žiadny zmysel.  Fama ale nevylučuje1, že niektorí skutočne talentovaní investori môžu dosiahnuť vyššie výnosy ako pri Buy&Hold, čiže pasívnom, investovaní. To by si ale vyžadovalo, aby títo investori dokázali konzistentne predpovedať nové informácie a ich vplyv na vnútornú hodnotu cenných papierov. Toto dokázať konzistente počas viacerých rokov je takmer nemožné. Rovnako obtiažne je dopredu povedať, ktorý z investorov má takéto schopnosti.

Pre bežného investora to znamená, že bezrizikové zisky plynúce z “pod-” a “nadhodnotených” cenných papierov, sú nemožné. Na druhej strane je to dobrá správa, keďže sa tým celý investičný proces výrazne zjednodušuje. Najlepším riešením pre investorov v prvom kroku je odhadnúť svoju schopnosť znášať riziko a následne zostaviť portfólio z indexových, pasívne spravovaných podielových fondov, ktoré pokryje všetky cenné papiere a zodpovedá schopnosti investora znášať toto riziko.

Formy efektivity trhov

Profesor Fama rozlišuje tri formy efektivity trhov – slabú, polosilnú a silnú2. Každá z týchto foriem má iné následky pre investičnú prax.

Pri slabej forme efeketivity hrá centrálnu úlohu minulá cena, minulé výnosy. Na trhu, ktorý je aspoň slabo efektívny, neexistuje žiadna investičná stratégia založená na minulých cenách, ktorá by dosahovala vyššie výnosy ako priemer trhu.  Technická analýza je teda na slabo efektívnom trhu neúčinná. Na druhej strane, niektoré formy fundamentálnej analýzy by na takomto trhu dokázali dosahovať nadpriemerné výnosy bez podstupovania primeraného rizika.

Andew LoS tým je ale spojený aj tzv. joint hypothesis problem. Ak niektorá investičná stratégia dosahuje nadpriemerné výnosy, nemusí to ešte znamenať, že trh je neefektívny. Je tiež možné, že model použitý na testovanie teórie efektívnych trhov bol nesprávny, neadekvátny. Profesor Lo3 sa v tejto súvislosti vyjadril: One of the reasons for this state of affairs is the fact that the EMH, by itself, is not a well defined and empirically refutable hypothesis. To make it operational, one must specify additional structure, e.g. investors’ preferences, information structure. But then a test of the EMH becomes a test of several auxiliary hypotheses as well, and a rejection of such a joint hypothesis tells us little about which aspect of the joint hypothesis is inconsistent with the data.

Pod polosilnou formou trhovej efektivity rozumieme situáciu, keď ani fundamentálna analýza nedokáže prinášať nadpriemerné výnosy. Často sa pri testoch na polosilnú efektivitu analyzuje, ako rýchlo reaguje trh na zverejnenie nových informácií. Môže ísť o informácie napríklad ako rozdelenie akcií (split), finančná situácia podniku, zvýšenie dividend, emisia nových akcií atď. Ak je trh polosilno efektívny, znamená to, že všetky verejne dostupné informácie, minulé aj súčasné, sú okamžite zohľadnené v cene cenného papiera. Celý proces prispôsobenia sa ceny novej informácii trvá len niekoľko sekúnd, nanajvýš minút. Toto prispôsobenie, jeho rýchlosť a smer, či dĺžka sú v poloslabo efektívnom svete financií náhodné premenné, ktoré sú z definície nepredikovateľné. Čiže aj spoliehanie sa na to, že po zverejnení novej informácie odhadnete čas a smer, ktorým sa aktuálna cena prispôsobí vnútornej, skutočnej cene aktíva, je zbytočné.

Pod silnou formou efektivity trhov rozumieme situáciu, v ktorej sú nielen minulé a súčasné verejne dostupné informácie zahrnuté v cene cenného papiera, ale aj tzv. insider informácie, ktoré sú známe len zasväteným v danej spoločnosti. Na finančných trhoch, ktoré sú absolútne efektívne, nedokážu dosahovať nadpriemerné výnosy ani tzv. insideri – čiže manažéri a majitelia firiem. Práve tejto forme efektivity veľmi napomáha legislatíva, ktorá obmedzuje insider trading.

Často citované analýzy výkonnosti podielových fondov, či úspešnosti finančných analytikov sú vlastne testami na slabú a polosilnú formu efektivity trhov. Ich výsledky budú prezentované v ďalších častiach tohto seriálu.

Foto: www.etftrends.com, www.edge.org/3rd_culture/bios/lo.html.

 

one of the

reasons for this state of a_airs is the fact that the EMH, by itself, is not a wellde

_ned and empirically refutable hypothesis. To make it operational, one must

specify additional structure, e.g. investors’ preferences, information structure.

But then a test of the EMH becomes a test of several auxiliary hypotheses as

well, and a rejection of such a joint hypothesis tells us little about which aspect

of the joint hypothesis is inconsistent with the data.

  1. Fama, E. F. (1965). The Behavior of Stock Market Prices. Journal of Business,
    38:34-105 []
  2. Fama, E. F. (1970). Ecient Capital Markets: A Review of Theory and Empirical Work. Journal of Finance, 25:383-417. []
  3. Lo, A. W. (1997). Market Eciency: Stock Market Behaviour in Theory and
    Practice, volume 1. Edward Elgar Publishing Ltd. []

pošli na vybrali.sme.sk

Tags: , , , , , ,

Ak Vás článok zaujal, rád si prečítam Váš názor.

*


PageRank ikona zdarma