Grécke mýty a tragédia eura (Greek Myths and the Euro Tragedy)

GreeceThe Wall Street Journal zverejnil pred pár dňami výborný článok (alebo tu) Johna Cochranea z University of Chicago o gréckej kríze a jej dosahu na euro. Vo svojom článku vidí ako možné scenáre vývoja buď ďalšie štátne krachy, alebo hyperinfláciu spôsobenú ECB, ktorá bude púšťať do obehu nové peniaze na kúpu bezcenných štátnych dlhopisov. Odporúčam každému prečítať si celý jeho článok, aj keď je v angličtine. Stojí to za to!

Cochrane sa zameriava najmä na tvrdenia, ktorými politici ospravedlňujú obrovskú pomoc Grécku:

  1. Záchrana eura – Cohrane prirovnáva štáty k podnikom. Ak skrachuje niekoľko podnikov, s menou sa nič nedeje. Nič by sa v súčasnej situácii bez fiškálnej únie nestalo, keby pár štátov skrachovalo. Gréckom by to mohlo začať. V tejto súvisloti Cochrane hodnotí kritéria Paktu rastu a stability ako škodlivé a navrhuje, aby sa zrušili a aby sa jasne povedalo, že žiadna krajina nebude zachraňovaná pomocou iných.
  2. Nákaza – Cochrane sa neobáva, že by sa krach Grécka preniesol na Portugalsko, Španielsko a ostatné dubiózne štáty. To jediné, čo by sme sa po gréckom krachu dozvedeli o financiách spomenutých krajín je fakt, či ich EU bude zachraňovať, alebo nie. Ak by každý dopredu vedel, že žiadne záchranné akcie nebudú, nebude ani žiadna nákaza.
  3. Systémové riziko – krach Grécka by podľa Cochranea v žiadnom prípade neohrozil finančný systém. V jeho prípade totiž nejde o žiadne nové finančné produkty, pákové efekty, či mysteriózne deriváty. Ide o obyčajný štátny dlh. Nič nové. Krachom Grécka by niekoľko ľudí prišlo o peniaze a tým by to haslo. Gréci boli posledných takmer 200 rokov polovicu času v defaulte a s finančným systémom sa nič nestalo.
  4. Záchrana bánk - chicágsky profesor sa pozastavuje nad faktom, že takmer 2 roky po problémoch s hypotékami a na ne naviazanými toxickými cennými papiermi si obrovská armáda európskych regulátorov nevšimla, že množstvo bánk vsadilo na grécky dlh. Viac regulácie teda sotva prinesie väčšiu ochranu pre investorov. Navrhuje, aby sa zachránili len tie najdôležitejšie banky, keď to je naozaj nutné, ale nie všetky a každý držitel gréckych dlhopisov.

Cochrane záverom volá po razantnom skresaní vládnych výdavkov a zameraní sa na rast hospodárstva, pretože len tak môžu štáty splatiť svoje dlhy. Upozorňuje ale, že rast nepochádza z míňania, najmä nie z výdavkov na štedré penzie a platy vládnych úradníkov. Grécke míňanie vo výške viac ako 50% HDP totiž neviedlo k rastu a plným kufrom peňazí.

English summary (taken from the original article): Last week the Greek bailout ballooned into a gargantuan 750 billion euro (nearly $1 trillion) debt stabilization fund, including a $39 billion line of credit from the International Monetary Fund. It won’t work. Barring a fiscal and growth miracle, we will either see sovereign defaults (larger and more chaotic for having been postponed) or the ECB will have to print euros to buy worthless debt, leading to widespread inflation.

The reasoning behind the Greek bailout is founded on several myths that need exploding:

  1. Allowing Greece to default, or to renegotiate with bondholders, would be the best way to save the euro. A currency union is strongest without fiscal union. Then
    countries are no different from companies. If they borrow and cannot pay back, investors lose money. The currency is unaffected. Moreover, it should be clearly stated that no country will be bailed out and there should be no limits on budget deficits or levels of debt.
  2. Contagion – We’re told that a Greek default will lead to “contagion.” The only thing an investor learns about Portuguese, Spanish, and Italian finances from a Greek default is whether the EU will or won’t bail them out too. If everyone knew there wouldn’t be bailouts there would be no contagion.
  3. Systemic risk – Greece has no millions of complex swap contracts, no obscure derivatives, no intertwined counterparties.  There isn’t even any collateral to dispute or assets to seize. This isn’t new finance, it’s plain-vanilla sovereign debt.  People who lent money will lose some of it. Period.
  4. Saving the banks – We’re told that Greece must be bailed out, or large banks will fail. Apparently, two years after the great mortgage meltdown, Europe’s army of bank regulators missed the fact that large, “systemically important” banks had made firm-threatening bets on Greek debt. So much for the idea that more regulation will keep complex banks out of trouble.

The only way to solve the underlying euro-zone fiscal mess is to slash government spending and to focus on growth. Countries only pay off debts by growing out of them. And no, growth does not come from spending, especially on generous pensions and padded government payrolls. Greece’s spending over 50% of GDP did not result in robust growth and full coffers.


pošli na vybrali.sme.sk

Tags: , , , , , , , , , ,

This article has one comment so far!

  1. ifka says —

    Na margo vasho,odporucam tento skvely clanok: http://www.vanityfair.com/business/features/2010/10/greeks-bearing-bonds-201010

Ak Vás článok zaujal, rád si prečítam Váš názor.

*


PageRank ikona zdarma