Mýty o nadpriemerných výnosoch (Myths about Alpha)

IndiaHemen Bhatia zverejnil v letnom vydaní odborného časopisu Journal of Indexes štúdiu, v ktorej analyzoval výkonnosť aktívne spravovaných podielových fondov na indickom akciovom trhu. Mnoho investorov je ochotných prijať fakt, že trhy vyspelých krajín sú efektívne (nie je na nich možné pravidelne prekonávať trh a dosiahnuť vyššie ako trhové výnosy), no keď ide o trhy rozvíjajúcich sa krajín ako napr Brazília, Čína, Mexiko, India a podobne, je pre nich myšlienka, že by tieto mohli byť efektívne, na smiech.

Bhatia skúmal 57 indických aktívne spravovaných fondov (len toľko ich malo aspoň 6-ročnú históriu) investujúcich do indických blue chipov v rozmedzí rokov 2003 až 2009. Ich výkonnosť porovnával s pasívne spravovaným fondom, ktorý replikuje index S&P CNX Nifty. V prvých troch rokoch boli na tom aktívne spravované fondy lepšie, no na záver, ku koncu roka 2009 takmer 60% aktívne spravovaných fondov dopadlo horšie ako pasívny fond. Tento trend má pokračovať, keďže na indickom trhu bude stále viac investorov, ktorí si budú navzájom konkurovať a robiť tak trh stále viac efektívnym.

V druhej časti štúdie skúmal Bhatia, či sa na základe minulej dobrej výkonnosti dá predpovedať budúca výkonnosť a vybrať tak fond s nadpriemernými výnosmi. Skúmal výkonnosť 111 akciových fondov investujúcich do indických blue chipov v rokoch 2007 až 2009. Ak totiž má niekto schopnosť poraziť trh a nejde pri tom o náhodu, bude medzi najlepšími fondami aj v nasledujúcom roku, aj v tom ďalšom a v ďalšom atď. Výsledky však ukázali, že z fondov, ktoré boli v prvom roku medzi najlepšími 25%mi, bolo v druhom roku v tejto top skupine len niečo menej ako 5% fondov. V treťom troku to bolo menej ako jedno percento. Tieto výsledky sú ešte horšie ako vyplýva z teórie pravdepodobnosti, čiže horšie ako keby boli výnosy fondov náhodné. Keby bol totiž nadpriemerný výsledok fondu len vecou náhody a nie talentu manažéra, aj v treťom roku by medzi top 25% bolo 1,56% fondov z top skupiny prvého roku. 

Ukazuje sa teda, že indický akciový trh, aj keď patrí k rozvíjajúcim sa trhom, je stále viac efektívnejší. Dosahovať na ňom výnosy vyššie ako je priemerný výnos trhu je dlhodobo nemožné. Jedine vplyvom náhody. Spoliehať sa teda na technickú, či fundamentálnu analýzu pri obchodovaní indických akcií v situácii, keď ani miestni indickí investiční manažéri tento trh nevedia poraziť, je nerozumné rozhodnutie.

English summary (taken from the original article): The fact that index funds outperform the majority of actively managed mutual funds has been widely accepted in many areas of the market. As you move away from the most efficient markets, however, active proponents get bolder. The less liquid and less efficient the market, they say, the more opportunity there is to outperform. These arguments are echoed within the Indian media and the Indian investment management industry. Proponents of active fund management in India variously claim that Indian markets are inefficient; that Indian fund managers are privy to information not available to the rest of the market etc.

Hemen Bhatia analyzed therefore in the summer edition of the Journal of Indexes the performance of actively managed equity mutual funds in India. The study considers 57 funds (only 57 funds have been in existence for more than 6 years) over the period 2003 to 2009. Bhatia compared their performance with the performance of passively managed ETF mimicking the large cap S&P CNX Nifty Index. As of December 2009, 57 to 60 percent—or 32 to 35—of the funds have underperformed the Nifty BeES. While active management had a strong run for the three-year periods ending between December 2006 and February 2008, more recently, those funds have trailed. We believe that this trend is here to stay. The argument for indexing in an efficient market is inviolable, and there is a strong argument to be made that the Indian market is rapidly evolving.
In the second part of the study Bhatia analyzed the predictability of alpha on the grounds of past performance. He studied 111 large cap funds over the period 2007 to 2009. If fund management is a skill that can be repeated, then most of the top-quartile fund managers should be in the top quartile the next year and the year after that. But if it is a random event, then the law of probability should apply. In a random scenario, only 6.25 percent of total funds should repeat top-quartile performance a year later, and 1.56 percent of the original sample should remain in the top quartile three times in a row. The actual results prove that amongst the large-cap group, less than 5 percent—or five individual funds—managed to repeat their top-quartile performance over two years, and less than 1 percent—essentially one fund—repeated for all three years.

As a result, it is more and more evident that the Indian market is becoming efficient. Beating the market continually for a long period of time is not possible except when you are lucky. Relying on technical or fundamental analysis when investing in the Indian stock market is a fool’s game. After all, if domestic managers with firsthand knowledge of a market as complex as India are unable to add value, what chance do Western managers have of doing better? It’s a gamble you’ll lose, whether you’re betting in New York, London or Delhi.


pošli na vybrali.sme.sk

Tags: , , , , , , , , , , ,

This article has one comment so far!

  1. Čo ak budú investovať všetci pasívne? | Pasívne investovanie - investujte s nositeľmi Nobelovej ceny za ekonómiu says —

    [...] Je ale možné, že by niektorí aktívni investori dosahovali vyššie výnosy, akoby postupne stále viac a viac ľudí prechádzalo na pasívne investovanie? Zdá sa to zrejmé, keďže by stále menej ľudí sledovalo a obchodovalo na základe správ. Konkurencia medzi analytikmi by bola menšia a možnosť zbohatnúť objavením informácie, o ktorej ostatní nevedia, by bola vyššia. Na druhú stranu, ak by sa znížil počet obchodov na finančných trhoch, tie by sa stali menej likvidné, s čím je spojený nárast transakčných nákladov. Zvyšní aktívni investori by tak mali o čosi väčšiu prekážku – vyššie transakčné náklady (poplatky spojené s obchodovaním) – pri prekonávaní trhových výnosov. To je aj dôvod, prečo ani na menej rozvinutých (či likvidných) trhoch nejde dosahovať nadpriemerné výnosy bez primeraného rizika dlhodobo (viac napr. tu). [...]

Ak Vás článok zaujal, rád si prečítam Váš názor.

*


PageRank ikona zdarma